Vyhľadávaná prešovská psychologička: Toto sú problémy, s ktorými ľudia chodia za mnou najčastejšie!

Sprevádza ľudí v riešení kríz v osobnom, partnerskom a pracovnom živote. Hľadá s nimi recepty na odbúranie stresu, lieči ich rodinné traumy, pomáha im nájsť sa. Aj toto obnáša práca psychológa. V konečnom dôsledku ide však stále o rešpektovanie a zdieľanie klientovej reality, jeho možností, jeho cieľov.

Psychologička Anna Komarová hodnotí, že dnes je náročné držať krok s dobou a byť zároveň zdravý. „Rodinné prostredie dáva základ osobnosti každého človeka. Pochádzam z viacdetnej rodiny, kde bola dobrá klíma pre osvojovanie si empatie, schopnosti načúvať, naladiť sa jeden na druhého. A keď sa k tomu pridá ešte altruistický duch…“ Viac sa už dozviete v rozhovore:

Kedy bol teda ten zlom, že ste sa dali na túto dráhu?

V detstve som túžila byť detskou lekárkou, no vo štvrtom ročníku gymnázia prevážil psychologický smer. Po ukončení štúdia som nastúpila na psychiatrické oddelenie tunajšej nemocnice, kde som pracovala 17 rokov. Neskôr som prešla do neštátnej sféry ako klinický psychológ pre všetky zmluvné poisťovne, Časť svojho profesijného života venujem aj dopravnej psychológii.

Je potrebné mať v práci psychológa ukončené isté špecializácie?

Aj v rámci psychológie existujú certifikované činnosti, v ktorých odbornosť sa hodnotí a potvrdzuje každých 5 rokov. Predchádzajú tomu kurzy, vzdelávanie, výcviky s rôznou náročnosťou a dĺžkou trvania.

Chodia k vám aj deti?

Prevažujú dospelí a adolescenti. Ich počet sa rokmi zvyšuje. Najviac skloňovaným slovíčkom je stres, v rôznom osobnom význame každého človeka. Mení sa miera odolnosti znášať ho. Človek so svojou stáročia sa nemeniacou fyziologickou výbavou len s problémami dokáže sekundovať narastajúcemu a zrýchľujúcemu sa tempu terajšej doby.

Ako dlho ste klinickým psychológom?

Podmienku stať sa klinickým psychológom, ktorú musí splniť každý adept je atestačná skúška. Tú som absolvovala po troch rokoch od ukončenia štúdia, a to ma oprávňovalo pracovať v oblasti zdravotníctva. Stať sa psychoterapeutom je podmienené osobnou voľbou psychológa resp. psychiatra, absolvovaním 4 ročného výcviku niektorého z psychoterape­utických smerov so záverečnou prácou a skúškou.

A od ktorého roku pôsobíte takto v ambulancii?

V súkromnej sfére som od roku 1998. Aktuálne sídlim na Jarkovej ulici.

S akými potiažami k vám klienti prichádzajú?

Väčšinou sú to depresie, úzkosti, panické stavy, fóbie, traumy, psychosomatické problémy. V poslednom období som sa začala venovať práci s traumou v užšom aj širšom význame. Prácou s ľuďmi, ktorí zažili autonehody, znásilnenia, no aj s tými s tzv. malými traumami. Keď vaša obranyschopnosť nestačí záťaži.

Mávate aj veľmi ťažké prípady?

Pre viacerých ľudí je prirodzenejšie prejsť od psychológa k psychiatrovi. V kompetencii psychológa je posúdiť závažnosť stavu klienta, prípadný efekt psychoteraputickej práce. Ak je oslabovaný akútnym stavom, brániacim primeranej spolupráci, je klientovi doporučený psychiatrický kontakt. Je na dobrovoľnom zvážení klienta, či to prijme. Aj psychológ musí poznať svoje vlastné limity.

Kto by teda mal smerovať k psychiatrovi?

Doporučený odborníkom, všeobecným lekárom, svojim pocitom „pretečeného pohára“, rodinou, ktorá zmenám svojho člena nerozumie, ten, komu sa zmysel byť tu stráca.

Dnešná doba je ešte aj dosť uponáhľaná…

Vychováva nás k tomu, aby sme robili rýchle riešenia. Rýchlym riešením je aj tabletka na spanie, tabletka proti úzkosti, tabletka na pekné sny. Užívaním tabletiek sa stráca motivácia robiť so sebou niečo. Často sa problémy iba oddialia. S niektorými klientmi sa sa stretávam s odstupom rokov. Buď sa ocitli v novej životnej situácii, prípadne podcenili hĺbku problému v ten prvý raz.

Platí, že viac sa dá prísť porozprávať k psychológovi ako ku psychiatrovi? Ten na klienta príliš veľa času nemá…

To je všeobecný problém zdravotníctva. Systém kontroly, odmeňovania je nastavený na bod, čas, počet úkonov, počet poistencov. Na pacienta teda ostáva málo času. Psychiatri majú viac v kompetencii liečbu liekmi, hoci v prípade absolvovania psychoteraputického výcviku si ju môžu rozšíriť aj o túto oblasť. Otázne je, ako im v ústrety vyjde poisťovňa. Psychoterapia je tak skôr doménou psychológa.

Ako porovnáte život dnes a v čase, kedy ste začínali?

Je náročné držať krok s dobou a byť zároveň zdravý. Sme uponáhľaní a slúžime kdekomu, len nie sebe. Zmenili sa stresory z prirodzených, skôr na sociálne a vzťahové. Nové možnosti otvorili cestu finančným tlakom a s nimi spojeným problémom – dlhom, často myšlienkam na to, ako prežiť. To platí aj pre východ Slovenska. V odbornej oblasti nastal výrazný posun dopredu. Vzdelaniu v duchu marxistickej psychológie sa našťastie našiel koniec. Terajšie prostredie je pre novinky veľmi inšpiratívne, výživné.

Ako sa dá najlepšie odbúrať stres?

Myslím si, že na prvom mieste je pohybová aktivita. Mali by sme sa vracať k pôvodným prácam a záľubám. Napríklad ručné práce, kreatívne aktivity – ľudia potrebujú relaxovať a odpútať sa od každodenných problémov. Žité záľuby sú ako maják v obdobiach ťažkostí.

Je dovolenka dobrou voľbou na odbúranie stresu?

A ak si na ňu ešte aj požičiate? Každý stres potrebuje dostatočne dlhú dobu na to, aby sa jeho dôsledky minimalizovali. Je to viac o dĺžke dovolenky, no samozrejme aj o spôsobe jej trávenia. Naozaj to nemusí byť každý rok more.

Chodia k vám viac muži, alebo ženy?

Ženy. V prirodzenej výbave žien je zdieľať, deliť sa o pocity, nastavenie veci riešiť. Pre mužov je návšteva psychológa niečo ako potvrdenie ich zlyhania. Muži skôr odburávajú problémy s kamarátmi pri poháriku. To sa týka skôr tých, ktorí by potrebovali pomoc a neprídu. Situácia ale v súčasnosti naberá celkom dobrý smer. Muži sú ale výrazne zastúpení v dopravno psychologickej oblasti. Pri odbornom poradenstve často nastáva situácia, kedy cez nedobrovoľný kontakt s psychológom padnú tabuizované bariéry a muži majú záujem aj o riešenie osobných ťažkostí.

Aká veková kategória klientely k vám chodieva?

Od adolescentov až do 80-tky. Samozrejme, že vek výrazne tématizuje problém, s ktorým človek prichádza.

Máte svoju prácu rada, alebo by ste menili?

Niekedy bývajú krízy, kedy závidím nepremýšľavcom. Ale nemenila by som. Ľudia ma svojou prítomnosťou vedia vždy obdarIť.

Ako relaxujete doma, viete z toho všetkého prepnúť?

Naučíte sa to rokmi praxe – protikladný charakter činnosti je najvšeobecnejšia rada. U mňa sú to činnosti s okamžitým výsledkom a možno najbanálnejšia, ale so zázračných efektom na stav mysle – pohybová aktivita pri hudbe a turistika. Dobrá túra čistí hlavu. A rodina, kde môžete byť obyčajným človekom, nie pofesionálom.

Čo je najťažšie na práci psychológa?

Netvrdím, že je to ľahká profesia. Ľudia majú niekedy predstavu, že je to o takom porozprávaní, že sa tým vykrýva kamarátstvo a prostredie, ktoré je načúvajúce. Je pravda, že prvotnú pomoc dávajú blízki. Ak je u nich dobré zázemie, to častokrát podporí samoliečiaci proces.

Koľkokrát musí prísť klient povedzme do roka na to, aby svoj problém odbúral?

Nedá sa to stanoviť dopredu, nikdy totiž pri prvej návšteve klienta neviete, ako hlboký je problém. Stáva sa aj to, že ľudia prídu, povedia dôvod, no ten je akoby len zakrývajúci. Tým, ako sa vytvára vzťah medzi klientom a psychológom, miera vzájomnej dôvery dovoľuje byť otvorenejší. Poisťovne limitujú počet sedení na 25 za život! Čo je pri dnešnej štatistike duševných chorôb veľmi nešťastné číslo.

Prešovčania sú šťastní?

Ja na ulici stretávam usmiatych ľudí.

Ale v ambulancii asi nie…

Podľa toho nemôžem stanovovať obraz obyvateľov Prešova. Mňa vyhľadávajú ľudia, ktorí majú naozaj problém a bývajú v tiesni a patrí to predsa k životu. Veľmi potešiteľné je ale to, že vidím veľa malých detí, mladých ľudí, občas počujem odhodlanie odídených vrátiť sa späť, a to dáva pre Prešov novú nádej.

A vy ste šťastná?

Spokojná. Mierkou určitej harmónie v živote je aj spokojnosť. Keď je človek spokojný, tak je fajn.

A naopak, čo ak je človek úplne nešťastný? Ako si také pozitívum navodiť?

Zmena vonkajších podmienok nemusí byť práve ten správny recept. Vo väčšine prípadov je potrebné poznať, čo človeka drží v stave, v ktorom je. Nedá sa to „obrátením listu na druhú stranu“. Médiá ponúkajú a vsugerovávajú lacné a rýchle riešenia a ide iba o každého z nás, ako lacný, rýchly a povrchný život chce prežiť.

Čítajte tiež:

Žena, ktorá pomáha riešiť Prešovčanom problémy: Rozhovor so psychologičkou Slavkou Sokáčovou