Toto je príbeh malého Tea z Prešova: 4-ročný chlapček musí bojovať s ťažkým osudom
Teo je štvorročný chlapček z nášho mesta. Žiaľ, musí však bojovať s ťažkým osudom... Toto je jeho príbeh.
Niekedy si ani neuvedomujeme, čo všetko máme a prechovávame pocit, že je život k nám nespravodlivý. Sú tú však aj takí, ktorým bol nadelený naozaj ťažký osud, a napriek tomu sú odhodlaní bojovať. A čo je nemenej podstatné, vedia sa radovať aj z maličkostí. Medzi nich patrí aj Teo (4) z Prešova.
Viac o tomto chlapčekovi, jeho príbehu a osude si môžete prečítať v liste, ktorého autorkou je Teova mamina Katarína.
„Ahojte, volám sa Teo, mám rád hudbu, čísla, značky áuta a rád sa šantím. Môj príbeh začal v decembri 2013. Všetko sa zdalo v najlepšom poriadku a moji rodičia so staršou sestrou boli plní plánov do budúcnosti… . Keď som mal 18 mesiacov, rodičia sa zmienili pediatričke, že nerozprávam, že nereagujem na meno, a niekedy sa tvárim, ako keby som nepočul. Nastal kolotoč vyšetrení, googlenia a zisťovania príčiny môjho “nezáujmu“ o okolitý svet…ja som ale záujem o svet vždy mal, ale o ten “môj“. Mamka preplakala veľa nocí, kým sa dozvedela čo mi je – mám Detský autizmus. Rozprávať, teda opakovať slová som začal až keď som mal 3,5 roka. Medzičasom sa rodičia dozvedeli o rôznych metódach, terapiách a programoch, ktoré zlepšujú kvalitu života ľudí s autizmom – teda aj mne. Začal som navštevovať rôzne terapie, ktoré musia moji rodičia samofinancovať – štát im, žiaľ, nepomáha. Čo je však super, terapie pomáhajú mne :-) Moje problémové správanie ustupuje, zvyšuje sa porozumenie, zlepšuje sa komunikácia a sociálne zručnosti (od februára som už veľký chlapec lebo viem už používať wcko). Toto všetko je dôsledok poriadnej driny a trpezlivosti. Robím veľké pokroky, aj napriek mojej diagnóze. Som špeciálny, a preto potrebujem špeciálny individuálny prístup, čo je veľmi finančne náročné. Aj preto sa rodičia rozhodli požiadať Vás, dobrých ľudí, o pomoc pri realizovaní týchto nákladných terapií. Mamka je so mnou na predĺženom rodičovskom príspevku, sestra chodí do školy a ocko pracuje od rána do večera. Pomocou ABA terapie sa mi darí úžasne napredovať. S individuálnym prístupom a systematickým učením mi to ide naozaj výborne. Už sa otočím, keď ma zavolajú menom, aj si viem vyžiadať želaný predmet vhodným spôsobom (už nerevem, nekričím :-) ),s jedením je to stále mizerné – zjem iba pečivo, ale určite sa aj v tom polepším. Nechcem byť celý život na príťaž, naopak, rád by som bol súčasťou spoločnosti a pomáhal tak všetkým tým, ktorí budú potrebovať moju pomoc tak, ako ja dnes potrebujem tú Vašu.“
Podporiť Tea môžete aj vy a to na portáli ĽudiaĽuďom.sk.
