Ako jediný kúzelník svoje triky prezrádza: Michal Figura je popularizátorom fyziky
Michal Figura sa venuje špeciálnej verzii fyziky, čo zaujme deti aj dospelých. Pre náš web poskytol rozhovor aj o tom, že svoje triky rád prezrádza.
Celý život žil v Prešove, no minulý rok sa s rodinou presťahoval do Ľubotíc. Je ženatý a má jedno dieťa. „Vzal som si najlepšiu ženu na svete a svoju spolužiačku z vysokej školy Lenku. Mimochodom, tiež fyzikárku,“ prezradil niečo o svojom súkromí, no v rozhovore sme sa pýtali hlavne na fyziku. Veď to, čomu sa Michal Figura venuje, dokáže mimoriadne zaujať.
Michal, kedy ste prvýkrát pričuchli k popularizovaniu fyziky?
Prvýkrát to bolo na dni otvorených dverí Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach v roku 2007. Ako študent fyziky Prešovskej univerzity som tam robil diplomovú prácu a popritom sme sa snažili s mojou vedúcou spopularizovať fyziku pre žiakov, ale aj pre deti predškolského veku. A tam ma to vlastne chytilo za srdce. Prvý projekt „SIPS – vedecký inkubátor pre žiakov a študentov“ sme robili v materských školách, kde sme deťom ukazovali experimenty a o pár dní mali tie deti nakresliť, čo videli. A bolo veľmi zaujímavé, koľko vecí si decká zapamätali z fyzikálnych javov. Pri tejto práci som si uvedomil, aké dôležité je vedieť správne podať informáciu malým deťom.
Vy zrejme nemáte problém zaujať žiakov či divákov, však?
Som vo svojej podstate strašne „splašený“ človek a svoje vystúpenie robím nenútene. Decká teda nemajú pocit, že sú na hodine fyziky a že ich chcem niečo naučiť, ale myslia si, že im chcem niečo predviesť. Nevedia, že popri tom, ako pozerajú na jednotlivé „kúzla“ sa v podstate učia. Ako jediný kúzelník totiž svoje triky prezrádzam a dokonca vysvetľujem. Starší žiaci sú trocha tvrdší oriešok. Oni sa tvária na začiatku tak, že by skyslo aj mlieko pri pohľade na nich, no po prvom-druhom vtipe a prvej rozdanej nálepke sa aj oni zlomia a začínajú sa baviť. Čisto dospelé a občas aj odborné publikum je pre mňa vždy výzva, no zatiaľ to vždy dopadlo dobre.
Fyziku aj vyučujete?
Rozhodol som sa na sto percent venovať len Kúzelnej fyzike, pretože, ak sa robia veci len polovične, tak nikdy nie sú dobré. Ako učiteľ by som nemal dostatok času na Kúzelnú fyziku a kvôli Kúzelnej fyzike by som zanedbával svojich žiakov. V školstve som pracoval v projektoch Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, no na škole som bol len počas praxe na VŠ. Je pravda, že občas dostávam ponuky na školy, kde som vystupoval, no odmietam ich so slovami, že mňa by ako učiteľa nechceli. Fyzika sa nedá vyučovať tak, ako by som si to predstavoval ja.
Prečo je podľa vás dôležité prezentovať ju takýmto spôsobom, ako to robíte vy?
Postupným okresávaním hodín fyziky sa z tohto predmetu stal akýsi strašiak. Učitelia musia rýchlo naučiť základnú definíciu fyzikálneho javu, rýchlo k tomu vzorec a pár príkladov a na experimenty neostáva čas. Ukázal by som vám niekoľko experimentov, ktoré by vás nadchli, ale keď vám namiesto toho poviem len ich definíciu, budete zhrozený. Naučte sa naspamäť recept na žemľovku, ale nikdy ju neochutnajte, lebo budete mať rád žemľovku? Kúzelná fyzika nemá nahradiť hodiny fyziky, má len žiakom ukázať, že fyzika je tu a vyzerá aj inak ako vzorec alebo príklad. Ak ju žiaci prestanú vnímať ako strašiaka, bude to ohromný úspech.
Mala by sa podľa vás takto učiť fyzika na každej škole?
Takto by to nešlo, to sa proste nedá. Na vystúpení ukážem veľa experimentov za 45 minút, no teórie len toľko, aby publikum zaujalo a neunudilo. Škola má svoju úlohu a to je „naučiť“. Ja musím „zaujať“. Avšak, občas počúvam od učiteľov chválosťažnosť „my sme už pár rokov neurobili ani jeden experiment – nemám na to čas“. S tým si dovolím nesúhlasiť. Vždy pri tom poviem, že keď do žiaka na hodine hodím kriedu, aspoň mu ukážem šikmý vrh.
Kde v Prešove môžeme nájsť vašu „učebňu“, resp. priestor, kde prezentujete takéto pokusy?
Momentálne nemám pevný bod, okolo ktorého by sa otáčal môj svet. Na začiatku som robil predstavenia len vo Hvezdárni a planetáriu v Prešove. V HaP prakticky aj vznikla Kúzelná fyzika ako interný program pre školy a premiéru mala 17.12.2012 práve v ich prednáškovej sále. Dodnes máme spoluprácu, že ak niekto chce, môžeme urobiť vystúpenie tam. No keďže momentálne je budova v rekonštrukcii, netlačím na túto možnosť. Uvažoval som o vytvorení „centra kúzelných vied“, kde by sa podobne ako fyzika prezentovali aj matematika, chémia, biológia, technika atď. No na to ešte nemám dosť energie – možno, až keď budem veľký.
Vaša činnosť mi pripomína projekt Baštrng herca Michala Kubovčíka, ktorý pre zmenu vtipnou formou prezentuje literárne diela, alebo kurzy prvej pomoci. Zdá sa, že toto je smer, ako posunúť level učenia vyššie…
Michal Kubovčík je génius s veľkým G. Je to taký slovenský Zdeňek Svěrák. Mám napozerané všetky jeho videá na internete a teším sa na každé, ktoré vyjde. Ak by sa on pustil do fyziky, tak by sa z toho stal najobľúbenejší predmet. Určite by som chcel, aby ma niekto porovnával s ním, pretože to by bola pre mňa česť. A áno, je to presne ten smer, akým dnešnú mládež vieme naučiť čokoľvek. S humorom ide do hlavy všetko ľahšie.
Je ešte nejaký pokus, alebo jav, ktorý si vo fyzike neviete vysvetliť ani vy?
Ako 35-ročný človek, ktorý sa fyzike venuje už dosť dlho, mám pocit, že niektoré javy sú samozrejmosť. Preto, keď vytváram program, musím sa vžiť do tela žiaka ZŠ a povedať si „ako to povedať, aby som to pochopil“. Na facebooku som nedávno čítal vraj Einsteinov citát, že ak nevieme niečo vysvetliť 6-ročnému dieťaťu, potom tomu ani sami nerozumieme.
Čo alebo kto vás inšpiroval k venovaniu sa tejto vednej disciplíne?
Zoznam ľudí, ktorí ma inšpirovali k tomu, aby som sa venoval fyzike stále viac a viac je dlhý. Začal by som otcom, ktorý mi od detstva vštepoval základy elektrotechniky, čo je dosť široký záber do fyziky. Všetci učitelia fyziky, ktorí ma učili, či na ZŠ, SŠ alebo celá katedra fyziky na VŠ a kolegovia zo SAV. Mal som proste šťastie na fyzikárov. Asi to bolo spôsobené tým, že som bol stále zvedavé dieťa a fyzikári mi dali najviac odpovedí, ktoré mi dávali zmysel. SPŠE v Prešove – Telekomunikačná technika, VŠ Fyzika a Technická výchova – učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov. Tak obe tieto školy mi dali základ toho, že viem pochopiť, vyrobiť a vysvetliť niektoré fyzikálne deje.
Má podľa vás Prešov šikovných nasledovníkov popularizátorov fyziky?
Máme tu Prešovskú univerzitu, ktorá ročne vypustí do sveta desiatky učiteľov a zopár z nich sú aj fyzikári. Verím tomu, že sa nájdu aj nejakí budúci popularizátori a prakticky v to dúfam, lebo občas mám pocit, že nestíham. Minimálne jednu popularizátorku už doma mám. Moja manželka robila ešte počas vysokej školy vystúpenia s fyzikou bublín ako Bublenka. Jej návrat na scénu zvažujeme, no je tam ešte veľa premenných. A spolu vychovávame jednu malú popularizátorku Dorotku, ktorá mi už pri premiére KF 2 pomáhala s jedným experimentom.
Ako veľmi sa zdvihla hladina záujmu po vašom vystúpení v televíznej relácii Inkognito?
Inkognito bola pecka! Bola to fantastická súhra dobrej nálady a skvelých hádačov. Musím povedať, že to bolo mojich najväčších 15 minút slávy, na ktoré nezabudnem. Áno na školách sa už o mne vedelo, no teraz sa začali ozývať manažéri firiem, ktorí chceli fyziku na vianočných večierkoch či rôznych iných eventoch. Už štatistika hovorí za všetko; 179 000 pozretí a 1 126 zdieľaní na facebooku len na stránke Inkognita som skutočne nečakal. Jedno je však isté. Dalo mi to obrovský impulz motivácie do ďalšej práce, lebo vidím, že to má zmysel.
Sledujte nás aj na našom Instagrame a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z Prešova a okolia.
foto: Ján Štovka
