Exriaditeľka prešovskej knižnice Marta Skalková: Kopy a vôňu nových kníh som milovala

Život strávila doslova medzi knihami. Marta Skalková bola roky riaditeľkou prešovskej Knižnice P.O. Hviezdoslava. Prinášame vám s ňou rozhovor.

Ľubomír Hudačko

V roku 1976 sa zamestnala v Okresnej knižnici v Prešove a takmer 20 rokov viedla Obecnú knižnici v Širokom. Odtiaľ v roku 1995 po absolvovaní odboru Vzdelávanie dospelých so zameraním na kulturológiu na UPJŠ v Prešove prešla do Štátnej vedeckej knižnice v Prešove, kde pôsobila ako bibliografka, metodička i vedúca služieb. Napokon v roku 2002 zakotvila v krajskej Knižnici P. O. Hviezdoslava a viac ako 10 rokov bola jej riaditeľkou. Posledným februárovým dňom roka 2019 však z tejto funkcie odišla. Marta Skalková nám v rozhovore prezradila oveľa viac.

S akými pocitmi ste ukončili pôsobenie na pozícii riaditeľky v krajskej Knižnici P. O. Hviezdoslava?

Kamarátke som napísala sms: „Zatvorila som za sebou dvere…ťažko!“ Mala som tú prácu rada, každé ráno moje prvé kroky smerovali do požičovne, či je všetko v poriadku. Kolegyne sa smiali mojej otázke, že kde majú čitateľov, ak náhodou na oddelení neboli ľudia. Chcela som, aby knižnica bola plná ľudí a kníh, aby tam bolo rušno. Nebolo to riaditeľovanie, bola to služba pre spokojnosť čitateľov.

Ako dlho ste pôsobili na tejto pozícii?

Riaditeľkou Knižnice P.O.Hviezdoslava v Prešove som bola od roku 2008, ale v knihovníctve a medzi knihami som celý profesionálny život, 43 rokov.

Prezradíte nám, ktorý zážitok počas vášho „šéfovania“ sa vám vryl do pamäte najviac?

Najťažšie obdobie bolo, keď som hľadala priestory a sťahovanie okolo 100 000 kníh z Hlavnej ulice do provizórnych priestorov na Levočskej. Ďalšie sťahovanie do Bosákovho domu už bolo príjemné, lebo knižnica išla do krajších priestorov. Za dva týždne sme spolu s kolegyňami dokázali pripraviť a zariadiť priestory a presťahovať sa. To otvorenie knižnice v nových priestoroch som prežívala veľmi emotívne a ostane mi v pamäti. A už sú len krásne zážitky a zimomriavky z Noci s Andersenom, zo Slovenského rekordu v hlasnom čítaní na námestí, z hosti na 13. ročníkoch festivalu Prešov číta rád a aj z obyčajných poďakovaní od čitateľov, ak našli v našej knižnici to, čo hľadali. Ale najviac som milovala kopy a vôňu zakúpených nových kníh. To mi natrvalo utkvie v pamäti a to mi bude hádam najviac chýbať.

Tak na to sa určite nedá zabudnúť. A aké vtipné situácie ste zažili počas tohto obdobia?

Oj, tie teda boli. Ja som často padala zo stoličky pod stôl a kolegyne namiesto toho, aby ma ratovali, tak sa smiali, že šéfka je pod stolom. Veľa zábavných príhod bolo pri prichytení starších čitateľov pri krádeži novín. A úsmevné bolo aj to, keď čitatelia zaspali v knižnici. No a veľa sme sa nasmiali s kolegyňami, keď sme vymýšľali nové nápady a hľadali, čím zaujať čitateľov.

Čo čítajú Prešovčania najviac, aký druh literatúry?

Podstatné je, že čítajú a vyberajú si a hlavne, že majú z čoho vyberať. Ich čitateľské chúťky sú rozmanité. Najvďačnejší čitatelia sú deti a prešovskí seniori. Ale zdá sa mi, že v súčasnosti čítajú viac aj muži.

Dá sa aspoň približne odhadnúť, koľko ľudí si denne vypožičia knihu v krajskej Knižnici P. O. Hviezdoslava?

Knižnica má 10 prístupových miest pre verejnosť. Ročná návštevnosť v minulom roku bola 173 790 návštev­níkov. Takže denne knižnicu na všetkých jej pobočkách a oddeleniach navštívi okolo 700 ľudí a na každý pracovný deň pripadá vyše 2 000 absenčných a prezenčných výpožičiek kníh a iných dokumentov.

A prezradíte nám aj to, čomu sa budete aktuálne venovať v najbližších týždňoch či mesiacoch?

Teraz folklóru, maľovaniu, tréningom pamäte a rodine; vnúčatám Maxikovi a Šarlotke, lebo ma ešte potrebujú. Andrej má už skoro 19, tak toho už môžem len milovať a hádam budem mať viac času aj na čítanie.

Prídete si aj vy vypožičať nejakú knihu do knižnice už ako čitateľka?

Samozrejme, je toho veľmi veľa, čo som nečítala.

Ktorú knihu, alebo žáner máte najradšej vy?

Ja nemám nejaký vybraný žáner, rada čítam knihy autorov, ktorých osobne poznám, čiže slovenských a teším sa z každej novej knihy.

Je stále dôležité čítať aj papierové knihy, hoci už niekoľko rokov panuje na svete doba internetová?

Ja čítam len tlačené papierové knihy, hoci bez internetu neviem fungovať. Ale text a samotný dej radšej vnímam, keď držím knihu v ruke. Nemám rada ani čítačky e-kníh, zle sa mi na to pozerá. Z internetu potrebujem len rýchle informácie. Čítanie klasických kníh ma upokojuje a dáva mi pocit pohody. Ktovie ešte aké knihy v akom formáte doba prinesie ale čítať sa určite neprestane.

Vo fotogalérii si pozrite aj niekoľko záberovy z pôsobenia Marty Skalkovej vo funkcii riaditeľky prešovskej knižnice.

Sledujte nás aj na našom Instagrame a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z Prešova a okolia.

foto: archívne

Zdroj: Dnes24.sk