Ľubomír Hudačko Správy

Žena, ktorá pomáha riešiť Prešovčanom problémy: Rozhovor so psychologičkou Slavkou Sokáčovou

Pracuje v ambulancii klinickej psychológie a zároveň v štátnom zdravotníckom zariadení v Prešove. Pozná problémy Prešovčanov psychického rázu a vraví, že práca psychológa je náročná. Prečítajte si rozhovor so Slavkou Sokáčovou.

Ilustračný obrázok k článku Žena, ktorá pomáha riešiť Prešovčanom problémy: Rozhovor so psychologičkou Slavkou Sokáčovou
Zdroj: Dnes24.sk

Prečo ste sa rozhodli študovať psychológiu?

Psychológiu som sa rozhodla študovať asi preto, že pre mňa človek a psychika človeka bola a stále je veľkou záhadou. Práca psychológa je o využívaní poznatkov o zákonitostiach a fungovaní psychiky pri pomoci ľuďom.

Ako dlho sa svojmu oboru venujete?

Ako psychologička pracujem už 10 rokov.

Čo je na vašej práci najťažšie?

Práca psychológa je náročná, ale keď človek, ktorý ju vykonáva, ju vykonáva rád a podarí sa mu zlepšiť kvalitu života druhého človeka, dobrý pocit z takto vykonanej práce preváži nad náročnosťou práce. To, čo je na tejto práci najťažšie, to sa v priebehu praxe mení, v rámci diagnostiky je dôležité byť dostatočne vnímavým k jedinečnosti každého človeka, v rámci psychoterapie rešpektovať individuálnu potrebu zmeny a na druhej strane v pravý čas ponúknuť alebo priviesť k riešeniam problémov, ktoré pacientov trápia.

Čo by ste robili, ak by ste neboli psychologičkou?

So svojou prácou som stotožnená, nemenila by som ju za iné zamestnanie. Výber tohto povolania bol skôr intuitívny než pragmatický, ale keďže všetko so všetkým súvisí alebo ako to povedal Freud – náhody neexistujú, všetko je tak, ako má byť. Teda aj výber môjho zamestnania.

Aký je rozdiel medzi klinickou psychologičkou a napríklad detskou psychologičkou?

Klinický psychológ pracuje v zdravotníckom zariadení, čo je ambulancia alebo iné zdravotnícke zariadenie. Môže sa venovať dospelým, alebo deťom. Vtedy pracuje ako detský psychológ, alebo sa venuje dospelým a zároveň aj deťom, v závislosti od získanej praxe, skúseností, absolvovaných školení a osobnostného nastavenia psychológa.

Aké chyby robia vaši pacienti najčastejšie?

Nepovedala by som, že by pacienti robili chyby, robia len to, čo v danej chvíli uznajú za najvhodnejšie. No ak by som mala predsa len niečo odporučiť, tak by to bolo primerané stanovenie si cieľa, systematickosť v riešení problémov, trpezlivosť a nevzdávanie sa pri nezdaroch.

Čo považujete za najkrajšiu vec na práci psychológa?

Najkrajšie na práci psychológa, tak ako to cítim ja, je, keď vidíte úsmev na tvári človeka, ktorý bol predtým zronený. Keď váš pacient ide do situácií, z ktorých mal predtým strach, keď objaví aspoň kúsok nádeje, prečo ďalej žiť, keď od vás vstáva a jeho krok je o niečo ľahší ako keď si predtým sadal. Pretože sa pred ním objavujú nové perspektívy, ktoré predtým nevidel.

Ako by ste zhodnotili psychickú odolnosť Prešovčanov, ktorí vás navštevujú?

Psychická odolnosť Prešovčanov, rovnako ako aj u ostatnej populácie Slovenska, je rôznorodá. Nedá sa to špecifikovať, sú ľudia, ktorých niektoré veci zahltia, dlhodobo sa nachádzajú v bludnom kruhu, z ktorého nevedia vyjsť. A sú ľudia, ktorí prežijú ťažké situácie, majú však dostatočné zdroje, prostredníctvom ktorých prejdú ťažkým obdobím aj bez odbornej pomoci.

Ako sa cítite v Prešove? Čo na ňom obľubujete?

V Prešove sa cítim dobre, je to mesto, ktoré mám rada, je to najbližšie mesto k môjmu bydlisku, kde som sa narodila a kde aj doteraz žijem. Ostatné veci, ktoré potrebujem k praktickému životu nachádzam tu, v Prešove.

Patrí k vašej práci aj dávka stresu? Ak áno, ako proti nemu bojujete?

Samotná práca – psychoterapia, psychodiagnostika – stres nespôsobuje, no občas sa dostanem do časového stresu. Potrebujem dodržať nejaké termíny, snažím sa však tomu predchádzať organizáciou času, plánovaním a neodkladaním povinností na neskôr.

Čo najradšej robíte, keď „nerobíte“, čiže keď nepracujete?

Sú to bežné každodenné aktivity, ako je napríklad upratovanie, alebo pobyt v prírode.

Nemáte problém odosobniť sa? Dá sa to vôbec?

Práca psychológa si vyžaduje určité odosobnenie, lebo inak by nemohol pacientovi pomôcť. Na druhej strane niekedy je žiaduce poznať a pozorovať, čo sa deje vo mne. Čo sa deje v mojom prežívaní a využiť to v prospech pacienta. Sú situácie, najmä u pacientov po prežitej traume, strate blízkeho človeka, keď sa úplne odosobniť nedá.

Čítajte aj o tom, ako zvládnuť rozchod

Čo hovorí psychológ na bizarné úpravy?

Viac sa môžete dozvieť aj o depresii, čítajte tu

Čítajte aj rozhovor s prešovským gynekológom!

Pozrite aj rozhovor s prešovskou lekárkou!

Rozhovor pre náš portál poskytol aj Marcel Cina, čítajte viac!

Urológ Ivan Viľcha takisto prezradil viac o svojom profile lekára!

foto: archív ss

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM