Riaditeľ Gymnázia sv. Moniky otvorene: Málo o tom rozprávam, no z tohto sa teším!

Pochádza od Stropkova, pracuje v Prešove, no momentálne žije v Kapušanoch. Prezradil na seba, či máva stres aj to, ako vidí svoju budúcnosť. Viac sa dočítate v druhej časti rozhovoru.

Majú žiaci dnes o matematiku záujem v porovnaní povedzme s predchádzajúcim desaťročím?

Záujem stúpa. Aj my máme tohto roku 46 maturantov z tohto predmetu a to je dosť. Je to takmer polovica ročníka, ktorá nám ide maturovať. Aj napriek tomu, že okrem ústnej skúšky musia absolvovať externú časť maturitnej skúšky, je záujem o predmet. Závisí to samozrejme aj od kvality vyučujúcich a takisto od toho, aké zameranie si študenti vyberajú po skončení gymnázia. Myslím, že čím ďalej, tým viac vidia, že ak nechcú mať problém so zamestnaním v budúcnosti, tak musia sa viac zaoberať prírodovednými vedami, ako humanitnými. Pritom tie nechcem zatracovať. Sú však možno viac využiteľné v prospech bežného zamestnania. Vidíme to na predovšetkým na informatike, fyzike, chémii a matematike. Sme radi, že sa to vyrovnáva. Gymnázium by malo byť všeobecne zamerané, v obidvoch sférach.

Skúste vysvetliť, aký je rozdiel medzi gymnáziom na Konštantínovej a vašim…

Základný je asi to, že sme cirkevné gymnázium. Obsahuje niektoré aspekty, ktoré to štátne nemusí obsahovať, alebo neobsahuje. Základnou črtou je to, že vzdelávanie je vedené v zmysle katolíckej viery. Súčasťou vyučovania je katolícke náboženstvo, to je v každom roku po dve hodiny týždenne. Študent je z neho skúšaný, môže z katolíckeho náboženstva aj maturovať. Súčasťou je aj modlitba. V kaplnke školy, alebo ráno pred vyučovaním či na jeho konci. Študenti u nás takisto si môžu vybrať zo širokej škály cudzích jazykov, ktorá je jedinečná v celom Prešovskom kraji. Študent si môže vybrať dva cudzie jazyky z ponuky anglického, nemeckého, francúzskeho, španielskeho, talianskeho alebo ruského jazyka. Konverzácie v anglickom jazyku vyučuje zahraničný lektor.

Študenti absolvujú duchovné obnovy počas školského roka?

Áno, vždy je počas neho jedna v rozsahu dvoch až troch dní. Študenti musia akceptovať tieto podmienky, keď vstupujú na pôdu školy. My však nežiadame, aby študent bol katolík, alebo bol pokrstený, ale dôležité je, aby rešpektoval ducha školy. Teda svätú omšu, modlitbu a duchovnú obnovu. Nie je naším kritériom to, že musí byť rímskokatolík. Vnútorné rozdiely je ťažšie definovať, to sú skôr špecifiká každej školy. Našu školu chápem ako alternatívnu ponuku. Ponuka, ktorá hovorí o tom, že aj takýto spôsob života, života vo viere v Boha, je možný.

Máte prebytok hlásiacich sa študentov na školu?

Áno, chvalabohu, máme. Každým rokom máme viac hlásiacich sa študentov, ako môžeme prijať. Každý rok máme 250 až 300 prihlášok na klasické štvorročné štúdium. Takisto aj počet prihlášok pre bilingválnu sekciu je vyšší ako sú možnosti školy. Vždy sme mali prebytok a preto môžeme si vyberať najlepších študentov. Je to znamením toho, že škola dobré pracuje so žiakmi, má dobrých učiteľov a požíva vysoku dôveru u rodičov.

Kde sa vy osobne vidíte o 10–15 rokov?

Ako učiteľ (smiech). A bude učiť možno matematiku, možno chémiu. Neviem, či tu, ale verím, že asi v tomto povolaní ostanem. Zatiaľ ma to baví a zatiaľ nerozmýšľam o zmene.

Takže nevylučujete prípadný presun do inej školy?

Nevylučujem, život je zmena, človek by ju mal prijať. Ak príde ponuka z inej školy a sa rozhodnem, že je lepšia, tak človek ju urobí. Som tu 18 rokov, som tu rád a páči sa mi tu. Nepociťujem teraz dôvod na zmenu, ale možno to časom príde. Možno to aj bude mimo školstva, to vie teraz asi len Pán Boh, kam moje kroky povedú. Skôr sa však vidím v klasickom vyučovaní.

Ako rád po práci zrelaxujete?

Hlavne pri rodine a ak je možnosť, tak aj zašportovať. Hoci času veľmi nie je. Inak si psychickú stránku práce viem vyventilovať pri domácich prácach.

Čo je na vašom povolaní najkrajšie?

Ja o tom málo rozprávam, no teším sa, keď som na stužkovej slávnosti a vidím tých študentov, keď prichádzajú v prvom ročníku a odchádzajú vo štvrtom. Je to veľký zlom a zmena. Mňa teší, že môžem byť účastným tých zmien. Niektoré veci už majú naučené z rodiny, alebo zo základnej školy. V tom veku však sa dá ešte stále veľa formovať. Mňa teší, keď prídu ako 15-ročné „deti“ a odchádzajú ako uvedomelí páni a dámy. Je úžasné sledovať tento vývoj a zmenu. S prvákmi môžete viac žartovať.

So štvrtákmi je to naopak?

Áno, tam preberáme už častejšie aj vážne témy. Už si uvedomujú svoju budúcnosť, vyberajú si povolanie a mi do tohto procesu môžeme vstupovať a tak určitým spôsobom prispieť k ich budúcnosti. Je to však na druhej strane veľká zodpovednosť. Pri práci s mladými ľuďmi človek nestrácam kontakt s dobou. Viem, aké sú in mobilné telefóny, speváci a aj iné módne záležitosti. Z toho vyplýva, že aj každá vyučovacia hodina je iná, hoci učíte tú istú látku. A to ma fascinuje.

Ak by ste prišli do triedy a nikto by tam nebol, čo by ste urobili?

Asi by som sa šiel pýtať, kde sú. Už sa mi to stalo, ale to som si zmýlil triedu. Možno by mi potom napadlo, že je prvého apríla a že sa skryli. Pamätám si, že na školu chodilo dievča, pričom mala dvojičku a tá chodila na inú školu. No v tento deň sa vymenili a to sme sa dozvedeli až po týždni. Boli veľmi podobné, nebolo to možné zistiť hneď (úsmev).

Mávate v práci stres?

Nemyslím si, že je veľký. Skôr je to zodpovednosť za to, čo robím. Či učiť, ako to odučiť, alebo je to príhovor a podobne. Vždy sa cítim zodpovedný za to, čo poviem. Reprezentujem školu, ale aj seba. Ten stres za tie roky pominul, hoci sú situácie, napríklad veľké publikum, kedy viem aj byť nervózny.

Čítajte aj prvú časť rozhovoru s riaditeľom Gymnázia sv. Moniky!

Čítajte aj rozhovor s riaditeľom Hotelovej akadémie!

Čo nám odpovedala v rozhovore riaditeľka Pedagogickej a sociálnej akadémie? Čítajte TU!