Ľubomír Hudačko Rôzne

Žiaci si ho zvolili za svojho naj, porozprával nám veľa zaujímavého: Rozhovor s obľúbeným prešovským učiteľom

Študenti elektrotechnickej priemyslovky v Prešove si v našej ankete zvolili za svojho najobľúbenejšieho učiteľa Antona Vargu. Ten nám následne porozprával v rozhovore veľa zaujímavého. A dokonca si i zaspomínal aj na svoju maturitu.

Ilustračný obrázok k článku Žiaci si ho zvolili za svojho naj, porozprával nám veľa zaujímavého: Rozhovor s obľúbeným prešovským učiteľom
Foto: Ľubomír Hudačko / Zdroj: Dnes24.sk

Je absolventom tej istej elektrotechnickej priemyslovky, kde sám učí. Škola ktorá pred pár dňami zožala výnimočný úspech. Medzitým sme medzi študentmi zisťovali, ktorý učiteľ je pre nich ten naj. Napokon sa ním stal Anton Varga a tak sme ho pre náš portál vyspovedali. Pochádza zo Sabinova a na škole učí už 29. rok.

Máte učiteľa aj v rodine, alebo ako ste sa k tomuto povolaniu dostali?

Strýko aj teta sú učiteľmi. Sestra bola vychovávateľkou v Detskom domove. Ja som nepočítal s tým, že budem pôsobiť v školstve.

Čo nakoniec o tom rozhodlo?

Keď som prišiel z vojny, tak som sa stretol s terajším pánom zástupcom Ďurišom, ten mi bol asistentom na Vysokej škole. Ja som pracoval na vojenskom učilišti ako civilný zamestnanec u vojakov. Bolo to Vojenské letecké učilištie, potom to presťahovali do Košíc. Teraz sú tam kasárne. Keď som bol v meste, išiel som sa k nemu pozrieť. Povedal mi, že sú tu voľné miesta a či prídem. Povedal som, že skúsiť to môžem. Asi takto sa to rozbehlo. Nikdy som s tým nepočítal, no takto sa to vyvŕbilo. Odtiaľ som sa dostal sem a som tu na priemyslovke už 29. rok. Patrím síce k služobne najstarším, ale mám ešte aj starších kolegov. Už som akoby taký inventár (smiech).

Študenti vás zvolili za toho naj učiteľa…

Z toho som prekvapený, keďže by som povedal, že som tvrdší. Ešte stará škola. Študenti to môžu lepšie posúdiť ako ja. Som prísny, ale viem sa s nimi aj porozprávať, to nie je problém. Niekedy sme sa aj zabavili na hodinách vtipmi, ktoré som povedal ja aj oni. Ale až keď sme prebrali látku a zvýšilo sa pár minút do konca.

Žiaci si teda k vám nedovoľujú a keď prídete do triedy, všetko stíchne…

Áno. Nedovolia si, pretože som povedal, že hranice sú odtiaľ potiaľ. Pokiaľ sa toho budú držať, tak žiadny problém v triede nebude. Asi to tak aj berú. Povedal mi to aj jeden žiak kedysi, že sa mu to páčilo, keď som povedal odtiaľ potiaľ. A oni to potom vedeli a všetko bolo v poriadku. Raz za čas sa stane, že sa mantinely prekročia, ale nie je to nič extra. Človek sa na jednej strane nesmie uzavrieť, aby si žiaka nepustil vôbec k telu. Treba sa vedieť aj prispôsobiť na ich vek či skúsenosti, keďže chlapci potrebujú aj individuálny prístup.

Aké predmety učíte?

Je ich viacero, prvákov a druhákov som učil elektrotechniku. Môj aprobačný predmet je elektroenergetika. Ale učím tretiacke a štvrtácke elektrotechnické meranie. Minulý rok som mal viac nabitý rozvrh, teraz je toho menej.

Dávate žiakom aj druhú šancu?

Niekedy, keď žiak niečo nevie, tak ho posadím a vravím, že nabudúce ho vyvolám. Dávam dva týždne dopredu vedieť, že bude skúšanie, alebo písomná práca. Napriek tomu jeden žiak neprišiel. Potom som ho vyvolal, keď sa ukázal, no mal päťku. Nevedel nič a pritom bolo jasné, kedy je skúška. Mal aj viaceré problémy aj na internáte a podobne, takže aj to sa stáva.

Sú na škole aj dievčatá?

Sú, ale aktuálne sú na technických informačných službách. Alebo na sieťových technológiách. Ja som silnoprúdar a silnom prúde som mal jednu dievčinu. Prestúpila z technických informačných služieb na energetiku. Je ich ale menej. No nedávam im úľavy a povedal som, že mňa nezaujíma, kto je ich otcom či strýkom. Beriem ich rovnako a nič také nezisťujem.

Je práca v školstve náročná?

Myslím si, že áno. Boli lepšie časy, boli žiaci, ktorí boli usilovnejší. Zdá sa mi, že vedeli toho viac, lebo chceli. Aj učebné osnovy sa zmenili a takisto tá reforma školstva, ktorá nám zobrala matematiku. Žiaci prichádzajú bez znalosti matematiky. A tu sa bez nej nepohnete. Je veľmi ťažká práca teraz. Snáď sa k tomu vrátia. Sklz v matematike robí svoje a žiakom sa ani nechce učiť. Nie je to to, čo bývalo. Povedal som niektorým žiakom, že sme tu mali dievčence a tie boli lepšie, ako ste vy. Učili sa rozumne.

A čo sa týka správania žiakov vtedy a dnes?

Nie je to veľká zmena. Sú takí, čo si dovoľujú viac, ale teraz je iný prístup. Kedysi s učiteľmi nechceli rozprávať, aj ja som bol taký. Teraz sa prídu porozprávať, keď majú aj technický problém a podobne. Poradím aj na diaľku a aj ja si viem sám opraviť rôzne veci, aj naprojektovať rozvody. Som energetik, silnoprúdar takže s tým nie je problém. V osemnástich so tu študoval ako žiak, som absolventom. Sestre som so strýkom robil elektrinu napríklad, keď si stavala dom.

Kráča vo vašich šľapajách potomstvo?

To nie, synátor je strojár a bavia ho bicykle. Je v tom zručný a vie si ho poskladať. Dcéra študovala učiteľstvo a venuje sa angličtine.

Máte svoju prácu rád?

Kedy ako. Keď sú dobrí žiaci, že sa im chce, tak to človeka baví. No keď rozpráva do bútľavej vŕby a nikto nepočúva, tak je to iné. No učím také predmety, ktoré by ich mohli baviť. Aj z energetiky ide dosť veľa do života, takže mohli by si založiť aj živnosť. Mnohí žiaci robia revíznych technikov a je to potrebné. Keď odchádzajú zo školy, majú prvý stupeň odbornosti podložený na papieri a takto ich zamestnávateľ už skôr zoberie.

Máte ešte trému, keď idete učiť?

Už nie, zo začiatku bola. Dobrú vec mi povedala kolegyňa; keď prídeš do triedy, žiak musí mať trému z teba a nie ty z nich. A to je pravda, ja som prakticky nadriadený a takýmto spôsobom padla tréma. Samozrejme, každý má trému, keď vystupuje pred ľuďmi, napríklad na stužkovej. Ale teraz nemám problém, už som mal 5 tried a teda 5 stužkových. Už to človek berie normálne.

Spomínajú na vás študenti a stretávajú vás na ulici, prípadne vás obdarovali?

Áno, chodia sem mládenci a boli aj nedávno. Keď majú cestu, tak prídu. A dostal som väčšinou knihy, mám rád históriu. Dostal som aj hodinky. Nežiadam, ale kniha vždy poteší, pretože rád čítam.

A čo hovoríte na úspech vašej školy?

Týka sa to skôr slaboprúdarov, ale samozrejme, že som rád. A som veľmi prekvapený. Neviem aká bola vzorka a akých tried sa to týkalo, no isteže, že ma to teší.

Ako si vy spomínate na svoju maturitu?

Veľmi dobre, bolo to zaujímavé. Maturoval som z piatich predmetov. Začínal som o siedmej ruštinou ráno a bol som tam do piatej poobede. Väčšinou to bolo tak, že keď sme šli na vysoké školy, tak nám dávala škola odporúčania. Ak by sme nešli na elektrotechnickú, tak by nám nedala odporúčania. Bolo výhodné, keď sme šli na techniku. Ja som bol na terajšej Technickej univerzite v Košiciach. Bolo dobré mať aj matematiku. Maturoval som aj z nej. Jazyky, dva odborné predmety a matematika. Bolo to v jeden deň od siedmej do piatej.

Čiže je tu stále aj tá trieda, kde ste maturovali?

Áno, hneď vedľa. Ešte aj spomínam, kde som sedel v triedach pred rokmi ako žiak. A hovorím to žiakom, že tu som sedel ja. Teraz sa maturuje z troch predmetov a štvrtý je matematika ako voliteľný. Sú tam rozsiahlejšie otázky, za mojich čias ich bolo 50. Vtedy to bolo podľa mňa ťažšie. Teraz majú buď dva, alebo len jeden predmet. Maturita je skôr o prehľade a otázky sú rozšírené. Ak nevie jedno, vie povedať druhé. A je to možno výhodnejšie. No kto má prehľad, nebol by problém tak či tak.

Je niečo, čo vás v školstve trápi, čo by ste chceli zmeniť?

Keby bola lepšia reforma, keďže je o ničom. Tú, ktorú zaviedol pán Mikolaj. Nezdá sa mi to, že každá elektrotechnická škola má iný študijný školský vzdelávací program. Veľký problém preto majú žiaci, keď prestupujú napríklad z košickej priemyslovky sem. Tam môžu mať úplne iné predmety. Je tam iná dotácia hodín a škola si môže voliť iné predmety. Toto by malo byť z ministerstva dané striktne, pokiaľ je to štátna škola. Malo by to byť tak ako kedysi. To sa mi veľmi nezdá. Problém jej aj neustála obmena ministrov. To už človek ani nespočíta. Bolo by dobré skôr ten systém zjednotiť.

Ako rád zrelaxujete po náročnom dni v škole?

Voľného času je viac, keďže deti sú väčšie. Väčšinou relaxujem pri televízore, alebo si zoberiem knihu. Hrám sa aj so stavebnicami, objednám si ich a staviam (smiech). Mám doma aj moderné vymoženosti, no prešiel som si aj prvými počítačmi. Mali sme aj na škole maličký počítač, zažil som prakticky všetky. Keď som bol študent, tak sme mali aj jeden obrovský počítač, ktorý zabral pol miestnosti. Žiakom hovorím, že teraz tu máte 16 počítačov a kedysi zaberal toľko priestoru jeden kus (smiech).

Čítajte tiež:

Riaditeľ prešovskej školy po unikátnom úspechu: Nevedel som, že sme jediní na svete!

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM