Mária Žondová v rozhovore o prešovskom Dívadle Komika: Diváci sú prekvapení pestrosťou

Zdroj: archív Mária Žondová

Na projektoch so spoločníkom Jurajom Benčíkom spolupracuje Mária Žondová už od marca 2014. Divadlo, o ktorom v rozhovore prezradila viac, vzniklo ako podnikateľská aktivita v marci 2015. Dlho však zostávalo bez vhodného názvu. „Neviem ako iným, no mne hádam najviac premýšľania pri zakladaní každej spoločnosti zabralo nájsť názov, ktorý by ho vystihoval. A tak oficiálny názov a značka dívadla Komika boli uvedené až minulý rok v októbri na premiére rozprávky Čin-Čin práve v PKO Prešov,“ hovorí na úvod Žondová, ktorej sme sa opýtali aj ďalšie otázky. Na niektoré z nich odpovedal aj známy herec a mím Juraj Benčík.

Mávate predstavenia len v Prešove, alebo aj v iných mestách?

Mária Žondová: Hráme všade, kam nás pozvú. Vo veľkých mestách, v mestečkách i na dedinách, na Slovensku v Čechách a keď bude príležitosť, sme pripravení Slovensko reprezentovať aj v ostatných okolitých krajinách a v celom svete, pretože máme v repertoári aj medzinárodne zrozumiteľné, neverbálne javiskové umelecké diela. Na rok 2017 sme dostali pozvanie na 10 medzinárodmých festivalov. Žiaľ, nepodarilo sa nám nájsť podporu vo financovaní tak náročného projektu a tak sme účasť na festivaloch museli odmietnuť.

Kedy ste si povedali, že sa budete venovať svojmu vlastnému divadlu?

Juraj Benčík: Keď som mal šesť rokov a účinkoval som v galaprograme na celoslovenskom finale súťaže Hviezdoslavov Kubín, veľmi sa mi zapáčilo, že mi tlieska celá sála, myslím, že tam kdesi sú korene môjho záujmu mať vlastné divadlo.

M.Ž.: U mňa myšlienka založiť divadlo vznikla zhodou náhod, po návrate do Prešova. Aj keď vraví sa, že nič nie je náhoda. To, čo robím teraz je úplne odlišné od profesie, ktorú som vykonávala 18 rokov, keďže som sa venovala realitám a štyri roky cestovnému ruchu. Pohrávam sa však s myšlienkou návratu k mojej pôvodnej profesii. No to až vtedy, keď budem môcť po manažérskej stránke odovzdať komiku môjmu nástupcovi (úsmev).

Ako reagujú diváci na vaše predstavenia? V čom vidíte najviac pozitív priniesť do mesta takýto projekt?

M.Ž.: Diváci sú často prekvapení pestrosťou výrazových prostriedkov našich inscenácií a vysokou úrovňou hereckého prejavu. Ako hovorí klasik českého divadla J.Werich.: “Dobrého divadla nie je nikdy nikde dosť.”

V čom sú predstavenia vo vašom divadle iné, ako napríklad v DJZ?

M.Ž.: Predovšetkým máme repertoár z viac ako polovice zložený z vlastných, autorských projektov, ktoré vznikli od základov v našom divadle. Napísali sme si námet, scenár, vymysleli sme si postavy, príbeh, scénu, kostými a je to teda omnoho originálnejšia tvorba ako interpretácia existujúcich textov. Aj keď máme v repertoári aj takú klasiku akou je Alexander Sergejevič Puškin. Druhý veľký rozdiel je v tom, že využívame širšie spektrum výrazových divadelných prostriedkov. Okrem činohry, spevu a tanca, môžu v našich inscenáciách diváci vidieť aj oživenie neživého materiálu – animáciu, teda princípy bábkového divadla a hlavne pantomímu, divadelný druh na Slovensku veľmi zriedkavý, no zato celosvetovo zrozumiteľný a aj prvky cirkusového umenia.

Čo chystáte od nového roka pre divákov?

M.Ž.: Dramaturgický plan máme postavený až do roku 2019. Aktuálne oprašujeme Ľudovíta Štúra, vzdelávací projekt, ktorý by mohol žiakom a študentom dodať tak potrebnú masu k toľkým písmenám. Veď sa aj vraví, že raz vidieť je viac než stokrát počuť (úsmev). V aktuálnej ponuke máme 13 projektov pre diváka od troch rokov až po diváka dospelého. Takže teraz by sme chceli čo najviac hrať. Pripravovať opäť budeme až v lete.

Koho môžu diváci vidieť, keď sa prídu pozrieť na vaše predstavenia?

M.Ž.: Práve herca Juraja Benčíka, ktorý je na Slovensku spájaný s legendárnym Cirque du Soleil a ktorý je naším umeleckým šéfom. Účinkuje v projektoch neverbálnych. Takisto aj veľmi talentovaný Janko Filip, ktorý vyštudoval muzikálové herectvo a účinkuje v projekte Krajina pirátov. V lete ho opäť čakáme na Slovensku. Peťka Čorňáková sa veľmi dobre uviedla v Londýne, kde herectvo vyštudovala a aktuálne je našou novou posilou. Spomeniem hádam ešte Terku Polákovú a Kika Barana, ktorí naštudovali našu najnovšiu hru v „šariščine“ a zvládli to perfektne. Účinkujú v nej spolu s Filipom Lenárthom, ktorý je známy práve z DJZ. Dokopy nás je v divadle 13 a každý z nás tvorí Komiku.

Dá sa v dnešnej dobe vďaka divadlu uživiť? Alebo máte aj inú prácu?

M.Ž.: Ak sa nedá uživiť divadlom, máme aj iné práce. Práce je všade veľa. Ak sa dá, živíme sa výhradne len divadlom.

Aký máte vzťah k mestu Prešov? Žijete tu?

Juraj Benčík: Prešov je pre mňa veľmi magické mesto plné protirečení, kontrastov a inšpirácií. Myslím si, že si ľudia v Prešove málo veria a majú akýsi ostych až zatrpknutosť, ktorá im bráni byť veľkorysími a úspešnými. Až keď z Prešova odídu, rozkvitnú a získajú sebavedomie aj úspech. Asi aj tu platí stare známe: “Nikto nie je doma prorokom”.

M.Ž.: Narodila som sa tu, vyrastala aj odišla. Popísal to Juraj, vrátila som sa domov, k rodine.

Čo všetko musíte zaobstarať, aby divadlo fungovalo ako hodinky?

Všetko, je toho naozaj veľa. Začíname tým, že mladí ľudia vychádzajúci zo škôl nie sú naučení a pripravení systematicky a profesionálne pracovať. Ale to je už iný príbeh.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Prešova a okolia.

Foto: archívne