Pošta ruší svoje pobočky ako na bežiacom páse: Ktoré v Prešovskom kraji museli SKONČIŤ?
Pošta má vysoké nároky na spotrebu elektriny, benzínu, nafty, CNG, plynu, čo podľa hovorkyne v čase energetickej krízy významne ovplyvňuje jej hospodárenie.
Slovenská pošta ruší ako na bežiacom páse svoje pobočky. Po dedinách aj v mestách tak robí už viac ako rok, upozornil hovorca Združenia miest a obcí Slovenska a kandidát na prešovského župana Michal Kaliňák na sociálnej sieti s tým, že župa, pošta, aj ministerstvo dopravy sa tvária, že ľuďom s poštovými službami netreba pomôcť.
„Mlčí aj rezort dopravy o záložnom pláne, ako zabezpečí financovanie, pretože doteraz platila pošta za energie tri milióny eur ročne, ale vysúťažená cena pre budúci rok je 65 miliónov eur,“ tvrdí Kaliňák.
Z celkového počtu 2 890 slovenských obcí bola v apríli 2021 pošta prevádzkovaná v 1 372 z nich, čo je 47 %. Bude sa ďalej rušiť?
Zaujímali sme sa preto, koľko pobočiek v Prešovskom kraji Slovenská pošta v roku 2022 zrušila a ako plánuje v časoch energetickej krízy šetriť.
Kde došlo k ukončeniu
„Zrušeniu prevádzky pošty predchádza dôkladná analýza jej využívania klientmi a aj stanovenie riešenia dostupnosti poštových služieb pre obyvateľov,“ uviedla pre Dnes24.sk hovorkyňa Slovenskej pošty Iveta Dorčáková s tým, že jedným z hlavných posudzovaných aspektov je záruka geografickej dostupnosti pôšt a zohľadnenie počtu obyvateľov obce či mesta.
Skončenie prevádzkovania pobočky pošty tiež podlieha schváleniu regulátorom Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.
„Regulačným úradom pre rok 2022 bolo schválené ukončenie prevádzky dvoch pobočiek v Prešovskom kraji – od 1. februára Pošta Hozelec – nástupnická pošta Poprad 1 a od 1. marca Pošta Veľká Lesná – nástupnická pošta Veľký Lipník,“ vysvetlila Dorčáková s tým, že ide o pošty s dlhodobo najnižším záujmom obyvateľov o poštové služby.
Zároveň podľa slov hovorkyne je potrebné zdôrazniť, že skončenie prevádzky kamennej pošty neznamená, že pošta z danej obce odchádza. Mení len formu a spôsob poskytovania poštových služieb.
„Pre klientov je stále alternatíva, do obce chodí poštový doručovateľ, ktorý vybaví cca 90 % poštových služieb na doručovacom rajóne,“ spresnila ďalej Dorčáková.
Budú ešte rušiť?
Dobrou správou podľa jej slov tiež je, že pošta do konca roka už neplánuje zrušiť žiadnu pobočku v Prešovskom kraji.
Pošta má podľa hovorkyne vo všeobecnosti vysoké náklady na platy.
Teda veľké množstvo zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu s nízkou pridanou hodnotou, vysoké náklady na údržbu starých budov, na prevádzku zastrenej logistiky a aj vysoký investičný dlh do vozového parku, ktorý je chrbtovou kosťou logistiky.
Hospodárenie pošty
„Nástupom epidémie sa výrazne ovplyvnilo využívanie poštových služieb. Posielanie listových zásielok z roka na rok výrazne klesá, pričom podaj balíkových zásielok stúpa. Tu však nastupuje rýchlo rastúca konkurencia, ktorá dokáže byť pružnejšia ako pošta, ktorá je viazaná napr. komplikovanými verejnými obstarávaniami a ďalšími legislatívnymi záväzkami,“ vysvetľuje na margo povinností.
Okrem toho má pošta vysoké nároky na spotrebu elektriny, benzínu, nafty, CNG, plynu, čo podľa Dorčákovej v čase energetickej krízy významne ovplyvňuje hospodárenie pošty.
„Pošta je držiteľka poštovej licencie a z toho vyplývajú úlohy, ktoré plní vo verejnom záujme. Na aktivity pošty dohliada regulátor, ktorý má široké právomoci a reguluje poštové aktivity,“ dodala na záver Dorčáková v súvislosti so šetrením počas energetickej krízy.