Ľubomír Hudačko Rôzne

Riaditeľ gymnázia na Konštantínovej: Ak pred pár rokmi učiteľ žiaka pokarhal, doma vyfasoval druhú. Dnes...?

Niekedy je práca riaditeľa na psychiku náročná. Aj to tvrdí v druhej časti rozhovoru riaditeľ prešovského gymnázia na Konštantínovej ulici Stanislav Šanta. Avšak, nielen o tom porozprával, podľa neho dnes učiteľ nemá takú vážnosť a slovo ako inokedy.

Ilustračný obrázok k článku Riaditeľ gymnázia na Konštantínovej: Ak pred pár rokmi učiteľ žiaka pokarhal, doma vyfasoval druhú. Dnes...?
Zdroj: Dnes24.sk

V druhej časti rozhovoru pre náš portál prezradil riaditeľ gymnázia na Konštantínovej ulici aj to, čo je na tomto povolaní najkrajšie a že učiteľ už nemá takú vážnosť, ako kedysi. Prečítajte si viac v pútavom rozprávaní kedysi najmladšieho riaditeľa na Slovensku.

Čo je najkrajšie na vašom povolaní?

Výsledky bývalých žiakov, keď vidím, že sú úspešní. Že som im niečo dal a oni fungujú.

Ako vyzeral váš prvý deň škole v role žiaka?

Sú to útržky spomienok, ako ma mama viedla za ruku prvýkrát do školy.

A ako učiteľ?

To si pamätám, bol som rozrušený, čo všetko ma čaká, ako ma zoberú žiaci a ako to všetko pôjde. Oni ma brali v pohode, tiež som to tak bral a rozumeli sme si navzájom. Škola by nemala byť len stresujúca, mala by tam byť aj zábava. O to lepšie sa nadväzujú kontakty.

Koľko študentov sa hlási na vašu skolu?

Na každý typ sa hlási 5–6 násobok počtu, ktorý môžeme prijať. Napríklad, na bilingválne sa nám hlási 200 študentov, prijať môžeme 30 žiakov. Na klasické 300 a prijať môžeme tento rok 60. Tieto počty sú krásne a svedčí o tom, že tá cesta, na ktorú sme nastúpili je celkom dobrá. Na druhej strane je pravda, že v Prešove je pomerne veľa škôl. Z toho je tuším 11 gymnázií a

To je na Prešov veľa?

Áno. Svedčí to o konkurencii, no na strane druhej možno by bolo na zamyslenie, aby sa študenti vrátili aj k postupne zanikajúcej remeselnej činnosti. Môže sa stať, že o pár rokov budeme mať síce extrémne veľa gymnazistov, ale nebude mať kto opraviť vodovod, elektrinu a klasické remeselné služby. Samozrejme, to nie je otázka na mňa, ale je to môj názor, ako by sa mohol zredukovať počet gymnázií a možno sa viac venovať odbornému školstvu. Ministerstvo sa snaží venovať týmto otázkam, uvidíme, aký to bude mať v konečnom dôsledku výsledok.

Od revolúcie je na poste už 16. minister školstva…

To je tiež špecifické, nakoľko každý, kto sa dostane na riadiacu pozíciu, má svoje predstavy, ako by mal určitý sektor fungovať. Nie som si celkom istý, či je šťastné riešenie, že každú chvíľu sa minister mení a každý prichádza s inou predstavou. Aj preto my, riaditelia, by sme mali byť flexibilní, aby sme sa dokázali vysporiadať s každou jednou reformou, ktorá príde.

Čo vás v tomto smere trápi?

Trápi ma v školstve to postavenie učiteľa, ktoré je také, aké je. Môžeme prejsť na finančnú otázku; Vysokú školu skončil aj lekár, aj učiteľ. Lekárom sa zvýšili v priebehu možno roka platy 3–4× a dosahujú plat na úrovni, ktorý je vyšší, ako je priemerný plat v národnom hospodárstve. Učiteľ? Nechal by som tri bodky. Momentálne je povolanie učiteľa absolútne nedocenené. Čo sa týka toho spoločenského postavenia učiteľa, žiaľ, aj zo strany žiakov sa doba posúva radikálne. V mojich začiatkoch v 94-tom učiteľ ešte mal to postavenie a keď žiaka pokarhal, ten doma „vyfasoval“ druhú.

A keď sa to stane dnes?

Akonáhle sa to stane dnes, rodič sa príde sťažovať. Rodina a škola nespolupracujú tak, ako by mohli. Aj z toho vyplýva, že učiteľ nemá tú vážnosť, postavenie a slovo. Často sa stáva v dnešnej dobe, že práve ten učiteľ v oveľa väčšej miere supluje tú výchovu, nakoľko doba je rýchla. Rodičia, pri všetkej úcte, nemajú až toľko času venovať sa deťom.

Je vaša práca ťažká?

Na psychiku to niekedy nie je jednoduché, pretože máme 850 žiakov a 70 učiteľov. Práca s ľuďmi má vždy svoje úskalia. Je nutné vedieť komunikovať, sem-tam ustúpiť a fungovať tak, aby bolo spokojných čo najviac ľudí. Nikdy sa nikomu nepodarí, aby boli spokojní všetci. To nie je reálne. Ale ak bude spokojná drvivá väčšina ľudí, vtedy viem, že moja práca je dobrá.

So svojou prácou ste spokojný?

Momentálne áno, zvykol som si na určité pravidlá, ktoré platia a teším sa, ak sa mi niečo pre školu podarí vybaviť, zohnať. Teším sa, keď sú naši žiaci úspešní a keď sú na nejakých zaujímavých postoch. Keď ma prídu navštíviť, porozprávať sa, že sú spokojní a že im škola niečo dala.

Máte nejaké obľúbené miesto v Prešove?

Mám obľúbené okolie študentských internátov, pri Toryse, kde som strávil svoje najkrajšie časy.

A stalo sa vám, že vás niečím zaujímavým žiaci obdarovali?

Sem-tam som nejakú čokoládu dostal a keď končila moja prvá trieda v roku 1999, vtedy som dostal po maturite darček v podobe obrazu, ktorý mi doma dodnes visí. Ako pamiatka na moju prvú triedu, ktorej som bol triednym. Prvú a jedinú, keďže som bol triednym len raz, potom som sa stal riaditeľom.

Čítajte tiež:

Rozhovor s riaditeľom gymnázia na Konštantínovej: Najťažšie na mojej práci je robiť kompromisy

Vyspovedali sme najobľúbenejšiu učiteľku prešovského gymnázia: Jej spôsob relaxovania vás zaručene rozosmeje :)

Študenti a študentky rozhodli: Toto je najobľúbenejší učiteľ prešovského gymnázia!

foto: Dušan Guman

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM