Riaditeľ prešovského gymnázia v rozhovore: Viem byť prísny, ale nemám problém si zo seba uťahovať

Pochádza od Stropkova, pracuje v Prešove, no momentálne žije v Kapušanoch. Určil pohľad na školstvo i to, či sa do práce teší a priznal, že si zo seba vie uťahovať a tiež byť prísnym. Viac sa dočítate v prvej časti rozhovoru.

Prečo ste sa rozhodli učiť?

To, že som sa dostal do školstva bolo skôr Božím riadením, pretože pôvodný plán bol zostať na vysokej škole, keď som ju končil. Takéto možnosti sa ukazovali ako reálne. No prišla určitá situácia, ktorá ma doviedla k tomu, že bola možnosť podať si žiadosť na Gymnázium sv. Moniky, vtedy to bola ešte škola, ktorá začínala a existovala len druhý rok. Stalo sa tak pri náhodnom stretnutí s bývalou pani riaditeľkou. Došlo k tomu, že mi dala takú možnosť. Prešiel som konkurzom, práca v školstve sa mi veľmi zapáčila a aj z toho dôvodu som zostal. Na tejto škole som 18 rokov a som veľmi spokojný.

Mali ste taký sen od detstva?

Taký sen som v detstve určite nemal, pretože pochádzam z rodiny, kde sme žiadneho učiteľa nemali. Navyše, mojím koníčkom bola chémia, takže moje prvé myšlienky sa uberali smerom na Chemicko-technologickú fakultu. No keďže v 89-tom prišli zmeny, vtedy som bol na gymnáziu tretiak, tak potom v 91-om počas podávania prihlášky boli prvé avíza, že asi chemický priemysel nebude prekvitať. Aj preto som si k chémii pribral aj matematiku. Buď som teda mohol byť učiteľom, alebo by som sa niekde mohol uplatniť s chémiou. Nakoniec som ostal učiteľom, hoci nie chémie, ale matematiky (úsmev).

Prečo práve matematika, obávaný predmet?

Začalo ma to na gymnáziu baviť a priznám sa, že tam prišili s novým učiteľom nové možnosti a zaujalo ma na nej viacero vecí a pripadalo mi to veľmi logické. Hlavne vďaka vyučujúcemu som sa k nej dostal viac a bral som ju ako predmet, ktorý mi nerobí problém. Nikdy som ju nebral ako koníček, ten bol skôr smerovaný k chémii. Robil som aj chemickú olympiádu a bavilo ma to. Ona zdieľa v sebe z veľkej časti aj matematiku, takže potom pri rozhodovaní kam na vysokú školu zohrala rolu a povedal som si, prečo to neskombinovať.

A čím to je, že je v škole stále obávaným predmetom?

Matematika je často vykresľovaná medzi študentmi a rodičmi, že to je ťažký predmet. Matematika neobsahuje príliš veľa toho, čo sa človek musí naučiť naspamäť. Ja si vždy dovolím tvrdiť maturantom, alebo študentom, ktorým odporúčam maturitu z matematiky, že určite sa toho budú naspamäť učiť menej, ako na ostatné predmety. Iste, je potrebné sa naučiť určité definície či poznatky. No veľa vecí sa dá urobiť na maturite len tým, že človek vie rozmýšľať, má pero a papier poruke. Toto niekedy študentom robí problém. Zamestnať vlastný rozum, zapojiť do toho úsudok a špekulovať nad príkladom a niekedy sa príliš rýchlo vzdávajú. Niekedy zazlievam rodičom poznámky typu, že oni nevedeli matematiku, tak ani ich potomkovia ju nebudú vedieť.

To vás vie rozčúliť?

Niekedy áno, pretože už v študentovi budujú ten pocit. Môj vlastný príklad hovorí o tom, že nikdy ju neštudovali ani moji rodičia. Boli to jednoduchí ľudia, ktorí pracovali manuálne. Asi toto mi nikdy nepovedali a nemal som teda voči predmetu predsudok. Bral som ho ako jeden z predmetov, ktorý musím absolvovať. Myslím si, že dá veľa do života a minimálne buduje trpezlivosť. Keď sa snažím riešiť príklad, musím byť trpezlivým. Riešenie nie je vždy automaticky jasné. Niekedy je nutné problém nosiť v hlave aj deň, dva, kým prídeme na riešenie. Aj o tom je matematika, a myslím, že študenti niekedy rýchlo rezignujú na výsledok.

Nie je zvláštne, že ak človek vôbec nechápe matematike, tak môže slušne ovládať chémiu? Vychádzam z vlastnej skúsenosti…

Chémia okrem výpočtov obsahuje ďalšie časti a je to veda, ktorá spája aj fyziku a aj matematiku. Je možné mať rád chémiu a pritom nemať príliš dobré výsledky z matematiky. Chémia zahŕňa v sebe aj bežné situácie v živote. Viac ju vnímame.

Stane sa, že vás na stužkových študenti zapoja do programu a vznikne z toho vtipná situácia?

Keď škola začínala, tak tá tendencia bola. Program sa rokmi mení a v čase, keď som začínal učiť, tak učitelia boli do programov zatiahnutí viac. Posledné roky je to skôr všeobecnejšie. Vyberajú si scénky, ktoré nie sú zamerané na učiteľov. Myslím, že je to všeobecný trend, a ako si všímam stužkové, tak sa od toho upúšťa. Skôr si urobia žarty zo seba.

Ani na hodinách sa niečo podobné nedeje?

To áno, človek zažije všelijaké zábavné situácie. Patrí to k tomu, a ako aj študent si vie urobiť zo seba žarty, tak by to mal vedieť aj učiteľ. Nie som síce za každý žart, ale nemám problém si zo seba uťahovať, pokiaľ to je v určitých medziach. Tak ako ja chcem, aby mal študent dôstojnosť, tak myslím, že to je potrebné rešpektovať aj opačne. Všetko má určité medze a učiteľ a študent by mali fungovať v dobrom vzťahu. Ja nehovorievam o vzťahu medzi podriadeným a nadriadeným, ale o skúsenejšom a niekom, komu môžem poradiť. To je ten základný vzťah so študentom pri vyučovaní.

Na prvého apríla sa študenti možno pokúsia niečo vyviesť…

Stalo sa to párkrát, hoci nie mne. Máme v škole miestnosť, kde sa odkladajú bicykle a slúži aj pre školníka. Kedysi pred viacerými rokmi tam zatvorili jedného učiteľa, kým si tam dával bicykel. Potom odišli, ale mne sa niečo podobné nestalo ani na prvého apríla.

Boli by ste potom prísny na nich, ak by niečo podobné vyviedli, povedzme nielen v ten „Deň bláznov“?

Každý učiteľ aj riaditeľ musí mať určitú autoritu medzi žiakmi. Je jasné, že pokiaľ je prirodzená, tak to je najideálnejšie. Viem byť prísny na niektoré veci, a myslím si, že poriadok by mal byť. Musia byť stanovené určité medze na to, ako má fungovať žiak a ako učiteľ. Zábava by tiež mala byť v medziach a nemala by urážať ani zhadzovať. Ak je to tak, tak nie je problém. Tu sú tomu učitelia naklonení v dostatočnej miere, a ukazujú to stužkové, kde učitelia sú predovšetkým súčasťou úvodného videa. Je však dôležité, aby sa nikto necítil urazene.

Tešíte sa do práce?

Do práce sa teším, hoci niekedy, keď sa rieši závažná vec, človek by možno najradšej zostal doma a neriešil to. Na druhej strane, keď som prevzal funkciu riaditeľa, tak som si uvedomil, že preberám aj zodpovednosť za rozhodnutia. Vtedy ide človek možno s malou dušičkou, že ako to dopadne, ale beriem to ako súčasť svojho povolania. Pokiaľ nič vážne nie je, tak sa určite teším. S trápením do školy nechodím, vychádzam dobre s kolektívom učiteľov, aj žiakov. Nemám kolízie, takže verím, že aj oni sa tešia, keď som v robote (smiech).

Je niečo, čo vás v školstve trápi?

Mňa trápia tie neustále zmeny, ktoré sa v ňom dejú. Odkedy som nastúpil na post riaditeľa, tak mám pocit, že každým rokom je tu nejaká zmena. Možno, že som to predtým takto nemusel sledovať, ale ja mám pocit, že každých 3–5 rokov príde niekto s novou koncepciou. Nehovorím, že vždy so zlou. No chýba nám dlhodobá vízia. Snažíme sa vždy niečo upraviť, pridať, okresať. No chýba to, aby to bolo odskúšané. Preberáme veci zo zahraničia, čo nie je zlé. No niekedy sa to nedá uplatniť v našom školstve z rôznych dôvodov a prebudovať niečo je veľmi ťažké a dlhodobé. My by sme potrebovali možno nejaké modelové školy, kde by sme si vyskúšali princíp fungovania a potom to ostatným učiteľom aj vysvetlili. Prichádzajú nám nové knihy a niekto možno predpokladá, že ich učiteľ automaticky spracuje a bude vedieť z nich učiť. Ale ja si myslím, že aj novú učebnicu potrebujeme učiteľom predstaviť a vysvetliť, ako je to preberanie učiva myslené.

Aby aj učitelia pochopili, čo tým autor myslel…

Áno. Ak si vydáme knihu a nič k tomu nepovieme, tak učiteľ, ktorý používa jednu knihu 10 rokov si povie, že prečo by mal používať novú. Pritom starú má prejdenú a vie, čo tam je. Toto nám chýba, snažíme sa zaplátať nejaké diery narýchlo, ale chýba k tomu podklad a vysvetlenie. My stále meníme štátne vzdelávacie programy, musíme to sledovať, meníme to následne v škole a potom máme triedy také a onaké. To je podľa mňa ten najväčší problém – neustále zmeny. Je ich veľa a myslím, že učiteľov to zaťažuje. Sami niekedy nevedia, aký je vlastne samotný cieľ. A ten by mal byť stanovený jasne.

Chodíte sa v uliciach Prešova aj niekam na prípadné obľúbené miesto prejsť?

Keďže posledných sedem rokov bývam v Kapušanoch, tak skôr využívam Kapušany a idem sa prejsť pod hrad a v rámci dediny. Keď som predtým býval v Prešove, tak skôr som využíval breh Torysy, ktorý bol blízko. Tam som chodil často aj s deťmi.

Čítajte aj druhú časť rozhovoru s riaditeľom Gymnázia sv. Moniky!

Prečítajte si viac rozhovorov s učiteľmi z Prešova a aj iných kútov Slovenska v unikátnom SERIÁLI:

Rozhovor s riaditeľom Hotelovej akadémie v Prešove!

Rozhovor pre Prešov 24 poskytla aj riaditeľka Pedagogickej a sociálnej akadémie

Rektor v Banskej Bystrici má iba 36 rokov!

Riaditeľka zlatomoraveckého gymnázia takisto poskytla rozhovor o svojom profile

Začal sa cítiť vyhorený – aj o tom porozprával pre Zvolen 24 populárny u­čiteľ

Počas rozhovoru s učiteľom sa porovnávalo školstvo s futbalom. Čítajte viac!