Ľubomír Hudačko Rôzne

Prešovský urológ Ivan Minčík: Z tejto situácie mám obavy do budúcnosti!

Prešovský urológ Ivan Minčík získal viaceré odborné ocenenia a je ostrieľaným lekárom. V rozhovore nám prezradil veľa zaujímavostí z jeho povolania.

Ilustračný obrázok k článku Prešovský urológ Ivan Minčík: Z tejto situácie mám obavy do budúcnosti!
Zdroj: archív Ivana Minčíka

Narodil sa v Kežmarku, základnú školu absolvoval striedavo v Prešove a v Michalovciach. Maturoval na strednej škole v Michalovciach. Urológii sa začal venovať ihneď po skončení Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach. V roku 1979 nastúpil na vtedajšie Urologické oddelenie v Prešove. Na svojom konte má za svoju prácu viacero odborných ocenení a v našom rozhovore Ivan Minčík prezradil aj to, že po maturite zvažoval pôvodne inú kariéru.

Aké ste mali priority ako dieťa, čo sa týka povolaní?

Ako dieťa som nemal vyhranenú blízkosť k nejakému povolaniu. O medicíne som spočiatku vôbec nerozmýšľal, až keď som na strednej škole začal intenzívne športovať, chcel som vedieť viac o ľudskom organizme. Vtedy som sa začal viac venovať biológii a tento môj záujem sa nakoniec stal mojím profesionálnym „poslaním“.

Čo vás inšpirovalo stať sa odborníkom práve v oblasti urológie?

Počas štúdia medicíny som nemal jednoznačné predstavy o svojom budúcom odbore. Prvý podnet týkajúci sa urológie som získal počas letnej praxe v štvrtom ročníku medicíny, keď som praxoval na urológii v Košiciach. Veľmi ma zaujali operačné zákroky na močových cestách, ktoré robil vtedajší šéf urologickej kliniky profesor Drahovský. Mal neobyčajne príjemný prístup ku pacientom a k svojim kolegom. Okrem toho bol skvelým odborníkom. Pobyt na uvedenom pracovisku ma inšpiroval pre chirurgickú orientáciu mojej odbornej praxe.

Čo je na vašom povolaní najkrajšie?

Povolanie lekára je zaujímavé z viacerých hľadísk. Na jednej strane každý lekár v priebehu štúdia a svojej odbornej praxe získa obrovské množstvo vedomostí o fungovaní ľudského tela. A to nielen za normálnych okolností, ale najmä v priebehu rôznych ochorení, keď sa pôvodne fyziologické procesy menia na patologické, ktoré je potrebné pochopiť, vedieť príčiny ich vzniku a následne využiť tieto vedomosti na liečenie. Už ako mladého lekára ma tieto skutočnosti nesmierne fascinovali a vždy som sa tešil a stále sa teším, keď využitie mojich vedomostí pomôže pri vyliečení akéhokoľvek ochorenia u mojich pacientov. Z tohto pohľadu je úžasné, ak sa nám podarí zvládnuť napríklad onkologické ochorenie a pacient sa vráti do normálného života. Pre mňa to prináša neopísateľný pocit radosti, ako keď horolezec zdolá náročný výstup.

Vo vašej práci máte týchto "náročných výstupov“ zrejme každý deň aj niekoľko…

Áno, ale to je presne to, čo na svojej práci milujem a prečo ju mám stále aj po 36 rokoch veľmi rád. Okrem samotných liečebných úspechov je silným profesionálnym motívom každodenný kontakt s ľuďmi, ktorí pri svojej chorobe vyžadujú mimoriadne citlivý prístup. Vždy sa snažím pochopiť „trápenie“ pacienta, či už s „banálnym“ ochorením resp. nevyliečiteľným nálezom.

Prečítajte si tiež: Muž, ktorý bodoval v ankete TOP lekári: Prečítajte si rozhovor s prešovským doktorom Marekom Paľom

Aký bol vzťah pacient k lekárovi v minulosti?

Mám pocit, že v minulosti bol vzťah lekár pacient viac priamočiary, pacienti lekárom viac dôverovali. V dnešnej dobe pôsobia informácie o liečbe získavané cez internet resp. podobné médiá často kontraproduktívne a dezorientovaní pacienti a ich príbuzní „vyžadujú“ od lekárov mnohokrát nereálne zázraky. Výsledkom je vznik zbytočných nedorozumení, ktoré sú častou príčinou rôznych neopodstatnených sťažností. Z tejto situácie mám obavy do budúcnosti. Vidím to najmä u mladých lekárov, ktorí sa s týmto stavom ťažko vyrovnávajú, dochádza k strate pozitívnej motivácie. V tichosti závidím lekárom v Nemecku, Rakúsku respektíve v Anglicku, kde je vzájomná dôvera pacientov a lekárov na vyššej úrovni, k akej sme sa dopracovali v našej krajine.

Viete sa od práce, resp. od každodenných starostí v práci odosobniť, alebo sa to nedá?

Lekárske povolanie chirurgického smeru vyžaduje okrem primeraných vedomostí aj dobrú telesnú kondíciu. V mojom obore operatér musí zvládnuť často aj šesťhodinové operačné maratóny, preto takmer každý z nás musí hľadať nejakú formu relaxácie. Pre mňa sú najlepším zdrojom „mimopracovných endorfínov“ športové aktivity. Takmer celý svoj život sa venujem športu. Je to forma relaxácie, ktorá okrem zlepšenia zdravia prináša množstvo pozitívnych zážitkov. Okrem kolektívnych športov mám rád vytrvalostné športy. V nedávnej minulosti som sa napríklad zúčastňoval skialpinistických pretekov, ktoré sú mimoriadne náročné na kondíciu, majú však pridanú hodnotu pohybu v krásnej slovenskej prírode.

A čo ďalšie záujmy?

Príroda a cestovanie je ďalší môj ďalší „doping“, ktorému sa spolu s manželkou dlhodobo venujem a čerpám inšpirácie pre „duševné“ zdravie a pozitívne myslenie. V rámci svojej profesie, ale aj súkromne som precestoval celý svet. Videl som veľa nádherných vecí, ale aj mnoho nepochopiteľnej ľudskej nevšímavosti. Táto nevšímavosť, pochopiteľne, človeka najviac trápi, ak sa vyskytuje v domácom prostredí. Ja mám strašne rád našu krásnu krajinu a teším sa zo všetkých pozitívnych zmien, ktoré sa udiali v ostatnom čase. Samozrejme, že moja práca nedovolí úplne „resetovanie“ počas mimopracovných aktivít. Okrem môjho vlastného pracoviska mám posledné dva roky na starosti aj rozvoj celej slovenskej urológie ako prezident Slovenskej urologickej spoločnosti. Z tohto pohľadu musím častokrát „prezidentovať“ nielen počas dovolenky, ale prakticky nepretržite riešiť veľké množstvo problémov spojených s existenciou a rozvojom urológie na Slovensku.

Hlási sa podľa vás na medicínu málo mladých ľudí?

Na medicínu sa hlási každý rok pomerne veľa mladých ľudí, v ostatných rokoch prevažujú ženy. Problém je však v odchode mladých lekárov do zahraničia, čo je nielen v dôsledku lepších platových pomerov v zahraničí, ale v poslednom čase rozhodujú aj dôvody spojené s lepšími pracovnými podmienkami, odborným rastom a lepším spoločenským ocenením práce lekára a jeho postavením v rámci hierarchie ľudských hodnôt, kde zdravie stojí na prvom mieste.

Prečítajte si tiež: Prešovský lekár vyvinul pozoruhodnú aplikáciu: Vie skrátiť čas vo vážnej situácii

Pôsobili ste aj v zahraničí?

Po nežnej revolúcii som absolvoval veľké množstvo štúdijných pobytov. Mal som veľkú motiváciu získať nové odborné vedomosti a skúsenosti. Dlhší čas som pracoval na Malte, ďalšie skúsenosti som získal počas niekoľkomesačného pobytu na urologickej klinike v San Franciscu, bol som na trojmesačnej stáži v Londýne, na stážach v Bruseli, Amsterdame, Hamburgu, Innsbrucku, Prahe, Madride a mnohých ďalších pracoviskách, kde som mal možnosť zoznámiť sa s medicínou na najvyššej odbornej úrovni. Medzinárodné skúsenosti som získaval na urologických konferenciách európskeho a svetového významu. Mnohé zo získaných vedomostí sa mi podarilo uplatniť aj na našom pracovisku. Viackrát som zvažoval ponuky zo zahraničia, ktoré boli finančne lukratívne, no vždy rozhodol môj vzťah k Slovensku a samotnému Prešovu. Svoje rozhodnutia neľutujem a veľmi sa teším z toho, že špičková medicína sa dá robiť aj v našej nemocnici pre našich pacientov.

Naši čitatelia v ankete o najobľúbenejšieho lekára prešovskej nemocnice zvolili za neho práve vás. Čo hovoríte na tento fakt, potešilo vás to?

O tejto skutočnosti som sa dozvedel začiatkom roku 2016. Samozrejme, veľmi ma to potešilo. Je to veľký stimul pre moju každodennú prácu.

Čo myslíte, prečo si vybrali práve vás?

Neviem popísať dôvody, ktoré viedli pacientov k ich rozhodnutiu. Možno ich oslovilo to, že na našom pracovisku je príjemná pracovná atmosféra, s úprimnou snahou vyhovieť a pomôcť každému nášmu klientovi.

Známy prešovský urológ Ivan Minčík nám toho prezradil ešte podstatne viac. Druhý diel rozhovoru s ním si môžete prečítať na spravodajskom portáli Prešov 24 už v piatok.

Lekár Ivan Minčík je odborníkom v oblasti urológie: Praxi sa venuje 36 rokov
4
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie