Pavol (32) píše parádne príbehy v šarištine: Pripovitka pre chlopoch, akú ste ešte nečítali!

Čitateľ nášho webu Pavol Onofrej (32) z Trnkova v okrese Prešov sa venuje písaniu krátkych poviedok v šarištine. Skúste sa ponoriť do jeho diela aj vy a zabaviť sa spolu s nami. Takúto pripovitku pre chlopoch ste totiž ešte asi nečítali :)

Ľubomír Hudačko
Ilustračný obrázok k článku Pavol (32) píše parádne príbehy v šarištine: Pripovitka pre chlopoch, akú ste ešte nečítali!
Zdroj: Pavol Onofrej

Začítajte sa do pripovitky pre chlopoch od nášho čitateľa Pavla Onofreja (32) z Trnkova v okrese Prešov. Alebo ak chcete, z Kokini, čo je starší názov tejto obce. Pavol sa venuje písaniu krátkych poviedok v šarištine a preto sa na našom webe môžete zabaviť aj týmto spôsobom.

Miźo zos Kokiňi – pripovitka pre chlopoch

Miźo bul poradni chlop, chtori neľabal paľenku a kuric – pokuril ľem dakedi. Spac chodzil furt večar o dześatej a budzil śe rano o śidzmej. Bul cichšej naturi a śickich starejšich posluchal. Aľe śicko śe zmeňelo, kedz višol z basi. Bulo to peršeho perši roku Pána tiśícdzevecstod­zevedześat. Na sebe mal ľem śivu vetrofku, belavu košuľu, čarni ancug i pantaloni. Na nohoch mal dzirave ponoški vo fiľcoch, chtore počeral za lakufki. Ftedi v źime śe mu vecej pridaľi, jak tota paradzina z Tuzeksu.

Na chribce vof brocaku domu sebe ňesol śicke svojo majetki: pejc bľašankoch zos ščipacu paščeku, hrebiň a džviradlo, pulku midla na hoľeňe, dajake lachi a co sebe najvecej ceňil – obraski Ramba, papeža i Havla. Dakedi mal i Angeľiku, aľe pret odchodom ju ochabel viśec na sceňe, naj śe uśmiva na totich, o chtorich amnestija aňi nezavadzela. I kedz v kešeňi mal ľem śidzem korun a tricec haľere, čul śe jak kraľ. Do obisca prišol aš na druhi dzeň. Macir śe mu bars pocešela, ešči vecej tim paščekom.

Mal rad svoju mac, co śe bars nedalo povedzec o apovi. Takoj ten večar śe pobiľi. Co bi dal teras za to, žebi śe much zaś s ňim pobic. Apa uš ňit. Umarti. Aňi na pohrib mu ňebul. Ňemuch. Vof baśe bul. No ot peršeho perši dvatiśicšestnasc je zaś geroj. Ňe žebi i teras amnestija o ňeho zavadzila, aľe tak višlo. Za tote roki śe teho veľo nezmeňelo. Brocak i veci ma jednake, no namesto korunoch ma ośem evra i paru centi. Aňi obraski novich prezidentoch a papežoch nema, akurat jedneho virosnuteho šmolka. Avatar či jak mu meno. Domu prišol skorej jak śe zocmelo. Mac śe uš tak nepocešila aňi jemu, aňi paščekom. Znala, že budze mac s ňim trapeňa višej hlavi.

Vera, co śe ona s ňim natrapela. Šak ona šesc dzeci vichovala, do koscela chodzila pokim mohla, furt bula na poľu od vidzim do nevidzim a un? Taki odkundes! Doma nepreložel aňi kríž slami a ľem ľital po valaľe jak pes s prebitu nohu. Vichodzil śidzem ľudovich, s teho ostatňi ročňík dva razi zopakoval. Vihorel na hudobnej vichove. Bo zaśpival: „Biely kvet, vzal ho Lenin, už ho niet“! Na glupocini bi ho bulo ot dzecka. Peňeźi znal rachovac jak ňichto, aľe zos počtoch tiš rachnul. A kedz maľi pisac diktat zos jazika, učiteľ ho radšej poslal umic mu motor, bo i pejdześatku može bul bi dostal. Aľe ňeśka je rok dvatiśicšestnac, slunko śvici a un čuje zmenu. „Do chmari diždžovej! Budze śnich kuric.“

Môže vás zaujímať:

V Prešove máme prevádzky, ktorých názov vás hneď chytí za srdce: Žiadna angličtina, ale pravá šariština!

Nárečie v okolí Prešova skrýva naozaj krásne výrazy: Priznajte farbu, rozumiete vôbec týmto slovám?

Šarišské názvy ovocia a lesných plodov v Prešove používame na kilá: Viete ale aj to, čo sú kosmatki alebo šverboritki? :)

foto: archív po

Zdroj: Dnes24.sk