Michal (34) z Prešova sa venuje pozoruhodnej aktivite: Pátra po rodokmeňoch ľudí a zažil už aj neskutočné príbehy!

Činnosť, ktorej sa venuje Michal (34) z Prešova je obdivuhodná. Hľadá ľuďom rodokmene, pátra po jej histórii a tak má zážitkov a dobrodružných príbehov na rozdávanie. Pre náš web poskytol pútavý rozhovor o svojich aktivitách.

Ľubomír Hudačko
Ilustračný obrázok k článku Michal (34) z Prešova sa venuje pozoruhodnej aktivite: Pátra po rodokmeňoch ľudí a zažil už aj neskutočné príbehy!
Zdroj: Branislav Švorc

V Prešove žije Michal Rázus od narodenia už 34 rokov, študoval na FFPU odbor slovenský jazyk a dejepis a anglický jazyk, pracuje ako genealóg a sprievodca. Pre náš web poskytol Michal pútavý rozhovor o svojich aktivitách.

Michal, venujete sa naozaj zaujímavej činnosti. Kedy a akým spôsobom ste sa začali zaoberať hľadaním koreňov obyvateľov?

Vždy ma fascinovali príbehy a bavila história. Na Vysokej škole som náhodou sprevádzal manželov z Kalifornie, ktorí hľadali svoje korene pri Bardejove. Chceli spoznať kraj odkiaľ pochádzali ich predkovia a vďaka šťastnej náhode sme našli po takmer sto rokoch aj ich vzdialenú rodinu. Dodnes sme priatelia. To ma naštartovalo, aj keď dlhý čas to bolo len hobby.

Osloviť vás má šancu teda ktokoľvek, alebo hľadáte korene len Prešovčanom?

Paradoxne ma väčšinou oslovujú ľudia zo zahraničia, predovšetkým z USA, kam pred sto rokmi smerovala najväčšia vlna slovenskej emigrácie, resp. z ďalších krajín, kam zavialo ľudí zo Slovenska. V poslednom čase však rastie aj záujem u nás doma.

Čo všetko potrebujete k tomu, aby ste mohli začať túto aktivitu a akým spôsobom prebieha?

Vždy je dobré na začiatku zozbierať čo najviac údajov, ako mená, dátumy, miesta narodenia a náboženstvo. Ideálne je porozprávať sa so starším rodinným pamätníkom, prípadne sa prehrabať v domácich starých listinách.

A akým rôznym aktivitám sa v tomto smere venujete? Je to len rodokmeň, alebo aj niečo iné?

Rodokmeň je väčšinou prvým krokom. Už jeho vypracovanie je taká malá detektívka naprieč históriou. Je to ako skladať puzzle, s tým rozdielom, že kým postavíte obraz musíte si nájsť čo najviac dielikov. Potom je to viac interaktívne. Objavujeme lokálnu históriu miesta odkiaľ rodina pochádza, prípadne sa snažíme nájsť príbuzných. Popri tom som v kontakte s genealogickou organizáciou Czechoslovak Genealogical Society International, cez ktorú sa snažíme o propagáciou genealógie doma aj v zahraničí. Rôznych zaujímavých projektov je viac. Napríklad, minulý rok som mal možnosť spolupracovať s pravnukom gen. Svobodu, Miroslavom Klusákom a Silviou Slivkovou z Prešovskej Univerzity na interaktívnom online sprievodcovi Dukla 1944.

Predpokladám, že ste už skúmali aj históriu svojich predkov. Na čo zaujímavé ste prišli? Pretože vaše priezvisko takisto niečo naznačuje, napríklad smerom k slovenskej literatúre…

Všetci Rázusovci na Slovensku majú zrejme korene vo Vrbici, ktorá je dnes súčasťou Liptovského Mikuláša a spisovateľská vetva je naša vzdialenejšia rodina.

Aké najzaujímavejšie poznatky ste doteraz pri tejto aktivite zistili pre ľudí, čo bolo to najpútavejšie?

História nie je čiernobiela ako starý dokumentárny film. Či už sem prídu potomkovia Slovákov, Maďarov, Rusínov, Nemcov alebo Židov, takmer všetci majú za sebou jedinečný a silný príbeh. Často sú tam až neuveriteľné momenty, existenčné situácie, tragédie. Človek sa na to pozerá z bezpečnej vzdialenosti času a rozmýšľa, čo by urobil v danej situácii. Raz sme boli v dedinke na juhovýchode Slovenska. Na mieste, kde stál kedysi židovský dom, sme našli už len pamätník s menami tých, čo zahynuli počas holokaustu. Otec môjho známeho, ktorého som sprevádzal, odišiel do New Yorku ešte pred vojnou a zachránil sa. Tak sme tam stáli a mlčali a videli sme mená tých, ktorých zobrali do koncentračného tábora. Všetkých poznal po mene a vedel, koľko mali rokov. Oslovil som staršieho muža, ktorý v záhrade oproti oberal jablká, či nevie viac. „Celá dedina plakala, jak ich brali na vlak, boli to dobrí ľudia, ale čo sme mohli robiť proti vojakom s puškami?“ Potom povedal: „Počkajte,“ a zmizol v starom dome.

Čo šiel priniesť?

Prišiel s celým šuflíkom starých listov a starým kufríkom. „Váš otec i môj otec boli kamaráti a dopisovali si. Tu sú listy i s adresou, aj fotky z Ameriky. A predtým, jak zobrali vašu babku do koncentráku, dala nám dačo a povedala:. „Raz po to niekto príde.“ „Máte šťastie, že ste ma tu našli,“ hovoril pán, „lebo žijem v Košiciach a som tu len cez víkend, (vtedy bol pondelok) ale mám dovolenku, tak som tu prišiel.“ Potom nám podal archaický zaprášený kufrík a vytiahol z neho staré svietniky, ktoré tam ležali. „Toto je vaše, 70 rokov ste to mali u nás schované.“

Tieto príbehy vyvolávajú zimomriavky. A do akého obdobia až môžete pri pátraní koreňov zájsť?

Závisí to od viacerých faktorov. Dôležité je, aké pramene sa nám zachovali, ale väčšinou je to koniec 18. storočia.

Máte množstvo zákazníkov a venujete sa každému? Alebo máte niekedy čas aj od toho vypnúť?

Zaujímavá práca sa našťastie stále nájde, ale nepreháňam to.

Čo váš voľný čas, ako najradšej relaxujete a ktoré miesto v Prešove je vaše najobľúbenejšie?

Aktívne, s rodinou v prírode. Obľúbená prechádzka je prešovská Kalvária, Kvašná voda, alebo Sigord.

Zisťovali ste niečo aj o histórii Prešova, o čom ešte občania nemusia vedieť? Ak áno, ktoré zistenie bolo to najpútavejšie?

Minulý rok som mal to šťastie spolupracovať s TV reláciou Finding Your Roots s Henrym Louis Gatesom. Hľadali sme v Prešove korene amerického komika Billa Mahera. Jeho prastarý otec z maminej strany je pochovaný na židovskom ortodoxnom cintoríne. Našli sme o tom síce kompletnú dokumentáciu, ale hrob sa, žiaľ, kvôli zosuvu pôdy nezachoval. Nakoniec sa táto vetva rodiny Billa Mahera do televízie nedostala.

Čo hovoria na vaše aktivity vaši známi a kamaráti?

Vždy sa s nimi rád podelím o príbeh, mnohí priatelia mi aj rôznym spôsobom pri hľadaní pomohli.

Koľko členov má váš pátrací tím a ako dlho trvá, kým zistíte o tej-ktorej rodine to, čo si praje klient?

Väčšinu práce zvládam sám, ale s výskumom mi pomáha Rado Varga z Košíc a o grafickú stránku sa stará talentovaný Martin Kudla z Prešova. Dĺžka výskumu je individuálna. Niečo je hotové do týždňa, na iných veciach pracujeme s prestávkami aj pol roka. Všetko závisí od zadania a záujmu. Je dôležité vedieť klásť správne otázky.

Zažili ste pri svojej práci, resp. aktivite aj kuriózne zážitky? Čo bolo najvtipnejšie?

Určite je toho viac, veľmi milé bolo, keď pre mojich známych z Minnesoty ich rodina v Stebníku pripravila v auguste kompletné vianočné menu, počnúc bobaľkami a medovníkmi končiac. Bolo to fantastické. Stokrát sa mi potvrdilo, že na Slovensku žijú veľmi pohostinní a dobrosrdeční ľudia.

Stalo sa vám niekedy, že ste napriek enormnej aktivite neprišli na to, čo ste chceli zistiť? Ako to potom riešite?

Oslovil ma pán s kurióznym povolaním – principál cirkusu. Jeho rodina sa tomu venovala už 7 generácií. Cirkusanti boli neustále na cestách a vystopovať ich bolo veľmi ťažké. Našiel sa záznam, ktorý potvrdil rodinnú legendu, ale ďalej sme sa neposunuli. Niektoré dvere skrátka zostanú zavreté a je lepšie priznať to, ako fabulovať alebo ohýbať pravdu.

Môže vás zaujímať:

Mirka z Prešova je obrovskou fanúšičkou futbalového Tatrana: Jej vášeň k obľúbenému klubu sa len tak nevidí!

Lucia maľuje Prešov spôsobom, aký ste ešte nevideli: Pozrite si jej nádhernú tvorbu! FOTO

Pavol (32) píše parádne príbehy v šarištine: Pripovitka pre chlopoch, akú ste ešte nečítali!

titulná foto: Branislav Švorc

Zdroj: Dnes24.sk