Riaditeľka Pedagogickej a sociálnej akadémie: Nahnevať ma vie manipulácia žiakov s vlastnými rodičmi

Začal sa nový školský rok – s akými pocitmi ste doň vstúpili?

So zmiešanými pocitmi. Od novembra 1989 máme už 16. ministra školstva. Určite si kladiem otázky, aké zmeny pre nás v nasledujúcich mesiacoch chystá a či školstvu a menovite našej škole prinesie zmena na poste ministra viac pozitív ako negatív .

Ktoré predmety okrem postu riaditeľky ešte učíte a prečo ste si vybrali práve tie?

Momentálne učím len psychológiu, ale mám ukončenú kombináciu psychológia a ruský jazyk a literatúra. V čase môjho štúdia sa psychológia dala študovať len s ruštinou, preto spomínaná kombinácia. Po ukončení VŠ som učila ruský jazyk a nedúfala som, že sa niekedy dostanem aj k učeniu psychológie. Osud to zariadil tak, že sa posledných 17 rokov môžem venovať práve milovanej psychológii.

Skúsite ozrejmiť vaše učiteľské začiatky, pamätáte si na svoj prvý deň, keď ste začali vyučovať? Aký bol?

Začínala som na Strednom odbornom učilišti poľnohospodárskom v Kysuckom Novom Meste. Hoci som tam učila len jeden rok, mám na tú dobu veľmi pekné spomienky. Kolektív bol prevažne mužský, v dnešnom prefeminizovanom školstve pomaly jav nepoznaný, aj žiaci boli prevažne chlapci. Žien bolo na škole ako šafranu a muži aj chlapci sa k nám, ženám, veľmi pekne správali, boli veľmi galantní. Prvá hodina, detailne sa na ňu nepamätám, bola iste plná trémy, snahy držať sa za každú cenu vypracovanej prípravy, urobiť dobrý dojem na žiakov a potvrdiť si, že učiteľské povolanie je pre mňa to pravé, orechové.

Musíte na žiakov často zvyšovať hlas, čo vás vie najviac nahnevať?

Ani nie, možno aj preto, že mám prirodzene posadený hlas tak, že je dosť zvučný, hlasný. Takže málokedy som nútená ho zvyšovať. A čo ma vie nahnevať? Netaktné správanie žiakov, klamstvo, zámerná manipulácia žiakov s vlastnými rodičmi a pokus manipulovať aj s učiteľmi.

A čo máte na svojej práci najradšej?

Práca učiteľa je krásna, každodenný kontakt s mladými ľuďmi, veľa veselých a vtipných situácií, ktoré práca so žiakmi prináša. Stretnutie s mladými navyše omladzuje aj učiteľov. Nič sa neopakuje a to je úžasné. Napríklad tá istá téma odučená v rôznych triedach prináša iné, jedinečné zážitky.

Aký je váš pohľad na školstvo, čo vás najviac trápi a čo teší?

Trápia ma presuny od mantinelu k mantinelu, od povinného ruského jazyka k povinnému anglickému jazyku, od preferencie prírodných vied k uprednostňovaniu humanitných, a opačne, od tabule a kriedy k tabletom a PC. Vývoj prebieha po špirále, postupne sa dostávame k tomu, čo už tu bolo, aj keď trochu v inej podobe. Nechápem, prečo máme tendenciu napodobňovať niekoho zo zahraničia, neuvedomujeme si to dobré a jedinečné, čo by sa od nás mohli učiť iní. Bohužiaľ sa nám zdá, že iní vedia viac a lepšie, ale opak je pravdou. A čo ma teší? Nadšenie a tvorivosť mnohých učiteľov, ktorí sú ochotní robiť za vatikánsku menu, teším sa aj zo slušne vychovaných žiakov, z rodičov, ktorí chápu problémy súčasného školstva a chcú škole nezištne pomôcť.

Čo vám najviac prekáža pri vašej práci?

Ťažká práca s niektorými rodičmi, ktorí ovládajú svoje práva, nie však svoje povinnosti. My, Slováci, máme často patent na rozum, vieme ako by mal hrať ten – ktorý futbalista či hokejista, vieme, čo by mal urobiť v danej situácii učiteľ či lekár, ako mal hlasovať poslanec v parlamente. Ten, kto nestál za katedrou, má iný pohľad ako ten, kto sedí v lavici. A rodič, ak nie je učiteľom, je v pozícii sediaceho v lavici a jeho pohľad je výrazne oklieštený pozíciou, v ktorej sa nachádza.

Čo považujete za najkrajšie na povolaní učiteľa?

Možnosť vychovávať, meniť, formovať, ovplyvňovať jednotlivca. Zároveň je to zaväzujúce, aby sme niečo „nepobabrali“. Je fantastické dozvedieť sa, vidieť, ako sa im v živote darí, že sú úspešní, a veriť, že sme k úspechu prispeli aj my.