Prešovský lekár zaujal pozoruhodným nápadom: Rozhovor s kardiológom Studenčanom

Premýšľal, ako získať stratený čas a dostal nápad na pozoruhodnú aplikáciu. S kardiológom Martinom Studenčanom sme sa v rozhovore nepýtali len na ňu.

Ľubomír Hudačko
Ilustračný obrázok k článku Prešovský lekár zaujal pozoruhodným nápadom: Rozhovor s kardiológom Studenčanom
Foto: Ľubomír Hudačko / Zdroj: Dnes24.sk

Martin Studenčan sa síce narodil v Krompachoch, ale všade podľa svojich slov hovorí, že pôvodom je Prešovčan. Študoval na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach. Je predsedom Pracovnej skupiny Slovenskej kardiologickej spoločnosti pre akútnu kardiológiu. Pre náš portál poskytol zaujímavý rozhovor nielen o mobilnej aplikácii, ktorú sa vďaka jeho nápadu podarilo vyvinúť.

Kde ste vyrastali a ako ste sa dostali k svojej práci?

Vyrastal som v Prešove na Sídlisku III ako chlapec, aj ako stredoškolák a vysokoškolák. Od skončenia lekárskej fakulty však bývam v Košiciach. Kardiologickú prax už vykonávam 30 rokov. V Košiciach som mnoho rokov pracoval ako primár kardiologického oddelenia. V roku 2003 som bol zakladajúcim riaditeľom Východoslovenského ústavu srdcových chorôb (VÚSCH). V prešovskom kardiocentre, ktoré je súčasťou Fakultnej nemocnice J. A. Reimana, som štvrtý rok, toho času vo funkcii prednostu Kardiologickej kliniky. Spolu s primárom Kmecom a celým tímom zapálených kardiológov sa snažíme zvyšovať úroveň kardiocentra a dotiahnuť ho na úroveň západoeurópskeho štandardu. Verím, že sme na dobrej ceste. Prešov ako krajská metropola si to zaslúži.

Ako došlo k vytvoreniu aplikácie, ktorá vám pri práci pomáha a čo všetko vďaka nej viete odhaliť?

Starostlivosť o pacientov s infarktom myokardu patrí k dôležitým súčastiam práce. Tieto akútne stavy predstavujú veľkú časť pacientov hospitalizovaných v našom kardiocentre. Pri infarkte ide o čas. Čím skôr sa upchatú koronárnu tepnu podarí spriechodniť, tým menej bude srdcový sval poškodený. Spriechodnenie koronárnej tepny je možné iba pomocou invazívneho katetrizačného zákroku, tzv. koronárnej angioplastiky. Pacientovi je potrebné upchatú cievu na srdci roztiahnuť balónikom a vložiť do nej výstuž, tzv. stent. Tento zákrok je možné vykonať iba v kardiocentre. Na Slovensku je ich dnes šesť. Čím skôr sa zákrok urobí, tým väčšiu šancu má pacient na prežitie a menšie riziko komplikácií.

A v čom vidíte v tomto prípade problém?

V celoslovenskej analýze pacientov s infarktom myokardu sme zistili, že najväčšie časové straty spôsobuje pacient, ktorý si príliš neskoro privolá pomoc. Túto časť intervalu však nevieme ovplyvniť. Už tretí rok u nás funguje invazívny tím, ktorý je schopný 24 hodín denne u pacientov s infarktom zabezpečovať okamžité vykonanie koronárnej angioplastiky. Medián intervalu od príjmu pacienta po vykonanie zákroku je u nás menej ako 30 minút, čím sa hrdo chválime nielen na Slovensku.

Tu teda časové straty nevznikajú?

Nie. Problémom je interval medzi príchodom záchranky a prijatím pacienta do kardiocentra. Zistili sme, že približne polovica pacientov k nám nie je dovezená priamo. Súvisí to s neistotou v diagnostike infarktu pomocou EKG v teréne. Veľká časť pacientov je dovezená v Prešovskom kraji do lokálnych nemocníc, a až potom, keď sa tam diagnóza potvrdí, následne ako sekundárny transport sa dostanú do kardiocentra. Takéto obchádzky u konkrétneho pacienta spôsobujú najmenej hodinovú časovú stratu. Toto však je, dá sa povedať, medzinárodný problém.

Ako aplikácia vlastne funguje?

Od 1. augusta 2016 sa nám vďaka aplikácii podarilo dostať starostlivosť o pacientov s infarktom opäť na vyššiu úroveň. Naším cieľom je, aby všetci pacienti s infarktom prišli do kardiocentra priamo a okamžite, bez časových strát. Záchranár v teréne u pacientov s bolesťou na hrudi štandardne natočí EKG. Aplikáciu STEMI má na svojom smartfóne záchranár v sanitke, ale aj službukonajúci kardiológ v kardiocentre. Vďaka nej môže záchranár okamžite urobiť obrazovú aj hlasovú konzultáciu EKG s kardiológom a po potvrdení diagnózy pacienta transportovať priamo do kardiocentra. Trebárs aj z Vysokých Tatier, či Medzilaboriec. Cieľom je, aby v čase príchodu sanitky už bola sála aj invazívny tím pripravený. V aplikácii sú aj ďalšie, viac odborné funkcie.

A ako aplikácia vznikla?

Pred dvoma rokmi som sa s nápadom vytvoriť takúto aplikáciu zdôveril synovi Martinovi, ktorý má vlastnú digitálnu agentúru. Myslím, že ho tá myšlienka nadchla a tvorili sme to spolu. Vzhľadom na technologickú náročnosť a udržateľnosť projektu však musel byť vybudovaný vlastný developerský tím, ktorý aplikáciu dotiahol do funkčnej podoby a zabezpečuje jej trvalú technologickú podporu a ďalší vývoj.

Je takáto aplikácia zaužívaným trendom aj v zahraničí, alebo ide o novinku?

Takáto aplikácia určite nie je zaužívaným trendom. Robili sme prieskum, ale v Európe sme nič podobné nenašli. V USA sme objavili jednu podobnú platformu. Je zaujímavé, že v USA majú veľký problém s časovým stratami na úrovni kardiocentier. Teda to, čo je u nás, ale vlastne vo všetkých slovenských kardiocentrách už vyriešené. A tak aj ich aplikácia sa sústreďuje hlavne na optimalizovanie súčinnosti invazívneho tímu v nemocnici a intervalu od príjmu po zákrok.

Vždy ste mali ambíciu stať sa lekárom?

Ako chlapec som uvažoval aj o architektúre. Potom – počas gymnázia – som dospel k rozhodnutiu stať sa lekárom. S odstupom časom si však myslím, že túto myšlienku mi nenápadne postupne naočkoval môj otec.

Majú momentálne Prešovčania značné problémy so srdcom, alebo je štatistika oproti predošlým rokom priaznivejšia?

Výskyt infarktu a iných kardiovaskulárnych komplikácií sa v posledných desiatich rokoch nezvyšuje. Na celoslovenskej úrovni evidujeme skôr mierne priaznivý trend. Začíname kopírovať trendy iných vyspelých krajín. Opticky to však vyzerá často naopak, lebo sa zlepšuje diagnostika a venuje sa týmto veciam väčšia spoločenská pozornosť. Pokiaľ ide špecificky o Prešovčanov, takáto štatistika asi neexistuje. Dobrou správou pre Prešovčanov však je, že v posledných troch rokoch, ak už dostane niekto infarkt, nie je nutné ho akútne prevážať do Košíc, ale zákrok mu kedykoľvej urobíme aj „doma“. V celoslovenských analýzach sme v tzv. registri SLOVAKS zaznamenali určité trendy hovoriace v neprospech východniarov – postupný nárast výskytu rizikových faktorov zo západu Slovenska na východ. Pacienti s infarktom na východe sa taktiež priemerne dlhšie rozhodujú, kým zavolajú pomoc.

Ako by sme sa mali k svojmu srdcu správať a aké chyby robia prešovskí pacienti najčastejšie?

Jedna vec je prevencia. Zásady správnej životosprávy, životného štýlu a redukcie rizikových faktorov, by nám však vystačili na samostatný článok (úsmev). Pokiaľ ide o samotný infarkt, dôležité je, aby pacienti s typickou bolesťou na hrudi volali číslo 155 čo najskôr. Upozorňujem na slovo typickou. Tie prejavy infarktu zahŕňajú tupú, tlakovú, či pálivú bolesť za hrudnou kosťou. Zväčša býva plošná a vyžaruje do ľavej končatiny, inokedy do krku, či sánky. Často býva spojená s vegetatívnymi prejavmi ako je studený pot, celková nevoľnosť, nutkanie na zvracanie.

Aký najväčší nedostatok v slovenskom zdravotníctve pociťujete?

Mám pocit, že manažovaniu slovenského zdravotníctva chýba väčší nadhľad, koncepčnosť a systematickosť. Potrebné je dôsledné oddelenie tohoto problému od politiky.

Viete sa od práce, resp. od každodenných starostí v práci odosobniť, alebo sa to nedá?

Myslím, že psychologicky dnes sa už viem odosobniť. Človek si zvykne na všetko. Verím, že som našiel rovnováhu medzi pracovným nasadením, rodinou a svojimi záujmami. Našťastie, neprichádzam do styku s chorými, či zranenými malými deťmi. To by som asi zvládal veľmi ťažko.

Pôsobili ste napríklad aj v zahraničí, alebo chceli by ste tam pôsobiť?

Absolvoval som aj študijné pobyty v zahraničí. V tom čase to bola jediná možnosť, ako sa naučiť tzv. invazívnu kardiológiu. Veľa som sa naučil na kardiologickej klinike v Sheffielde vo Veľkej Británii, ale napríklad aj v nemeckom Essene. Na rozdiel od mnohých kolegov, ja som nikdy nemal ambíciu dlhodobo pracovať a žiť v zahraničí. Mojej lokálne väzby na rodinu, prostredie a prírodu sú veľmi silné.

Ako doma zrelaxujete najradšej?

Klasika. Záhrada, pes, časopis, s manželkou do kina. Rád chodím do prírody. Nerád behám a bicyklujem, ale rád chodím.

Aké plány vo svojej profesii plánujete v budúcnosti dosiahnuť?

V kardiocentre by sme chceli zaviesť ešte niekoľko nových liečebných metodík, aby sme udržali svetové trendy. Perspektívne bude potrebné pravdepodobne rozšíriť aj jeho kapacitu. Dnes sa veľa hovorí o tzv. odvrátiteľných úmrtiach. Podľa údajov Eurostat Slovensko v tejto oblasti patrí k tým najhorším v Európe. Srdcové choroby tu hrajú významnú úlohu, preto by som rád v tejto oblasti pomohol. Aplikácia STEMI nie je riešením, ale určite významným príspevkom do tejto problematiky. Aplikácia STEMI sa dostala do finále súťaže „Start up awards“, ktorá bude v decembri v Bratislave. Tento fakt snáď prispeje k tomu, aby sa dostala do všetkých sanitiek na Slovensku a taktiež do zahraničia.

A prezraďte, čo je na vašom povolaní najkrajšie?

Najkrajšie je slnečné ráno, keď po nočnej službe prídem domov a mám celý deň pre seba. To by bola tá sebecká časť. Ale určite sa teším aj z pacientov, ktorí po zákroku prídu na kontrolu s úsmevom a slovami typu – tak teraz je to niečo úplne iné. Viac vládzem, bolesti už nemávam atď. Teší ma aj kolektív a dobré vzťahy na pracovisku.

Čo vás vlastne inšpirovalo stať sa odborníkom v oblasti kardiológie?

Ku kardiológii som inklinoval už na lekárskej fakulte. Bavila ma jej dynamika a exaktnosť. Myslím, že ma na fakulte inšpirovali aj niektorí dobrí lektori, predovšetkým profesor Takáč. Ja sa venujem najmä problematike akútnej a invazívnej kardiológie a na tej je zaujímavé, že lekár vidí efekt svojich liečebných zásahov prakticky okamžite.

Spomeniete si aj na netradičné či kuriózne zážitky počas svojej praxe?

Samozrejme, že ich bolo veľa. V poslednom čase nám s infarktom nosia nejako častejšie domácich, či zahraničných turistov z Vysokých Tatier. Nedávno to bol pacient priamo z Lomnického štítu, predtým z Brnčalovej chaty, či Sliezskeho domu. Pamätám sa na pacienta, ktorého sme po zákroku na lehátku vynášali zo sály. Predstavte si jeho prekvapenie, keď uvidel, že na inom lehátku práve do sály vnášajú akútne dovezeného pacienta s infarktom – jeho vlastného brata.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Prešova a okolia.

Foto: Ilustračné

Zdroj: Dnes24.sk