Trénerka z prešovského karate klubu Erika: Deti majú viac odvahy ako mohí dospelí

Zdroj: Karate klub Junior Prešov

Keď jej dcéra Sofia začala navštevovať základnú školu a hľadali pre ňu voľnočasové aktivity, upútal ich plagát na škole. Šli sa na kurz karate pozrieť a tak sa to všetko začalo.

„Najprv začala chodiť na tréningy karate Sofia. Keďže je v klube možnosť trénovať v štýle rodič s dieťaťom, pridal sa k nej jej otec Maroš. A keď mal náš syn Marcus 3 roky, rozhodli sme sa pridať k tréningom karate už celá rodina; dcéra, syn, mama a otec. Teraz s odstupom času vieme, že to bolo jedno z najlepších rozhodnutí v našom rodinnom živote,“ hovorí v rozhovore trénerka agility v KK Junior, Erika Jendrušová.

Máme správne informácie, že vaša dcéra Sofia je majsterkou Európy?

Áno, Sofia je úradujúca majsterka Európy v kumite – čo je športový zápas v karate – v kategórii 8 – 9 ročné dievčatá do 27 kg. Boli to veľmi silné emócie a nesmierna radosť, keď som sa to dozvedela zo správ na internete. ME totiž boli v Talianskom Lanciane a ja som čakala na správy doma ako na ihlách.

Po akom dlhom čase toto dokázala?

Po dvoch rokoch tvrdého tréningu. Som pyšná a hrdá, čo Sofia dokázala a ako vedela zúžitkovať skúsenosti od svojich trénerov. Môj obdiv majú všetky deti v našom klube, hlavne dievčatá, ktoré sú také krehké, jemné a zároveň silné a odvážne. Myslím, že mnohí dospelí by v sebe nenašli toľko sebazaprenia, vytrvalosti a odvahy ako ich krehké deti (úsmev). Obrovská vďaka patrí trénerom, ktorí majú celoživotné skúsenosti a ochotu ich odovzdať deťom.

Ako vnímate tú stále nie celkom bežnú kombináciu dievča a karate?

Obávala som sa, ale v dnešnej tvrdej dobe jej to môže byť len a len na osoh. Nemyslím boj ako taký, ale skôr rovnováha rozvoja tela a ducha mladého človeka, zvládanie stresu, samostatnosť, sebadisciplína, vytrvalosť, cibrenie pozornosti a mnoho iných dôležitých návykov a skúseností, ktoré so sebou prinášajú pravidelné kvalitné tréningy a možnosť porovnávania svojich síl a zručností na mnohých náročných domácich aj zahraničných súťažiach.

Vy pomáhate s disciplínou agility. Ako to celé hodnotíte a čo vás baví na práci s deťmi?

Bola som prekvapená a potešená, keď prišla ponuka posunúť sa krok vpred a prijať miesto pomocného trénera. Umožňuje mi to venovať viac svojej pozornosti a skúseností deťom v tejto tréningovej disciplíne, ktorá je aj súťažnou disciplínou na súťažiach karate detí od 5 do 11 rokov. Agility slúži na rozvoj výbušnosti, rýchlosti, presnosti a koordinácie pohybov. Tréner musí vedieť deti upútať, motivovať a viesť tréning tak, aby ich bavil, tešil, ale zároveň rozvíjal to, na čo je zameraný. Rada pomáham a mojou odmenou je radosť v očiach detí, ich smiech, rozvoj a úspech.

Aj vy sama trénujete napríklad beh a ďalšie aktivity? Ako často?

K športu mám kladný vzťah už od malička. Aj ja som si vyskúšala rôzne športy a krúžky – judo, hádzanú, volejbal, hudobnú výchovu a ďalšie. Asi v 15-tich rokoch mi učarovalo posilňovanie a kondičné aktivity ako aerobik, tae bo či plávanie. Tie ma následne sprevádzali celý život, robili mi radosť a starali sa o udržanie si zdravia a dobrej kondície. Počas detstva som nemala takú príležitosť všestranného rozvoja ako sa pritrafila našim deťom a zároveň nám ako ich rodičom.

Ako vyzerá váš tréningový proces počas týždňa?

Okrem 3 – 4 spoločných tréningov karate s deťmi ešte dvakrát v týždni chodím behať po 45 – 60 minút. Dvakrát v týždni sa snažím stihnúť aj posilňovňu so saunou, ktorá je veľmi dôležitá na regeneráciu počas namáhavého týždňa. Tento spôsob života, ktorý sme si s našou rodinou vybrali, nám pomáha s čistou hlavou a myšlienkami s ľahkosťou zvládať pracovné a každodenné povinnosti, školu a škôlku (úsmev).

A prezraďte, zlostia deti na tréningoch?

Tak ako každý z nás, aj deti majú svoje lepšie aj horšie dni. Dôležité je však to, že sa vedia samé, alebo s pomocou rodičov prinútiť a namotivovať chodiť pravidelne na tréningy. Časom si osvoja to, že pravidelná športová aktivita a rozvoj, je samozrejmou súčasťou kvalitného života a životného štýlu. Deti na tréningoch v Juniore však nezlostia! Oni len niekedy vystrájajú (smiech). Ale to k deťom patrí a je to také detské, milé a prirodzené.

Aké máte vy osobné ciele v klube a v karate celkovo?

Ako trénerka mám jasnú predstavu tvrdo na sebe pracovať, naberať nové skúsenosti a byť čo najviac nápomocná v tréningovom procese našich karate Kids. Zároveň ako cvičenec karate sa snažím postupne rozvíjať, zlepšovať a zvyšovať si technické stupne tzv. kyu. Momentálne mám žltý opasok, čo je označenie pre technický stupeň 8. kyu a veľmi ma to teší. V minulosti by som nepovedala, že budem súčasťou tunajšieho skvelého tímu, ale tento životný štýl a cvičenie ma baví.

Nezabudnite si pozrieť aj súvisiacu fotogalériu. A zhliadnuť môžete i video, vďaka ktorému sa pre zmenu osviežite pohľadom na Zemplínsku šíravu.

Sledujte nás aj na našom Facebooku, Instagrame a Twitteri a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z Prešova a okolia.

Hl. foto: archívne