Ilustračný obrázok k článku Artúr o pešej púti do Španielska: Krízu som mal hneď, no dorazil som tam šťastný, FOTO
47
Galéria
Zdroj: archív Artúra Benesa

Artúr o pešej púti do Španielska: Krízu som mal hneď, no dorazil som tam šťastný, FOTO

Cestu do Santiago de Compostela a zážitky nám prerozprával Prešovčan Artúr Benes tak pútavo, že pri čítaní zabudnete žmurkať. Má odtiaľ aj nádherné zábery.

Ľubomír Hudačko Správy
Ľubomír Hudačko Správy

Artúr o pešej púti do Španielska: Krízu som mal hneď, no dorazil som tam šťastný, FOTO

Cestu do Santiago de Compostela a zážitky nám prerozprával Prešovčan Artúr Benes tak pútavo, že pri čítaní zabudnete žmurkať. Má odtiaľ aj nádherné zábery.

Ilustračný obrázok k článku Artúr o pešej púti do Španielska: Krízu som mal hneď, no dorazil som tam šťastný, FOTO
47
Galéria
Zdroj: archív Artúra Benesa

Ako to dopadlo?

Nebolo možné obísť ho ani sprava ani zľava, pretože tam bol plot. Stál som tam a smial sa sám na sebe, že ešte aj tento tu vie, že som Koňar. Čakal som tam a skúšal to naňho rôznymi fintami, až prišli nejaké postaršie dámy a prešmykli sa okolo neho, ako keby tam ani nebol. Bez strachu, že ich kopne. Vtedy som sa osmelil.

Podarilo sa mi to bez vykopnutých zubov. Keďže tých zážitkov bolo mnoho, každý deň som si písal denník. Ten už spracovávam do knižnej podoby. Je to pohľad na púť mojimi očami a verím, že tí, ktorí mi držali palce a sledovali tú púť aj napríklad na mojej FB stránke, sa to bude páčiť. Prezradil som tam omnoho viac ako v dokumente.

Kedy ste mali krízu a bolo vám najťažšie?

Bez hanby úplne na začiatku. Prvý deň som niekoľkokrát vypľul dušu. Očakával som príjemnú asfaltku popri oceáne a ocitol som sa v horskom teréne, na poľných cestách a tých najnepredstavi­teľnejších trasách. Do toho každý deň stvrdnuté lýtka. Najväčšiu krízu som mal, keď ma rozbolel úpon na pravej strane spájajúci členok s kolenom. Postupne bola bolesť taká, že som musel deň oddychovať a prikladať si na nohu ľad. No to nepomohlo a a po dvoch etapách som navštívil zdravotné stredisko. Odvtedy som musel nosiť bandáž a neprepínať tempo. Istý čas to bolo v poriadku, až kým ma nerozbolela aj druhá noha.

Do Compostely som prišiel s kompletne zabandážovanými chodidlami.

Musím ale povedať, že posledné etapy som už nohy nevnímal. Ten pocit, že Santiago je už len 200, 150, či 50 km odo mňa boli neuveriteľné. Do Compostely som doslova dobehol. A úplne šťastný a slobodný.

To muselo byť úžasné. Čo taká cesta stojí, čo sa týka času a financií? Môže si ju dovoliť aj priemerný Prešovčan?

Cena je to, čo zaplatíš. Hodnota je to, čo dostaneš. Ak cítiš, že by si z akéhokoľvek dôvodu chcel ísť do Compostely, existuje veľa možností. Mnoho trás o rôznych dĺžkach. Je to cesta pre každý rozpočet. Je tu možnosť spať v pútnických ubytovniach zdarma, alebo v penziónoch za 30–40 eur za noc, alebo v hoteloch, ktoré ale nie sú oveľa drahšie než penzióny. Zrejme je to ale iné v top sezóne.

Ja som išiel na konci septembra. Najdrahšie sú na tom letenky.

No aj tie sa dajú zohnať výhodne, ak sa kupujú v dostatočnom predstihu. Tá krajina ma nikdy neprestane fascinovať tým, ako z týchto cien dokážu uživiť gastro sektor. Je to lacnejšie, ako u nás. A koľko taká cesta stojí času? To nie je správne položená otázka.

Krivdil by som Caminu, keby som povedal, že mi nejaký čas zobral. Naopak! Dal mi úžasne hodnotných šesť týždňov času samého so sebou a len pre seba. Myslím, že kvalitnejší detox som nezažil a budem veľmi rád, ak táto moja cesta zbaví obáv, resp. inšpiruje ďalších cestovateľov telom i dušou. Cestujte! Je to tá najlepšia škola.

Plánujete aj v budúcnosti niečo podobné? Ak áno, kde najbližšie sa vyberiete?

Alfa a omega sú prvé a posledné písmená gréckej abecedy. Hovorí sa tomu ľudovo začiatok a koniec. Keď som dokráčal do katedrály v Santiago de Compostela, s úžasom som tam videl tieto písmená v opačnom poradí – omega a alfa. Ako keby naznačovali, že tu sa cesta nekončí, ale začína. Takže na otázku odpovedám jednoznačne áno.

To najťažšie na ceste bolo zmanažovať si čas a vypnúť z každodennej reality a komfortnej zóny.

Mne sa to podarilo a túto skúsenosť chcem využiť aj v budúcnosti. Plánujem s manželkou prejsť možno kratšiu trasu, ale o to intenzívnejšiu, lebo ju budeme môcť prežívať spolu. Napríklad také portugalské Camino z mesta Porto do Santiago de Compostela.

Určite budem cestovať ďalej, pretože mi to prináša obrovské množstvo nových podnetov a inšpirácií aj v bežnom živote. Mnoho vecí, ktoré sa u nás nedajú, nevedia alebo nechcú realizovať sa priam ukážkovo dejú v iných krajinách. Tieto inšpirácie sa dajú krásne implementovať na naše podmienky a pomôcť mestu, komunite, projektu.

Čomu sa inak v civilnom živote venujete?

Zastávam pozíciu generálneho riaditeľa Agentúry regionálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja. Mestám a obciam pomáhame získavať peniaze z eurofondov na veľké a zmysluplné projekty a riešime celý proces od spracovania projektu až po realizáciu. Je to náročná, ale veľmi potrebná činnosť, najmä v Prešovskom kraji, ktorý je najkrajší a najväčší zo všetkých.

Z Bratislavy sa na Prešovský kraj najčastejšie zabúda. Preto mnoho obcí nemá ani vlastný vodovod.

Okrem toho som už dlhé roky spoluorganizátorom mnohých aktivít v Prešove, ako Fragaria Cup, Hummel 4 Sport Cup, Pivný festival či Koňar Street food fest. Tiež aj Prešovské trhy a parkúrové preteky. K aktivitám patrí aj Bowling pri trati vrátane spoločenskej sály Koňareň.

Čo pre vás znamená Prešov nielen po tomto dobrodružstve? A čo vám v našom meste najviac chýba oproti zahraničiu?

Naše mesto je úžasné! Prežil som v ňom väčšinu svojho života, tu mám svoju prácu, rodinu, deti a aj krásne vnučky. Je tu strašne veľa šikovných, pracovitých a múdrych ľudí. V tomto meste sa určite dajú robiť s týmito ľuďmi v budúcnosti fantastické a zmysluplné veci.

Chce to víziu a dobrú organizáciu, aby to fičalo ako dobre nastavené hodinky.

Na to sú potrebné aj skúsenosti, aj schopnosť motivácie. Aby ani tí, ktorí napríklad pracujú v samospráve nemali syndróm vyhorenia. Aby sme dosiahli maximum potenciálu tých ľudí, ktorí chcú niečo urobiť pre svoju komunitu, šport, kultúru či manažment. A to všetko musí byť korunované trpezlivosťou. Použijem paralelu s mojou cestou.

Trpezlivosťou som sa vyzbrojil aj ja počas putovania za cieľom. Krok za krokom sa môj plán menil na skutočnosť a výsledok, o ktorý som sa snažil. Rozdiel je v tom jediný. Na ceste do Compostely si sám. Úplne sám zodpovedný za rozhodnutia, aj za výkon. Mesto je tímová práca.

foto: archív Artúra Benesa

Objektívom: Cesta Artúra Benesa do Santiago de Compostela
47
Galéria
Zdroj: archív Artúra Benesa

Zostaňte u nás, máme ďalšie nové správy:

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín