Známe sídlisko v Prešove obsadia kamery: Na Sekčove sa ide nakrúcať film!

Prešovský režisér Michal Kunes Kováč chystá festivalový film, ktorý sa bude nakrúcať aj na tunajšom sídlisku Sekčov. Za sebou má aj nejeden hudobný videoklip, naposledy tvoril pre legendárnu kapelu Kabát. Ďalšie podrobnosti, ale aj zaujímavosti zo svojej praxe prezradil v nasledujúcom rozhovore.

Čo pre vás mesto Prešov znamená, aký máte k nemu vzťah?

Som Prešovčan, mám rád to mesto a jeho atmosféru. Mám ale hnev v tele na deprimovaných ľudí, ktorí všetkých nenávidia, vadí im všetko, čo naruší ich stereotyp. Chýba tu kultúra, chýba kvalitné celoročné kamenné klubové kino. Nebyť Niny Šilanovej, ktorá má filmový klub, tak je to úplne mŕtve. Tiež to tam chcem kultúrne podporiť a zviditeľniť mesto, preto plánujem viac ako jeden film v Prešove.

Priblížte čitateľom niečo o chystanom filme, ktorý sa bude točiť aj na sídlisku Sekčov…

Bude to krátkoformátový festivalový film, ktorý rozošleme na čo najviac medzinárodných festivalov. A taktiež bude slúžiť ako ukážka audiovizuálnemu fondu na žiadanie o finančný grant na celovečerný film. Tento krátkometrážny film je idealizovaná a uzavretá časť z mojej pripravovanej knihy poviedok, na základe ktorej sa vypracuje scenár na celovečerný film.

Kedy a akým spôsobom vznikol nápad zapojiť do filmu aj najväčšie prešovské sídlisko a prečo práve Sekčov?

Bolo to úplne prirodzené, film je inšpirovaný skutočnou udalosťou, ktorá sa na tom sídlisku stala a možno stále deje. Sám som vyrastal na Sekčove a mám z toho sídliska strašne veľa krásnych, ale aj temných spomienok. Tento film bude predstavovať jednu z tých temnejších spomienok. Samozrejme, bude poupravená, aby bola pre diváka zaujimavá.

Prečítajte si tiež: Letný východniarsky nárez: Mafia Corner na Domaši, to treba vidieť! VIDEO

Hľadáte do filmu vyhovujúce postavy? Kto všetko môže byť jeho účastníkom?

Hľadali sme, herci si museli prejsť zložitejším kastingom, pretože to chcem mať ozaj prirodzené a kvalitné zahrané. Film už máme kompletne obsadený. Čo sa týka spolupráce, tak v Prešove mám koprodukčného tohto filmu, Mira Piskuru ktorý dohliadol na kásting a lokácie. Momentálne prebieha verejná zbierka na tento krátky film, preto uvítame akúkoľvek finančnú pomoc. Informácie sú na mojom facebooku Kunes video production.

Môžete prezradiť, ako sa film bude volať, resp. ďalšie podrobnosti, alebo je to ešte nateraz pod rúškom tajomstva?

Názov celovečerného filmu neprezradím, ale pracovný názov „kraťasu“ je Sídlisková poviedka. Bude to sociálna dráma zo života sídliskových detí deväťdesiatych rokov a ich vzťahu k rodičom, po tom, čo sa z banálnej hry stane “domček z karát”. Nebudem ďalej odhaľovať príbeh, ale poviem toľko, že sa to bude točiť na Sibírskej ulici na Sekčove a vo vnútrobloku. Získali sme záštitu mesta Prešov, takže budeme mať legálne uzavretú jednu ulicu medzi Sibírskou 11 a Sibírskou 35 v sobotu 20. augusta na celý deň. Stáť tam budú môcť len autá staršie ako 20 rokov, taktiež budeme vytvárať umelý dážď za pomoci hasičov vo vnútrobloku na spomínanej Sibírskej. Všetko nám pomohol vybaviť Martin Matejka, ktorého som oslovil hneď pri nápade točiť film v Prešove. Ďalej len prosím obyvateľov a okoloidúcich o trpezlivosť a zhovievavosť, odvďačíme sa im kvalitnou snímkou.

Aké ďalšie plány okrem tohto filmu máte, čo ešte chystáte?

Ďalšie filmy, ale to by musel tento krátky film vystreliť, aby ma mal audiovizuálny fond rád. Láska a zdravie sú dôležité, ale bez peňazí sa k láske zdraví nedostanete. Ak všetko pôjde podľa plánu, tak plánujem točiť na Sekčove celovečerný film s touto tématikou.

Kedy ste sa k tomuto koníčku, alebo k tejto práci dostali a čo pre vás kamera či film znamená?

To viem úplne presne a budem aj menovať. Od nejakých 13-tich rokov som začal jazdiť na korčuliach, teda zábradlia, schody, múriky a tak ďalej. Väčšinou nás okoloidúci nemali radi, ale takto som strávil celé dospievanie, až do momentu, keď si kamoš Igor Pašek kúpil kameru. Začali sme si tie triky natáčať a uňho doma to strihať. Keď sme domov kúpili počítač, tak som hneď s požičanou kamerou začal experimentovať. Môj prvý krátky film sa volal “Selfdestruct”. Vtedy som vedel, že chcem točiť filmy, prešiel som si cez komerčnú výrobu v televíznom štúdiu u Maťa Jurčenka, ktorý mi ukázal, že sa tým dá živiť. Keď som od neho odišiel, bol som samostatnou zárobkovo činnou osobou a živil som sa klipom, čo mi vydržalo až doteraz. Klipy boli pre mňa ideálny kompromis komerčnej práce a skvelej filmárčiny. Ale je na čase sa posunúť.

Prečítajte si tiež: Filmová noc na Šarišskom hrade? V programe ponúkne hneď tri novinky

Aký je váš sen v tejto oblasti? Čo by ste chceli dosiahnuť, aký film napríklad nakrútiť?

Celkový sen je samotný film, ale chcel by som kvalitnú vec zo Slovenska deväťdesiatych rokov a aj oživiť históriu mesta Prešov vo filme. No viac prezrádzať nebudem.

Kto vaše smerovanie v minulosti ovplyvnil? Máte medzi prešovskými dokumentaristami alebo režisérmi svoj vzor?

Prvý človek, čo mi k tomu pomohol bol spomínaný Igor Pašek. Po prvom „kraťase“ som šiel za Maťom Jurčenkom, ktorý mi dal spoluprácu a o pár rokov neskôr ma zamestnal. Určite mi pomohol aj Jaris, ktorý ma volal pomáhať mu na klipoch a niekedy aj na druhú kameru, napríklad pri klipe kapely Komajota a piesni Mesto v nás. V čase videoklipov som obdivoval Jonáša Akerlunda či Marka Romanka, teraz obdivujem Roberta Bressona, Ingmara Bergmana či bratov Dardennových. Ale najväčšia vďaka patrí mojej manželke Katke, ona ma podporovala v tom, že si mám ísť za snom a podporuje ma stále. Zo začiatku mi robila produkčnú a všetko okolo a je teda pravda, že za úspešným chlapom stojí žena!

A čo je pri vašej práci najťažšie?

Opustiť rodinu. Pri písaní som úplne uzavretý a nad námetom rozmýšľam všade, sú to slepé pohľady do zeme. Myslím si, že tam je ťažké všetko, od písania cez skladania štábu, točenia až po samotný strih. No patrí k tomu aj sklamanie sa v interpretovi. Ak počúvate jeho hudbu, tak si myslíte, že je to skvelý človek a viete sa stotožniť s jeho názorom na svet. Ale po zoznámení, náročnej a kontraproduktívnej spolupráci ste úplne sklamaný z danej osoby až tak, že jeho hudbu už nedokážete viac počúvať. Ale neľutujem ani jedinú vec, ktorú som v mojej profesionálnej kariere urobil. Mier.