Vyspovedali sme najobľúbenejšiu učiteľku prešovského gymnázia: Jej spôsob relaxovania vás zaručene rozosmeje :)

Vyštudovaný má Ruský jazyk, Pedagogiku a Dejepis. Na gymnáziu J.A. Raymana sa však venuje čisto len histórii. Nielen o nej porozprávala Tamara Pavlovová, ako víťazka našej ankety o najobľúbenejšieho učiteľa tejto známej prešovskej školy.

Ako dlho učíte dejepis?

V podstate 25 rokov od roku 1990, celkovo učím tuším 28. rok. Študovala som ruský jazyk, ale vieme, že tam boli problémy a prestal sa učiť, čiže najbližšie som mala naozaj k histórii. Keď som však začínala ja študovať, nebol v tej aprobácii dejepis otvorený s ruštinou. Volila som pedagogiku, lebo som chcela pôsobiť na pedagogickej škole a oslovovala ma práca s deťmi. Prešla som teda na dejepis a absolútne neľutujem. Veľmi ma baví a oslovil ma.

Takže ste so svojou prácou spokojná?

Som veľmi spokojná, ako som sa rozhodla, že som si ten odbor vybrala. Môžem povedať, že dejepis sa študuje ťažko, je to náročný predmet. Hoci, každý učiteľ o svojom predmete povie, že je ťažký. Žiaci sa ho niekedy neradi učia, pretože sú tam samé roky, no nie je to len o tom. Je aj o súvislostiach, vzťahoch. Každý človek by tie základné medzníky ovládať. K tej všeobecnej inteligencii patrí.

Dávate žiakom druhé šance?

Myslím si, že určite patrím k tým učiteľom, ktorí ju dávajú. Aj tematické písomky ohlasujem vopred a majú čas sa na ne pripraviť. Stáva sa však aj to, že niektorí žiaci zneužívajú aj náhradné termíny a donekonečna sa to tolerovať nedá. Pokiaľ sa teda žiak nemusí vyhnúť písomke, mal by na ňu prísť. Inak ju potom môže písať zo septembrového učiva v januári a to je veľmi náročné vrátiť sa k tým predošlým témam. Tá druhá opravná zvykne byť náročnejšia. Chceme predchádzať tomu, aby si žiaci tie písomky neodovzdávali, lebo stále doplatia na to tí, ktorí v škole sú. Zadania potom kolujú na internete a oni si vedia poradiť. Na známke však nezáleží, mňa zaujímajú ich vedomosti.

Pociťujete, že ich ovplyvnila IT doba?

Myslím, že áno. Mňa mrzí, ako málo čítajú. Aj keď im dám niečo naštudovať navyše, spoliehajú sa na wikipédiu a nesiahnu po odbornej literatúre. Posťahujú si to odtiaľ a ja viem, že tam nie sú stále dôveryhodné popisy. Koľkokrát sa mi stalo, že im niečo poviem a dostanem odozvu, že veď na wikipédii som to čítal tak a tak. Nie je to záruka správnosti. Mám rada tvorivé typy žiakov, ktorí naozaj radšej siahnu po odbornej literatúre ako po internete. Je vidieť, že čítajú málo, je to vidieť na písomnom prejave. Sú zvyknutí na esemesky, emaily a všetko píšu bez diakritiky. Nie som slovenčinárka, ale niekedy to bije do očí, aký majú prejav. Aj ústny prejav šiel jednoznačne dole vodou. A najkrajšie je to vidieť na maturitnej skúške. Máme málo času, obsah učiva je náročný a nemám čas na ústne skúšanie. No na maturite sa to prejaví, plynulá odpoveď má rezervy oproti niekdajším študentom.

A povedzme od toho roku 1990, keď ste začínali, zmenili sa študenti k horšiemu?

To si povedať netrúfam, ale keď si to porovnám, vtedy asi mali viac času a naozaj sa venovali štúdiu. Hoci len 10 rokov dozadu boli žiaci chtivejší a viac ich to zaujímalo a viac sa pýtali. Dnes sú pasívnejší, vtedy bol záujem vyšší.

Asi je to taký trend…

Asi áno, hoci, nájde sa skupinka, ktorí sú chtiví a idú za vedomosťami, no niektorí idú len za známkami a tá smerodajná nie je. Prácu s deťmi ale mám rada, preto som aj šla študovať to, čo som študovala. Mám ukončenú aj pedagogiku a trošku viac ťahalo okrem učenia aj pracovať s deťmi pomimo. Keď sme na škole zriadili žiacku školskú radu, tak som sa stala koordinátorkou tých žiakov a veľmi ma to napĺňa. Dodáva mi to veľa energie, keď sa stretávame a pracujeme. Prichádzajú s nápadmi a tam vidím, že aj mimo školy chcú pracovať. Hoci, zladiť to všetko popoludní je ťažké. Majú veľa krúžkov, prípadne sú z okolia Prešova. Inak sme super kolektív a hoci sa to obmieňa každý rok, je tam ten, kto o to má záujem. Otvoria sa, povedia to, čo na hodinách sa povedať nedá. Tá žiacka rada spája požiadavky s vedením školy.

Ste prísna?

To by vedeli povedať žiaci.

Tí sa vyjadrili, že ste najobľúbenejšia učiteľka na škole, tak hádam veľmi prísna nie ste…

Ja by som povedala, že skôr prísna, aspoň čo mám také referencie. Prváci ešte nevedia, kto som. Oni pozerajú a mám pocit, akoby som bola mimozemšťanom, že ide zo mňa strach. Starší žiaci však ich vyvedú z omylu, že ona tak len vyzerá, že ona je dobrá. To však len hovorím to, čo som sa dopočula. Myslím, že som náročná, bez toho to nejde. Ak chcete mať za sebou nejaký výsledok, tie nároky tam byť musia. Nemyslím si, že som benevolentná, to nie. Asi som viac prísnejšia, hoci tolerantná. Autoritu si krikom, sústavným urážaním a ponižovaním pedagóg nevybuduje. Tú si vybuduje prístupnosťou k žiakom, že ich vie pochopiť a myslím, že mne sa to celkom darí.

Ako si zvyknete oddýchnuť po náročnom dni v škole?

Najčastejšie pri dobrej knihe, veľa a veľmi rada čítam. Aj keď, mojím najväčším relaxom je umývanie okien (smiech). Z toho sa mi všetci smejú, ale ja naozaj – pri umývaní okien viem relaxovať. Inak ale naozaj čítanie, v zime lyžovačka.

Odporúčali by ste nerozhodnému študentovi, aby šiel na vysokú školu? Predpoklad, že študent na GJAR pôjde ďalej je vysoký, no je v súčasnosti vysoká škola dôležitým faktorom?

Ťažko posúdiť. Pokiaľ žiak príde na našu školu, iné východisko ako ísť ďalej nemá. Gymnázium mu dá všeobecný prehľad, ale žiadne remeslo v ruke mať nebude. Ja si myslím, že tí, ktorí tu prídu by mali vedieť, ktorým smerom ísť. To je ale u 15-ročných ťažké, že kým byť v ďalších rokoch. Samozrejme, sú aj prípady, keď študent skončí gymnázium, ale nájdu sa inde. Kto vie napríklad jazyky, vie sa uplatniť. My sme vyrastali v dobe, keď sme nemali západný jazyk a učili sme sa len ruštinu. To je veľký hendikep tej doby.

Aký príjemný zážitok so žiakmi ste mali na hodinách?

Som aj pre zábavu a napríklad, keď preberáme obdobie romantizmu, žiaci si majú pripraviť romantickú hodinu. A to by ste videli, ako si všetko vedia zabezpečiť. Zabezpečia kostýmy z divadla, pripravia hodinu v dobe romantizmu. Takisto hudobné nástroje, básničky a je to veľmi pekné. Prejdeme si teóriu a potom to aplikujú na hodine. Alebo obdobie 30. rokov; takisto vedia zahrať hodiny v tomto štýle. Škoda je, že máme málo času na tieto formy. Potrebujem naplniť formy štúdia a na toto času nazvyš príliš nie je.

Ako vyzeral váš prvý deň v úlohe učiteľa?

Bolo to na Základnej škole Šrobárovej, keď ju otvárali. Začínala som umývaním okien. Na toto nikdy nezabudnem, ako sme sa stretli a umývali sme okná. Ak ide o ozajstný učiteľský začiatok, tak to bolo spočiatku stresujúce. Dostala som ale maličkých piatačikov, takže sa to dalo. Boli to malé deti, tie začiatky boli pekné. Základná škola mi veľa dala, človek tam naberie viac praxe a skúsenosti. Keď som prišla na GJAR, tu je učenie o niečom inom. Môžem povedať, že som musela na sebe viacej pracovať a vzdelávať sa odbornejšie. Ale aj táto práca ma veľmi napĺňa a som rada, že som práve na tomto gymnáziu. Tu som pred prvou hodinou v úlohe učiteľa bola vystresovaná, bála som sa. Od malých detí zrazu prichádzate trebárs do maturujúceho ročníka. Človek mal kadejaké pocity, ale neľutujem. Som rada, aké som si vybrala povolanie. Je to okrem toho aj koníček.

Ako vyzerala vaša maturita?

Takisto tam bol stres, my sme všetci maturovali z matematiky a tá teda nebola mojim obľúbeným predmetom. Ja som ale vytiahla lineárne rovnice, čiže mi to pripadá ľahučké a to ma asi zachránilo (smiech). Ináč bola maturita veľmi prísna, v jeden deň sme maturovali zo všetkého.

Na akej škole ste maturovali?

Ja som končila na Konštantínke, ale na stredoškolské časy mám veľmi pekné spomienky. Dodnes sa takmer celá trieda stretávame a boli sme veľmi dobrá partia a dobre vychádzame aj teraz. Na vysokej škole bolo veľa učenia a tam šiel každý za seba, dá sa povedať. Tam kolektív tak pevný nebol.

Vy ste z Prešova?

Nie, ja som rodená Bardejovčanka, ale od 16-tich rokov žijem v Prešove. Mám toto mesto rada a považujem sa už za Prešovčanku, hoci na Bardejov som hrdá. Veľmi rada chodievam po historických pamiatkach s maturantmi, máme trasu do centra mesta, oni si čo-to náučné o pamiatkach pripravia pre spolužiakov a takto vyplníme čas.

Máte obľúbené miesto v Prešove?

Áno, je to miesto medzi Evanjelickým kostolom, je tam bývalá okresná knižnica, Konkatedrála sv. Mikuláša a Evanjelické kolégium. To sú štyri historické dominanty a medzi nimi je to jediné miesto v Prešove, kde ste obklopený zo všetkých štyroch strán históriou. Takéto miesto inde nenájdete. V tomto obdĺžničku je pekne tichúčko, pekne a tá história do vás doslova vniká.

Ak by ste mali odporučiť mladšiemu, začínajúcemu kolegovi, ako vkĺznuť do učiteľského fachu, čo by ste mu povedali?

Jednoznačne nebyť povýšenecký k študentom, nezískavať si autoritu krikom a prísnosťou, ale určite ľudskosťou.

Čítajte tiež:

Za svoje zásluhy dostali ocenenie rovno od ministra: Mená učiteľov z Prešova, ktorým sa ušla veľká pocta!

Učiteľ u svojho žiaka objavil skrytý talent: Ôsmak vytvoril dielo, ktoré Prešovčanov chytí za srdcia!