Symbolom Kochanoviec je kostol na kopci: Spája sa s ním zaujímavá legenda
Známa dedina v Humenskom okrese ukrýva nejednu zaujímavosť. A jednou z nich je aj tamojší kostol.
Symbolom obce Kochanovce v Humenskom okrese je na kopci sa týčiaci Kostol sv. Jána Krstiteľa. Postavili ho pravdepodobne v druhej polovici 18. storočia. Ide o národnú kultúrnu pamiatku (NKP), s ktorou sa spája zaujímavá legenda.
Pravdivá alebo nie?
„Nevieme, či je pravdivá, ale vyzerá to, žeby mohla byť. Údajne z neďalekého humenského kaštieľa, ktorý je za hrebeňom, nejaká grófka alebo šľachtičná nasadla do voza a išla sa previezť. Kone sa jej splašili a ona sa údajne modlila k Jánovi Krstiteľovi. Ten voz sa zastavil práve tu hore na hrebeni. Údajne tu preto vznikla kaplnka, ktorá bola neskôr prebudovaná na kostol, ktorý využívali občania,“ priblížil starosta Miroslav Porochnavý. Ďalšia vec, ktorá môže podľa neho nasvedčovať tomu, že je to pravda, je to, že obec Kochanovce vznikla neskôr ako okolité dediny.
V regióne výnimočný
Objekt je dokladom barokového staviteľstva v spomínanom období. „Jeho špecifickosť spočíva v tom, že od čias výstavby do súčasnosti ostal prakticky v intaktnej podobe (s výnimkou strešnej krytiny), čo je v danom regióne výnimočné,“ informoval odborný radca Krajského pamiatkového úradu v Prešove Anton Liška. V interiéri kostola sa nachádzajú tri predmety, ktoré sú vyhlásené za hnuteľné NKP – procesiový kríž s korpusom, barokový nástenný drevený kríž a renesančná kamenná krstiteľnica, ktorá pochádza zo 17. storočia.
„Z architektonického hľadiska ide o jednoloďovú stavbu s polkruhovým uzáverom svätyne (apsida), pravouhlou loďou a štvorhrannou trojpodlažnou predstavanou západnou vežou. Dlažba vo všetkých priestoroch je z pravidelných kamenných platní. Nad vstupom do svätyne, pred víťazným oblúkom, je sekundárne umiestnený drevený tvár s latinských nápisom. Murivo kostola je z lomového kameňa, chránené jednovrstvovou vápennou omietkou,“ priblížil podrobnosti Liška. Zaujímavé na tomto objekte je podľa neho okrem iného dispozičné riešenie a hmota kostola či klenby.
Obyvatelia ho podľa Porochnavého riadne využívali, až kým sa v roku 1976 neukončila výstavba nového kostola. Teraz ho používajú na sviatok Jána Krstiteľa, ktorému je aj zasvätený a pri pohrebných obradoch.
Ako uviedol Liška, objekt naposledy renovovali v rokoch 1999 až 2000. Obnova sa týkala exteriéru, konkrétne išlo o úpravu fasád, aplikáciu konzervačného náteru na strešnú krytinu a inštaláciu nových zvodov. Podľa starostu si už ale vyžaduje ďalší zásah. „Ale príkladne sa oň starajú a zveľaďujú ho manželia Weisovci,“ zdôraznil.
