Ľubomír Hudačko Kultúra

Prešovčanka Jana Kovalčíková o herectve: Počas troch hodín sa zaľúbite, vydáte aj ovdoviete

Jej profesia je pestrá. Herečka z Prešova Jana Kovalčíková totiž hovorí, že za tri hodiny sa vie zaľúbiť, vydať aj ovdovieť. Viac v rozhovore.

Ilustračný obrázok k článku Prešovčanka Jana Kovalčíková o herectve: Počas troch hodín sa zaľúbite, vydáte aj ovdoviete
Zdroj: archív Jany Kovalčíkovej

Prešovčanka Jana Kovalčíková si neraz dáva otázku, prečo sa venuje herectvu. Podľa jej slov tak robí aj mnoho ďalších hercov. Nemá však jednoznačnú odpoveď na to, prečo šla študovať práve na školu s týmto zameraním.

„Jedno z mojich vysvetlení je, že som sa neustále pohybovala medzi umelecký založenými ľuďmi. Či už to boli kamaráti hudobníci, výtvarníci, alebo koniec koncov aj moja krstná, ktorá vyštudovala operný spev. A teraz má vlastnú umeleckú školu. Dovolím si tvrdiť, že práve to zázemie bolo do veľkej miery aj inšpiráciou na to, aby som si prihlášku na Vysokú školu múzických umení dala,“ hovorí na úvod pre náš web Prešov 24. Viac prezradila v rozhovore.

Kedy prišla tá prvá myšlienka, že sa vyberiete smerom k herectvu?

Prvá myšlienka prišla veľmi logicky a to v predposlednom ročníku na bilingválnom gymnáziu, kde som študovala. Zhodnotila som svoje záujmy, koníčky na ktoré som zvykla chodiť a v neposlednom rade aj prospech z prírodovedných predmetov. Tak mi z toho vzišlo divadlo a vyšlo to. Neviem, či som chcela byť herečkou odmalička. Ale spomínam si na to, ako som neustále hovorila, že ak raz budem slávnou, tak sa pred svetom budem schovávať na chate na Domaši. Našťastie, viem, že na Slovensku to až také „šialené“ nie je.

Má podľa vás mesto Prešov pre ľudí ideálne podmienky na rozvíjanie hereckej kariéry?

Nemyslím si, že mesto Prešov by malo ideálne podmienky na rozvíjanie kariéry v oblasti umenia. Myslím si, že ideálne podmienky nie sú nikde. Avšak môžem povedať, že sú dobré. Sú dobré hlavne kvôli mladým ľuďom, ktorí mali silu, aby sa po škole vrátili domov a pokúsili sa ukázať Slovensku, že naša krajina sa za Žilinou nekončí. Hovorím o ľuďoch, ako sú Julka Rázusová, sestry Zakuťanské alebo Stanko Bilý. Založili divadlá, ktoré fungujú a to na veľmi vysokej úrovni. Teší má, že Prešovu ponúknu aj iné formáty ako sú muzikál, či klasický repertoár.

Prečítajte si tiež: Aneta je ozdobou prešovských motorkárov: Na dvoch kolesách jazdí aj na dovolenku

Pôsobíte aj v Divadle Jonáša Záborského, alebo len výlučne v Bratislave?

Nie, v DJZ som nikdy nepôsobila. Moje pôsobisko bude od novej sezóny v Martine, dve sezóny pred tým som pôsobila v nitrianskom divadle, kde som ale dala výpoveď. A takisto pôsobím externe v troch divadlách v Bratislave.

Kto je váš vzor v oblasti herectva a kto celkovo, mimo neho?

Pre mňa je vzorom každý človek, ktorý má názor, chrbtovú kosť, srdce a energiu. A je úplne jedno, v ktorej oblasti pôsobí, pretože tieto vlastnosti prerazia vždy.

Čo by ste chceli dosiahnuť v rámci herectva, je to napríklad určitá rola, po ktorej túžite, alebo niečo iné?

Som ten typ herca, ktorý nemá konkrétne postavy, po ktorých túži. Môj želanie pre seba v rámci herectva je úplne jednoduché. Napriek všetkému a všetkým postavám zostať v súkromí sama sebou.

Prezraďte, je toto povolanie náročný chlebíček? V čom najviac?

Áno, myslím si, že je to náročný chlebíček. Avšak, je to aj droga, ktorú ak herec raz okúsi, tak ju potrebuje navždy. Je to droga, ktorá je časovo, psychicky, ekonomicky a pre ženy veľmi ťažká a zložitá. A je len na konkrétnom človeku, či je ochotný ju akceptovať.

Ako často sa vraciate do Prešova, kedy ste tu boli naposledy?

Vraciam sa sem na všetky veľké sviatky, čiže dvakrát do roka, plus ak sa podarí, tak aj na nejaký ten víkend. Samozrejme, chcela by som tu byť častejšie.

Prečítajte si tiež: Má krásnu profesiu: Rodáčka z Prešova deťom skrášľuje svet rozprávok

Vyrastali ste tu v Prešove alebo v jeho okolí? Ktoré miesto v Prešove je pre vás prípadne to najobľúbenejšie?

Vyrastala som a pochádzam priamo z Prešova. A čo sa týka môjho najobľúbenejšieho miesta, tak samotný Prešov je moje najobľúbenejšie miesto.

Skúste prezradiť, aké kuriózne situácie ste počas natáčania už zažili?

Myslím, že herectvo je celé kuriózne a najkurióznejší sú samotní moji kolegovia.

S ktorým hercom sa vám doposiaľ najlepšie hralo a s kým by ste si chceli určite zahrať?

Doposiaľ sa mi najradšej hrá s mojím spolužiakmi, s ktorými sme aj po škole založili Divadlo DPM. Čo sa týka starších kolegov, veľmi rada hrám s Evičkou Pavlíkovou a pred kamerou to bol Romanko Luknár. A s kým by som si chcela zahrať? Asi s každým (úsmev).

A venujete sa aj dabingu?

Dabingu sa nevenujem.

V ktorom predstavení v divadle vás fanúšikovia budú môcť najbližšie vidieť?

Momentálne prebiehajú divadelné prázdniny, ale ak by chceli ísť diváci po lete na nejaký výlet, tak ma môžu nájsť v martinskom a nitrianskom divadle, v Slovenskom národnom divadle, v Divadle Astorka a v Divadle Aréna. Leto ale po veľmi dlhej dobe obetujem oddychu.

Prečítajte si tiež: Prešovská pedagogička, ktorú ocenil minister: Vyspovedali sme Jarmilu Verbovskú

Čomu sa venujete vo voľnom čase? Ak ho teda je vôbec dostatok na svoje záujmy…

Veľmi rada športujem. Chodím behať, jógujem a rada chodím na masáže. Samozrejme, nepohrdnem ani dobrou knihou. Vrelo odporúčam knihu Vojna nemá ženskú tvár.

Prezradíte, čo je na vašom povolaní najkrajšie a čo najmenej príjemné?

Moje povolanie je vo všeobecnosti najkrajšie a zároveň najmenej príjemné. Počas skúšok, predstavení, alebo aj natáčaní prežijeme neuveriteľný rozsah emócií. Najzaujímavejšie je, že počas troch hodín sa dokážete, zaľúbiť, vydať, ovdovieť, opäť zaľúbiť a a zas ovdovieť. Vďaka tomu si v sebe nosíte neuveriteľné bohatstvo.

Mávate pred predstavením, alebo natáčaním trému? A prezraďte – máte veľakrát brpty, alebo ste naopak príkladom pre ostatných a idete dlho bez pokazeného záberu plnou parou vpred?

Ja mám takú nešťastnú povahu, že nielen pred premiérou, ale takmer pred každým predstavením mám obrovskú trému. A jediné čo pomáha je pravidelné dýchanie. Pri natáčaní je to niečo úplne iné, tam si to viackrát prejdeme a technika dokáže zázraky. Brpty mať nezvyknem, ale ak, tak buď sa opravím, alebo idem hneď ďalej. Podľa toho aký veľký trapas to je.

A ako to je s vaším „záhadným“ tetovaním na ruke? Čo tam máte vytetované?

Moje tetovanie nie je ničím záhadné (úsmev). Nakreslila som ten obrázok, keď som mala tri roky. Je to Iveta – moja mamka. Po rokoch sme to našli a ani sme sa nenazdali a už som to mala na ruke.

Prešovčanka Jana Kovalčíková: Vyspovedali sme ju v rozhovore
3
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie