Prešovská textárka Silvia Kaščáková: Ten pocit počuť svoj refrén v rádiu je parádny

Zdroj: Vlastimil Slávik

Stáva sa jej, že píše texty aj pre hudobné telesá, ktoré dobrovoľne nepočúva a už jej kvôli textu volala i punková kapela. Nielen na to sme sa pýtali textárky a prešovskej rodáčky Silvie Kaščákovej, ktorá nám poskytla rozhovor.

Silvia, máte na konte nejeden príjemný text, ktorý poslucháč možno počúva aj dennodenne vo svojom hudobnom prehrávači, alebo z rádia. Aký je to pre vás pocit ponúknuť mu svoju tvorbu formou textu v hudobnej piesni?

Skvelý. Ten pocit od prvej odohranej skladby v rádiu vôbec nezovšednel. Píšem aj poéziu, ale verše z papiera, z knihy, nemajú toľko príjemcov ako piesňovy text. Pesničky sú trochu ako neriadená strela, buď trafíte a vznikne singel, alebo skrátka je to jedna skladba z mnohých. V každom prípade sa však stáva, že sedíte v kaviarni a počujete svoj refrén. To je parádne.

Zrejme je to náročná otázka, ale skúste; ktorý svoj svoj text, ktorý bol zhudobnený, považujete za najvydarenejší, alebo najobľúbenejší? Prípadne, na ktorý ste najviac hrdá?

Hrdosť na vlastný text u mňa dosť súvisí s obdivom a s úctou k interpretovi. Podľa tohto kľúča by som možno vedela vyberať. Neraz sa totiž stáva, že píšem texty aj pre hudobné telesá, ktoré sama dobrovoľne nepočúvam, sú mimo môjho hudobného vkusu. Nebudem teda menovať. Ale môžem povedať, že ma baví tá žánrová pestrosť v tvorbe. Už mi volala aj punková kapela, aj ľudová hudba. Texty chcú ženy aj muži, mladší aj starší. Je to výzva a s rôznymi požiadavkami prichádzajú aj nové možnosti práce so slovom, s rýmom. Forma textu sa mení, ináč musí vyzerať rádiová pesnička a ináč šansónová skladba. Obmedzenia nie sú v takých prípadoch na obtiaž, skôr sú zdrojom nových možností a nápadov. Som za ne vďačná. A keď už spomínam šansón, ten má v poslednom čase ohromne baví. Začala som ho písať aj v češtine.

A kedy ste s písaním textov začali? Verili ste, že raz sa stanú z nich aj známe piesne?

Chodila som ako dieťa po Sekčove pomedzi bytovky a spievala som si v duchu pesničky z platne Peter, Vašo a Beáta deťom. Ale nestačilo mi to, tak som si vymýšľala ďalšie a ďalšie strofy. Fascinovali ma v tom období texty aj hudba. Viem, že som ich zatúžila písať. Asi každý sa raz dostane k tomu, čo v sebe má už oddávna. Vyjde to najavo.

Príjemné texty má napríklad kapela Komajota a vy ste autorkou silných skladieb Kŕdeľ, či Pošta. Ako tieto texty vznikli, ako dlho ste ich tvorili, dá sa to konkretizovať?

Buď napíšem text za hodinu, za dve alebo skúšam potrochu viac dní, vraciam sa k tomu. Záleží na pár bežných veciach. Ľahšie sa mi píše, ak mám silu, som oddýchnutá, nevalí sa na mňa kopa inej práce. Lebo aj textovať je zasa len práca. Treba si k tomu sadnúť a písať. Určite sa mi text neprisnije a víno tiež nepomáha (úsmev). Tieto populárne romantické predstavy u mňa nefungujú. Čo neznamená, že mi nejaký motív alebo rým nenapadne vo vlaku alebo v potravinách. A iste ma motivuje aj termín.

Čo je vašou hlavnou náplňou práce, čomu všetkému sa inak venujete?

Poézia je moja srdcovka nad všetku tvorbu. Jej písanie aj čítanie. Venujem sa prekladu poľských veršov nobelistky W. Szymborskej. Pre Slovenský rozhlas občasne pripravujem scenáre programov o poézii a píšem preň aj iné literarne útvary. Sem-tam robím relácie o knihách aj pre Rádio Lumen. Baví ma literatúra pre deti, ktorej sa okrem iného venujem na univerzite v Ružomberku. Oslovilo ma jedno vydavateľstvo, a tak ostatný rok prekladám z poľštiny krásne detské knižky. Je to neskutočné, aké krásne knihy sa ku mne dostávajú, žasnem, ako vedia ľudia písať, akí sú talentovaní. Sama chystám na vydanie vlastné verše pre deti. Zapáčilo sa mi prebásňovať libreto pre Štátnu operu. Šlo o predstavenie Kocúr v čižmách a odvtedy stále trochu sliedim, či niekde niečo také nepotrebujú. Rozhlas ma párkrát oslovil, aby som načítala texty – verše do relácií o basnikoch. Je to oblasť, ktorú plánujem rozvíjať, pracovať s hlasom, zlepšovať prednes, priučiť sa dramaturgii.

Čo z vášho pohľadu pedagóga dnešnej mládeži najviac chýba a čo by ste chceli, aby sa v tomto ohľade zmenilo?

Nič jej nechýba. Možno sa to len tak hovorí ako klišé. Mládež je fajn taká, aká je so všetkými svojimi snami, plánmi, starosťami. Ideálne by bolo, keby mala v sebe múdrosť a odvahu dobre žiť. A to je podľa mňa ideál všeobecne, nielen pre mládež. My niekedy chceme, aby mladí viac čítali a menej sledovali internet. Alebo aby sa zdravo stravovali, aby boli slušní… Ale my, tí, čo to chceme, sme akí? Poznám sa a aj preto som v kritike mládeže opatrnejšia.

Poďme k Prešovu, koľko času v roku trávite v rodnom meste a čo máte na našom meste najradšej?

„…no len jedno nám zlomí hlas, je to mesto, čo je v nás.“ Napísal môj kamarát Jozef Husovský, textár Komajoty, a súhlasím s ním. Som hrdá Prešovčanka, zaujíma ma, čo sa v meste deje, kam sa posúva, prajem obyvateľom krásne a zdravé prostredie aj dobré služby. Mnohé miesta tu majú pre mňa silnú atmosféru. A najmä sa významne spájajú s ľuďmi, ktorých som v živote stretla. Žijem teraz na striedačku v Prešove aj v Ružomberku. Na Liptove som kvôli práci.

Kde sa vidíte o 10–15 rokov, aké máte ciele do tohto obdobia?

Budem rada, ak budem mať stále možnosť tvoriť – písať.

A je podľa vVás pri piesni dôležitejšia hudba, alebo text?

Najdôležitejšia je súhra medzi nimi. A ešte súhra medzi textom a interpretom. A súhra s poslucháčom. S dopytom. Niekedy ma pieseň kvalitný text aj hudbu a odozva je slabá. A občas počuť ošúchané rýmy a pesnička je žiadaná. Veľa robí aj imidž, veľkú moc majú médiá, rádiá… Nie vždy je čas a chuť na vážnu či smutnú pieseň. Vnímam, že zelenú majú najmä optimistické piesne, alebo piesne s textom, ktorý napriek vážnosti oplýva nádejou. Katarzia z textu, z hudby je fajn, ale nie veľa, lebo, čo potom s ňou? (úsmev).

Tak nejako mi to raz povedala hudobná dramaturgička Diana Rauchová. Ale myslím si, že aj keď sa poslucháči niekedy ukážu ako nenároční prijímatelia, netreba ich podceňovať. Podľa mňa sa im netreba podkladať, podliezať úroveň textov. Mnohí poslucháči sú sčítaní, majú tú osobnú čitateľskú kompetenciu na vysokej úrovni, vedia interpretovať text, metaforu, vedia vycítiť z textu aj druhý plán, viac významov, vedia sa baviť na pointách, fascinuje ich invencia, chcú počuť niečo nové.

A nezabudnite si pozrieť aj pripojené videá na piesne, ku ktorým Silvia Kaščáková napísala text.

Sledujte nás aj na našom Facebooku, Instagrame a Twitteri a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z Prešova a okolia.