Ľubomír Hudačko Rôzne

Prešovský rodák Stano Staško nielen o stand-upe: Rozosmiať diváka pre mňa znamená všetko

V rozhovore rodák z Prešova, herec a komik Stano Staško prezradil, že rozosmiať diváka preňho znamená všetko. Pridal i recept, ako zvládnuť trápnu situáciu.

Ilustračný obrázok k článku Prešovský rodák Stano Staško nielen o stand-upe: Rozosmiať diváka pre mňa znamená všetko
11
Galéria

Herec, komik a moderátor Stano Staško pochádza pôvodne z Prešova. V rozhovore pre náš portál prezradil svoje najobľúbenejšie miesto v metropole Šariša i to, kde vyrastal. Reč bola, samozrejme, aj o humore a jeho aktivitách, ktorých má neúrekom. Ponorte sa do jeho inšpiratívneho a zaujímavého rozprávania.

Stano, myslíte si, že máte silné reči?

Silné v zmysle silácke určite nie. Ale myslím si, že moje reči, alebo to, čo hovorím má svoju silu. Som herec a mojím základným výrazovým prostriedkom je slovo. A keďže som aj komik, tak to slovo sa snaží prinášať úsmev, smiech a niekedy až kŕče. A to si myslím, že už sila je.

Čo je na stand-upe najmagickejšie? Kedy si poviete, že to stojí za to venovať sa mu?

So stand-upom je to ako s akýmkoľvek vystupovaním. Či už hrám divadlo, rozprávam v rozhlase, či televízii alebo stojím na javisku s mikrofónom a hovorím stand-up. Jediný rozdiel je v tom, že som vtedy na to, aby som divákov zaujal a rozosmial sám. A magická je tá premena energie. Zrazu sa ľudia začnú smiať a nabaľuje sa to na seba, až je energia obrovská a ja ju mám v „moci“. My tomu hovoríme, že si diváka vodíme. Ale najmagickejšie je, keď po predstavení prídu za mnou ľudia, alebo napíšu na sociálnu sieť, že mali ťažký deň, ale večer si oddýchli. Zabudli na každodenné starosti, smiali sa a oddýchli si. Niektorí to zas berú ako fitko, keď dostanú ich bránice zabrať (smiech).

Jedna z vašich postáv, s ktorou vystupujete má takmer „nebadateľný“ prízvuk z východu. Kedy vám napadlo vybrať si takýto štýl?

Jaaaj ten môj východniar vznikol náhodou. Pri predstaveniach nášho divadla improvizácie, kde nám diváci zadávajú témy a my ich po krátkej príprave hráme, využívame rôzne divadelné žánre a typy postáv. A tak raz vznikla aj táto, ľudia sa na nej smiali a mne sa hrá dobre. Skamarátili sme sa a je to teraz také moje alter ego. Aj keď som východniar, prízvuk je hraný a preto funkčný na celom Slovensku

Ako reagujú diváci na západe a ako na východe, keď pred nich predstúpite s týmto prízvukom?

Reagujú na celom Slovensku. Východniari sú totiž všade (úsmev). A je to vďačný typ postavy, cez ktorú sa dá tvoriť humor. Postavičiek mám však viacero, cez každú sa dá ukázať iný charakter a každá je vtipná iným spôsobom.

Čo najkurióznejšie ste pri stand-upoch doposiaľ zažili?

Pri stand upe, ale aj pri našich improvizačných predstaveniach, na začiatku nikdy nevieme, čo príde. Ako budú diváci reagovať. Snažím sa s nimi naladiť na spoločnú vlnu. Raz sa nám stalo, že keď sme si od ľudí pýtali tému, jeden pán v druhom rade sedel so založenými rukami a povedal veľmi sucho tému sviňa. Stŕpli sme, ale zahrali sme to svojim spôsobom. On nepohol počas toho ani brvou, ale na konci bol prvý, kto sa postavil a tlieskal. To bolo pre mňa zadosťučinenie.

Ako najlepšie sa podľa vás dá zvládnuť trápna situácia?

Trápno je pre nás veličina, s ktorou pracujeme. Netreba sa ho zľaknúť. Je treba ho prijať a posunúť inam, ako by diváci čakali. Vtedy sa mení jeho hodnota a diváci to vedia oceniť. A zároveň tak vzniká humor. Humor má svoje pravidlá a princípy, ktoré sa dajú vedome alebo aj intuitívne aplikovať na každú situáciu. A v mojom prípade je to okorenené absurdnosťou situácie, v ktorej sa to deje.

Zdroj: Dnes24.sk

Čo pre vás znamená rozosmiať diváka?

Všetko. Lebo celé moje konanie k tomu smeruje, aby sa rozosmial. Najľahšie to ide vtedy, keď ľudia, ktorí prídu po tom aspoň podvedome túžia. Zabaviť sa. Zasmiať sa. Je to príjemné. Vylučujú sa v tele hormóny, ktoré bežne nie sú v permanencii. Aktivizujú sa svaly. Bránica – zlepšuje sa dýchanie, je hlbšie a nie plytké. Prekrvuje sa mozog. Aktivizujú sa tvárové svaly. Napína a prekrvuje sa pokožka. Človek mladne. Aj keď nemusíte veriť, že fyzicky, ale duševne určite. Každý kto sa úprimne usmieva, je veselý, stáva sa sympatickým. Mám radosť, keď sú ľudia takí. Zdá sa mi, že sú potom aj ústretovejší k svojmu okoliu.

Aké ingrediencie potrebujeme na to, aby sme vedeli robiť kvalitný humor, ktorý rozosmeje väčšinu obecenstva?

Neexistuje ideálna kombinácia ingrediencií. Vždy je to iné. Myslím si, že je potrebná pozitívna energia, odvaha, nerobiť si žarty z iných, alebo seba, neurážať, ale dotknúť sa tém, ktoré ľudia bežne zažívajú alebo prežívajú. Ja sa snažím robiť láskavý humor. Bez vulgarizmov, best sexuálnych narážok a neťahám do toho politiku. Myslím si totiž, že tak oslovím najširšie publikum.

Ako sa darí Trom Tvorivým Tvorom, budete mať vystúpenia aj v Prešove? Radi sa sem vraciate?

Tritéčku, ako 3T – Tri tvorivé tvory slangovo volajú ľudia, to ide veľmi fajn a dalo by sa o tom veľa hovoriť. Celý rozhovor by sme spravili. Existujeme už takmer 14 rokov a máme za sebou bezmála 600 predstavení. Momentálne sme v móde piatich predstavení za mesiac. Viac nestíhame. Kvôli našej vyťaženosti. Najmä Šoko má diár plný až až. Prešli sme si za dobu našej existencie všeličím, ale stále sme kamaráti a baví nás to. Ak by to bolo inak, už by sme neexistovali. V Prešove sme už párkrát hrali, ale manager nenašiel ešte prienik našich voľných termínov a termínov vhodného priestoru. Snáď sa to podarí. Najbližšie budeme už zajtra 17.8. v Košiciach, v rámci podujatia Leto v parku.

A kedy ste z Prešova odišli? Prípadne, ako často ešte chodíte do Prešova a aké spomienky a vzťah k metropole Šariša máte?

Juuuj, v Prešove už dlhšie nie som, ako som v ňom bol. Ale rád sa sem vraciam, aj keď momentálne je to tak dvakrát do roka. Keď však prechádzam cez Prešov, vždy sa zastavím za maminou. Prešov je úžasný, sú tu skvelí ľudia. Posledné by dali, aj keď to nie vždy majú jednoduché. A východniari sú veselí. Kam prídu, sú stredobodom zábavy. A spomienky mám hlboké. Hrával som hádzanú za Tatran. Dokonca som posledným federálnym kapitánom reprezentácie ČSFR vo svojej kategórii. Na gymnázium som chodil na Tarasa Ševčenka, teda na dolné gymko, ako sa tomu hovorilo. Veľa času som trávil u saleziánov, ešte na Metodovej. A práve s nimi som prechodil celý región. Zlatá baňa bola našim mestom nielen na výlety…

Zdroj: YouTube.com

A ako na vás zapôsobilo pôsobenie pri saleziánoch?

To čo som zažil u saleziánov, to čo mi dali, má pre mňa nesmiernu hodnotu. Osobnú, silnú a hlbokú. Ak by som ich nestretol, nie som tým, čím som. Vy by ste teraz nečítali tento rozhovor a ja by som nebol taký, aký som. Asi by som ani taký humor nerobil, ak by som ho vôbec robil. Saleziáni ma priviedli k divadlu a veľmi ma vtom podporovali na rôznych úrovniach. Ich životný štýl mi bol natoľko sympatický, že som sa rozhodol, že aj ja chcem takto žiť. Zložil som dočasné rehoľné sľuby a študoval som za kňaza. Po konkrétnej skúsenosti saleziánskeho života som sa však rozhodol neobnoviť sľuby. Ale nie, nezanevrel som na nich. Doteraz sme v kontakte a spolupracujeme na rôznych úrovniach. Stretávame sa osobne, pomáham im s tvorbou divadelných predstavení, ale aj v mediálnej oblasti. Ďakujem im za veľmi veľa!

Prezradíte aj svoje najobľúbenejšie miesto v Prešove, prípadne kde, na akom sídlisku ste vyrastali?

Vyrastal som na Sídlisku II. Rád som mal Kolmanovu záhradu, ale aj chodník pod kopcom za Mirka Nešpora. Tam sa veľa vecí udialo (úsmev).

Čomu sa ešte venujete mimo herectva? Schválne nespomíname, že vo voľnom čase, zrejme ho nemáte nazvyš…

Voľného času akosi nieto. Všetko to v súčasnosti akosi okolo mňa letí. Snažím sa venovať svojej rodine. Chodíme na výlety alebo sme pred panelákom na ihrisku, kde sme sa stretli veľmi dobrá partia rodičov a detí. So staršou dcérou som bol na materskej a potom na rodičovskej 23 mesiacov. Super vec! Vtedy sa veľa vecí pomenilo v mojom živote. A k lepšiemu. Sedem rokov som bol upútavkovým hlasom Dvojky, momentálne som hlas jedného printového média, robím veľa voiceoverov – reklám, mám na internete glosátorsku reláciu o športe Športovka, niekoľko talkshow, v rádiu FM som päť rokov robil zábavnú reláciu Od veci_FM, ktorá sa dostala aj do TV a v auguste sa v upravenej podobe s názvom Päťka objavila na obrazovke opäť. Vysiela sa každý štvrtok. Tiež moderujem a ešte všeličo. Veľmi rád som sám a v tichu, takom osobnom. V prírode alebo aj v meste. Vtedy relaxujem.

Kde všade, v akých divadlách vás môžu diváci aktuálne vidieť hrať?

Tak 11 rokov som bol členom divadla Jána Palárika v Trnave, kde som odohral takmer tisíc predstavení, hosťoval som v Národnom divadle, aj v divadle Andreja Bagara v Nitre a inde. V súčasnosti som takpovediac na voľnej nohe a klasické divadlo nerobím, čo mi veľmi chýba. Hrám však s Tritečkom a robím stand-up so Silnými rečami.

Aký cieľ máte do najbližších, povedzme piatich rokov?

Neviem. Na pohovore by to asi nebola dobrá odpoveď, ale u nás sa veci akosi melú spontánne. Ostatný rok sa snažím spájať šport s humorom. Nerobím si žarty zo športu ani športovcov. Snažím sa robiť humor o športe alebo šport s humorom. Oslovila ma táto téma, ktorej sa nikto nevenuje, teda okrem Laca Borbélyho. Ja som šport robil aktívne. Mám k nemu dodnes blízko a Slováci žijú športom. V každej dedine je futbalové ihrisko s mužstvom. Hokej vyvoláva ošiaľ. Peťo Sagan je fenomén, atď. To je asi moja túžba.

Sledujte nás aj na našom Instagrame a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z Prešova a okolia.

Foto: archív s.š.

Aktivity herca a nášho rodáka Stana Staška: Vidieť ho môžeme v rôznych podobách
11
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie