Správy

Viete, prečo sú Prešovčania koňare? FAKTY o histórii mesta odpovedia jednoznačne

Bývalá prešovská dominanta zanechala po sebe historickú, spoločenskú, architektonickú i chovateľskú hodnotu.

Ilustračný obrázok k článku Viete, prečo sú Prešovčania koňare? FAKTY o histórii mesta odpovedia jednoznačne
Zdroj: archív Msú Prešove

Tieto fakty ste o štátnom žrebčinci v Prešove, ktorý patrí do nehmotných pamätihodností mesta, možno nevedeli. Informuje o nich mesto Prešov na svojej webstránke.

  • Vedzte napríklad to, že žrebčinec stál na veľkej ploche, v priestore vedľa terajšej Spojenej školy Pavla Sabadoša v Prešove za murovaným plotom.
  • Za Malým dvorom sa nachádzala hospodárska časť objektu žrebčinca. Mohutný útvar odrážal architektonickú krásu obdobia roku 1859.

Prečo sme koňare

  • Hlavnou úlohou žrebčinca bolo povzniesť úroveň zemského chovu v najsevernejších okresoch Uhorska. Jeho úlohou bolo riadiť prácu tak, aby boli v tejto oblasti čím skôr vypestované plemená koní, aké boli vtedy vyhľadávané pre účelné a praktické využitie v národohospo­dárskom živote a vo vojenskej službe.
  • Táto prešovská dominanta dala mestu jeho charakteristické, ojedinelé pomenovanie v rámci bývalej Československej, teraz Slovenskej republiky, ktoré prežilo a používa sa dodnes medzi ľuďmi. Prešovčania sú vďaka tomu koňare.
  • Celý areál „Starých kasární“ – Štátneho žrebčinca sa skladal z administratívnej budovy s kanceláriami, bytmi pre zamestnancov a koniarne, ktorú tvorili objekty maštalí, hospodárskych budov a skladov.

Ponúkame aj ďalšie správy z Prešova a okolia:

  • Koniareň – „Veľký dvor“ tvorili štyri očíslované maštale, dostihová maštaľ, budovy a priestory potrebné pre chov koní.

Žrebčinec zanikol

  • V maštaliach bol umiestnený aj rozhlas po drôte, hudba a hlas pútali pozornosť žrebcov. Nad každým žrebcom bola plechová tabuľka s jeho menom a pôvodom.
  • Na Veľkom dvore sa vykonávali nástupy jazdcov, výcvik kočiarových záprahov, výcvik a jazdenie žrebcov. Vedľa Veľkej jazdiarne bola aj “maródna stanica“ kde boli izolované choré žrebce. V zadnej časti Veľkého dvora bola Veľká jazdiareň s prekážkami.
  • V roku 1962 Štátny žrebčinec v Prešove zanikol v pôvodnej forme ako samostatný subjekt. 28.6.1971 bol presťahovaný do Veľkého Šariša a 25. januára 1975 silná detonácia ukončila existenciu dominanty Sabinovskej ulice – Štátneho žrebčinca v Prešove.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Hl. foto: archív Msú Prešove

V Prešove tiež ožili témy najpopulárnejších športov:

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM