Doktor z Prešova, ktorého vybrali medzi naj v SR: Ivan Viľcha sa nevyhol ani závistlivým pohľadom!

Čo považujete za vrchol práce lekára?

Podľa môjho názoru je to vyliečenie, prípadne pomoc pacientovi a tým jeho spokojnosť. Je to určite veľmi dobrý pocit pre lekára a určité zadosťučinenie v jeho neľahkej práci. Lebo v medicíne sú chyby neprípustné a neodpúšťajú sa.

Neťahalo vás to niekedy do zahraničia, mali ste ponuky?

Určite som sa nad tým minimálne zamýšľal, ponuky boli a stále sú, avšak tu som sa narodil, mám tu rodinu a priateľov. Viem si predstaviť prípadnú stáž na niekoľko mesiacov, ale natrvalo asi nie.

Je to pre vás dôležité, ak vás ocenia, alebo by ste sa bez toho aj zaobišli a robili prácu naďalej najlepšie, ako viete?

Každé ocenenie poteší. Nepoznám nikoho, koho by pochvala netešila, ale aj bez toho robím svoju prácu ako najlepšie viem, celým svojím JA. Medicína nie je o oceneniach.

Čo vás najviac trápi v zdravotníctve?

Stále sa všade rozpráva a píše o peniazoch. V zdravotníctve je ich málo, nie sú adekvátne platby od poisťovní za výkony a hospitalizáciu. Uvediem príklad. Mladého aktívneho muža s veľkým kameňom v močových cestách urgentne miniinvazívne endoskopicky operačne vyriešime v priebehu 24 hodín je bez kameňa, môže ísť domov a do práce na druhý deň. Pri operácii použijeme moderný laserový prístroj s vláknom a špeciálnym košíčkom, ktorých cena je 600 eur, pričom od poisťovne dostaneme za výkon 300 eur. Tak, potom je jasné že, oddelenie, respektíve nemocnica vyrába stratu. A kde je ešte práca lekára, sestry, sanitára, anesteziológa. Ďalšia vec, ktorá má trápi je, že niektorí naši spoluobčania si mýlia rýchlu zdravotnú pomoc s taxíkmi. Som veľmi smutný a sklamaný aj zo súčasného postavenia lekára v spoločnosti, pre niektorých sme mi tí zlí, ktorí môžu za všetko zlé zdravotníctve, spoločnosti, choroby ľudí. Pritom ľudia si uvedomujú cenu zdravia, až keď sú chorí, prípadne niečo nie je v poriadku, a pre svoje zdravie robia veľmi málo.

Pociťujete nejakú zmenu v pracovnej, alebo osobnej sfére, odkedy ste jedným z top lekárom na Slovensku?

Určite nie, v práci je to stále rovnaké, pacientov je veľa, možnože ma niektorí spoznali aj prostredníctvom výsledkov ankety. Niektorí pacienti a známi, vrátane rodiny mi pogratulovali, avšak nevyhol som sa ani závistlivým pohľadom.

Skúste našim čitateľom načrtnúť vašu cestu k poslaniu, ktoré vykonávate.

Medicínu som vyštudoval na LF UPJŠ v Košiciach, počas štúdia som začal inklinovať k chirurgickým odborom, po skončení školy som nastúpil na oddelenie Urológie v Prešove, kde pracujem dodnes. Mám 2 atestácie z odboru, momentálne som v príprave na atestáciu z onkologickej urológie. Určite je šťastie, že mám možnosť pracovať v kolektíve vynikajúcich ľudí – kolegov lekárov aj sestier. Nemôžem nespomenúť mojich dvoch primárov – primár L. Petrička, ktorý ma na oddelenie prijal a súčasného primára I. Minčíka, od ktorých som mal možnosť sa veľa naučiť a umožnili mi rozvíjať jednak samého seba, a rovnako aj Prešovskú urológiu, ktorá je – dovolím si to neskromne tvrdiť – jedna z najlepších na Slovensku.

K vašej práci iste patrí aj veľká dávka stresu. Ako proti nemu bojujete?

Snažím sa aktívne športovať: futbal, hokej, tenis, bicyklovanie a lyžovanie. To sú aktivity pri ktorých si oddýchnem a naberám hlavne psychické sily do práce. Ak mi ostáva čas, tak si zájdem na ryby.

Ako sa cítite v Prešove? Čo na ňom obľubujete?

V Prešove sa cítim veľmi dobre, mám rád samotné mesto, aj blízke okolie. Keďže som veľký športový fanúšik nechýbam na zápasoch futbalistov a hádzanárov Tatrana.

Čo vás najviac teší na vašej práci?

Ak sa práca darí, ak je pacient spokojný a podľa možností vyliečený.

Čomu by ste sa venovali, ak by ste neboli lekárom?

Možno by som bol učiteľ ako moji rodičia.