Ľubomír Hudačko Futbal Šport Správy

Tatran Prešov III. ligu nehráva: Noro musel vymeniť kapitánsku pásku za prácu kuriéra

Seniorské áčko v Prešove zápasy nehrá, hráči si museli hľadať iné zamestnania. Týka sa to aj kapitána Norberta Grejtáka, z ktorého sa stal kuriér.

Ilustračný obrázok k článku Tatran Prešov III. ligu nehráva: Noro musel vymeniť kapitánsku pásku za prácu kuriéra
8
Galéria
Zdroj: archív Norberta Grejtáka

Koronavírus zasiahol do života všetkých ľudí a hoci niekoľko športov sa môže vykonávať aj v súčasnosti, pre III. futbalovú ligu to neplatí. Od začiatku októbra si teda ani hráči Tatrana Prešov nezahrali súťažný zápas, čo mnohí využili na hľadanie si iného zamestnania. Týka sa to aj dovtedajšieho kapitána Norberta Grejtáka, ktorý pre redakciu Prešov Dnes 24 poskytol rozhovor.

Norbert, ako veľmi vám chýba futbal?

Futbal mi chýba dosť, keďže to bola moja každodenná rutina. Pevne verím, že sa už blížime ku koncu pandémie a začneme zase normálne fungovať, ako to bolo predtým.

Kde ste začínali s futbalom a kedy ste prvýkrát obliekli dres Tatrana Prešov?

S futbalom som začínal v rodných Hermanovciach, kde som hral asi 3–4 roky. Potom po výbere VSFZ (Východoslovenský futbalový zväz, pozn. red.) si má všimol tréner Marek Ondrík, podľa mňa jeden z top trénerov, ktorí vtedy pri mládeži pôsobili. Zrealizovali sme prestup a od 12-tich rokov pôsobím v Tatrane Prešov doteraz.

Aké ste mali vo futbale ciele, kde ste sa chceli posunúť?

Môj “krátkodobý” cieľ bol dostať sa do mužského futbalu, pravidelne hrávať a živiť sa futbalom. Čo sa mi aj naplnilo. O to krajšie bolo hrávať za A tím, v ktorom som vyrástol. O ďalšej budúcnosti už rozhodnú iba moje výkony na ihrisku. Samozrejme, môžem snívať o najlepších ligách sveta, treba však krok po kroku.

A aké to bolo byť kapitánom zelenobielej značky?

Je to super pocit. Keď som ako malý chalan chodieval pozerať na Tatran, tak som si prial, aby som tam mohol hrávať ja. O to je to pre mňa väčšia pocta, že tam môžem hrávať a mať kapitánske céčko na ruke.

Minulý rok bojoval Prešov o návrat do II. ligy, kvôli pandémii však bola súťaž anulovaná. Ako vnímate s odstupom času toto rozhodnutie?

Ako to vnímam? Rozhodlo sa, ako sa rozhodlo, s tým ja nič nespravím. Beriem veci také, aké sú a nezamýšľam sa nad inými vecami. Proste sa tak rozhodlo a tak to je.

A čo súčasnosť? Myslíte, že sa ešte v Prešove bude hrať niekedy aspoň tá III. liga?

Ak narážate na to, v akom stave je klub, tak by som bol rád aj za tretiu ligu. Ďalší pád si už tento klub nezaslúži, no kompetentným to je očividne jedno.

Aký máte názor na nekonečné peripetie s výstavbou futbalového štadióna v Prešove?

Ak by sa chcelo, už to dávno je. Ja do toho zákulisia nevidím a ani vidieť nechcem. Všade sa to dá, iba v Prešove nie, čo je zaujímavé.

Ako veľmi zasiahla do vášho života pandémia? Čoho ste sa museli zriecť?

Hlavne som sa musel zriecť futbalu, stretávania sa s ľuďmi a celkovo spoločenského života. Ale ako som povedal, beriem to tak, ako to je a hotovo. Človek sa musí zariadiť.

Kvôli obmedzeniam sa nehrá treťoligová súťaž. Čomu sa teda teraz venujete, museli ste si kvôli tomu nájsť inú prácu?

Venujem sa teraz naplno práci. Pracujem ako kuriér a vôbec nemám problém chodievať do práce. Už môj otec ma učil vždy sa chopiť práce, čiže s tým absolútne nemám problém. Práca ma veľmi baví, ale nemyslel som si, že ľudia dokážu byť niekedy povedzme, “zaujímaví”.

Ako to myslíte?

Dostal som už vynadané do tých najhorších vybraných slov, ale už si z toho nič nerobím, ide to jedným uchom dnu a druhým von. Ľudia si myslia, že sa celý svet točí okolo ich objednávky a chcú ju ihneď. Všetky balíky však majú svoju postupnosť, ale už som si na to zvykol.

Ako teda vyzeral váš bežný režim dňa pred pandémiou a dnes?

Keď bola liga v plnom prúde, tak som ráno o 9.00 hod. vstal, o 10.00 hod. bol tréning, po tréningu sme si išli so spoluhráčmi na obed a kávu a išli sme si po svojom. Niekedy som si išiel ešte zacvičiť, niekedy odpočívať. Teraz, keď chodím do práce, tak som si budíky musel posunúť asi o päť hodín. O 5:30 v práci a “ráno” o 9:00 hod. na rozvoz balíkov. Domov prichádzam pri lepšom dni o štvrtej, piatej a pri horšom aj o ôsmej večer.

Máte okrem práce kuriéra aj iné ďalšie pracovné povinnosti?

Povinnosti futbalistu samozrejme, párkrát do týždňa si idem zabehať a cvičenie mám v práci s balikami, ktorého je až až.

Ste v kontakte so spoluhráčmi? Museli si nájsť inú prácu aj ďalší hráči?

V kontakte som s viacerými. Myslím, že viacerí sa museli zaradiť pracovne, iní to skúšajú vo vyšších ligách, ďalší zase v zahraničí. Každý, čo uznal za vhodné pre neho v tejto dobe.

Poďme ešte k futbalu. Na ktorý moment prešovskej futbalovej histórie ste najviac hrdý?

Som hrdý za značku Tatrana Prešov, čo hovorí o úspechoch samé za seba. Posledné roky to také ružové nebolo, to každý vie. Ale každý vidí iba krátkodobý obraz klubu, nie to, čo všetko bolo predtým.

A je podľa vás reálne, že prešovský divák sa niekedy príde pozrieť na prvoligový duel Tatrana na novom štadióne?

Neviete si predstaviť, ako si to prajem. Robili sme všetko preto, aby to bolo reálnejšie rok čo rok, odkedy Prešov vypadol do III. ligy. No vyššia moc zasiahla.

Čo by ste fanúšikom zelenobielych odkázali, keďže nemôžu chodiť na futbalové stretnutia?

Aby všetci prečkali túto dobu v zdraví a mohli sme sa opäť stretnúť na štadióne.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: archív Norberta Grejtáka

Obrazom: Kapitán futbalistov Tatrana Prešov Norbert Grejták
8
Galéria
Zdroj: archív Norberta Grejtáka
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM