ROZHOVOR s riaditeľom prešovskej Hotelovej akadémie: Akí boli žiaci kedysi a akí sú dnes?

Hotelová akadémia v Prešove má bohatú históriu aj príjemný zvyk uvítania hostí pri vstupe do školy. O tom, či jej riaditeľa Jozefa Šenka práca baví, aké má koníčky a ďalšie zaujímavosti, ktoré zažil počas svojej praxe porozprával pre portál Prešov 24 v rozhovore.

Ktorý predmet vyučujete?

Ja učím Stolovanie. Patrí to medzi odborné technologické predmety.

Ako ste sa dostali k tomu, že budete učiť?

Som absolventom našej školy, strednú školu som ukončil práve na tejto pôde. Po skončení som pokračoval v štúdiu na Vysokej škole Veterinárskej v Košiciach, odbor Hygiena potravín. Bola to náväznosť. Po jej skončení a po základnej vojenskej službe som sa vrátil naspäť. Vtedajší riaditeľ ma oslovil, či by som sa nechcel vrátiť do školy. Nemal som nič iné vo výhľade zatiaľ, takže som to chcel skúsiť. Bavilo ma učenie, aj hranie sa s jedlami a s obsluhou. Tak som sa vrátil a nikde inde som nebol po skončení vysokej školy. To je moje prvé zamestnanie. Pôsobím tu od roku 1986 ako učiteľ. Päť rokov som učil na plný úväzok, po nich si ma vtedajší riaditeľ vybral za zástupcu pre odborné predmety. Jedenásť rokov som robil zástupcu riaditeľa a od roku 2002 robím riaditeľa tejto školy.

Mali ste v detstve učiteľský vzor, prípade pochádzate z učiteľskej rodiny?

Nie, to vôbec. Ujo bol učiteľom a riaditeľom na základnej škole, ale inak som k tomu neinklinoval. Skôr ma bavil odbor. Keď som nastupoval do školy sem, tak som neuvažoval o učení. Bavilo ma však varenie a obsluhovanie.

Dá sa porovnať to, akí boli žiaci v 86-tom s dneškom? Akí boli vtedy a akí sú dnes?

Porovnať sa dá všetko. Vtedy bola iná doba, trošku teda aj morálka. Nehovorím ale, že máme zlých žiakov. Ja stále našim učiteľom prízvukujem, že chvalabohu, máme normálnych, zdravých ľudí. K tomu patrí kadečo, čo prináša doba. My sme vtedy o počítačoch ani nesnívali, ani v televízii sme nemali toľko programov, čo teraz. Takže, naše záujmy išli úplne iným smerom, ako súčasnej mládeži.

Dá sa povedať, že vtedy boli poslušnejší, alebo pozornejší?

Vtedy bola iná disciplína, učiteľ čosi znamenal. Bol viac-menej pánom situácie, ak sa čosi dialo. Žiak dostal aj v škole aj doma. Dnes je to trošku pomýlené a otočené. Učiteľ si k žiakovi nemôže nič dovoliť, má ho len presviedčať. Každý sme iný, takže mnohí sa ťažko presviedčajú. Nemajú schopnosti prijímať ponaučenia, alebo presviedčania. Už z domu je to tak, pretože, bohužiaľ, rodiny sú dosť rozbité. Rodičia sa starajú o materiálnu stránku, ekonomickú stránku rodín a nemajú čas na výchovu. Zabezpečia im to, čo si vypýtajú, ale má to mnohokrát kontraproduktívny účinok.

Ste prísny?

Nemyslím si (smiech). Snažím sa komunikovať s ľuďmi podobrotky a dopracovať sa k správnemu výsledku. Nie vždy sa to darí, ale snažím sa.

Takže ani nezvyšujete hlas?

To zas viem aj zvýšiť, ak je na to dôvod. Ja učím len jednu skupinku žiakov, pol triedy. Mojou povinnosťou vyučovacou sú dve hodiny do týždňa, učím tri. Nie je toho veľa, možno ma niektorí žiaci berú ako riaditeľa a prichádzam s nimi do styku menej ako s inými učiteľmi. Môže to byť trošku iné, že sa ku mne ináč správajú. Ale nemyslím si, že to vždy musí byť takto.

Čo všetko obnáša učiť Stolovanie?

Učím ho v prvom ročníku, dovoľuje mi to akurát ten počet hodín. Máme tam zo začiatku spoločenskú výchovu, spoločenské správanie, takže preberáme spoločenský protokol, ako sa správa voči hosťom. Neskôr je to aj o diplomatickom protokole. Máme aj časť tematických hodín, kde sa žiaci oboznamujú s inventárom. Chvalabohu ho máme na škole dosť, ešte za starých čias. Snažíme sa ho aj dopĺňať a vysvetľujeme žiakom, načo sa používa. Aby všetko poznali a aby vo veľkej miere prišli do styku s tým, s čím prídu do styku na pracoviskách. Čo nemáme u nás, snažíme sa vybaviť prax tam, kde to zariadenie majú a kde s ním prídu do styku. Máme aj obsluhu v prvom ročníku, dvojtanierový, trojtanierový spôsob obsluhy, nosenie tanierov a pohárov. Samozrejme, aj tie základy obsluhy. Komunikácia s hosťom napríklad.

Nie je to náročné spojiť riaditeľovania a vyučovanie, dá sa to stíhať?

Dá sa, tie hodiny so žiakmi sú také pre mňa relaxačné. Je to z iného súdka, ako v kancelárii. Tu riešim veci, o ktorých by sa mi ani nesnívalo. Jednak vo vzťahu k rodinám našich žiakov, pretože sú rôzne osudy a ťažké osudy žiakov. Máme aj takých, ktorí žijú buď so starými rodičmi, alebo žijú sami a ešte sa starajú aj o mladších súrodencov, pretože rodičia zarábajú niekde v zahraničí. O tom sa veľa nehovorí.

Máte to tak podrobne zmapované? To inde asi nie je zvykom…

Nie každý sa prizná k tomu, v čom je problém. Skôr prídeme na to u citlivejších žiakov, ktorí to povedia učiteľom a vtedy je to dobré, lebo vieme sa k tomu aj my postaviť. Niečo tolerovať, alebo sa snažiť pomôcť jemu, či rodine. Sú aj takí, s ktorými musíme riešiť nie veľmi populárne veci. Niečo vyvedú a až vtedy prídeme na to, kde je koreň toho správania žiakov. Snažíme sa žiakov pochopiť. Aj rodičia, alebo žiaci povedia o čo ide. Niekedy sa o tom nedozvieme celých päť rokov.

Vám sa vaša práca páči, máte ju radi?

Áno, som v tom smere dosť workoholikom. Zatvorením dverí nekončí moja práca, aj doma je potrebné čosi si pripraviť. Často doma v pokoji urobím za celý deň viac, ako v škole. Aspoň písomnosti a podobne je lepšie doma.

Viete sa od tých osudov žiakov neskôr odosobniť?

Ale áno, snažím sa. Keď sa dá, snažím sa pomôcť. Keď je nutné riešiť problém, tak sa sanžím sa prikloniť na stranu žiaka, alebo učiteľa. Každý ma svoju pravdu, ja musím rozhodnúť, kde sa prikloním. Väčšinou, kde vznikajú konflikty, ťažko hľadať pravdu. Je to ako doma v rodine.

A čo vás trápi v školstve?

Veľa vecí. My sme otvárali študijný odbor Hotelovú akadémiu v roku 1992. Začalo sa o tom uvažovať ešte za čias predchádzajúcej éry, pred revolúciou. Išli sme do toho aj s Čehmi. Po revolúcii sme nabehli na päťročný systém akadémie, Česi od toho odskočili, vrátili sa k štvorročnému. Malo to čosi do seba, mnohí sa totiž pýtajú, že prečo vlastne päťročné štúdium? V tom období končili žiaci deväťročnú povinnú dochádzku. Keď prišli na strednú školu, mali sme problém s praxami. Bolo potrebné, aby mali 18 rokov, minimálne, aby mohli ísť na prax do zahraničia.

Aj kvôli tomu sa štúdium natiahlo o jeden rok?

Má to svoj význam aj z hľadiska jazykovej prípravy, lebo povinne sa učia dva cudzie jazyky a donedávna aj z dvoch cudzích jazykov maturovali. Potom sa to zmenilo, momentálne je to len jeden, z ktorého sa maturuje. Druhý je dobrovoľný. My sme mali veľmi dobrú jazykovú prípravu a myslím, že aj máme. Tým, že sa štúdium predĺžilo o jeden rok, tak sa do učebného plánu zaviedlo, že žiaci môžu vykonať dobrovoľnú záverečnú skúšku v odbore kuchár alebo čašník, pretože podstatná časť učiva na našej škole, hlavne tých gastronomických predmetov, sa do značnej miere zhoduje s obsahom učiva na odborných školách, kde vyučujú študijný odbor kuchár alebo čašník. Toto bol ako bonus, mnohí žiaci to využívali. Toto nám ministerstvo takisto zrušilo.

A ten bonus už nie je?

Nie. Ja som bol od začiatku pri tom, ako sa kreoval tento odbor a potom sme robili v ňom úpravy. Podávali sme návrhy na úpravu učebných osnov, pretože stávalo sa aj to, že to isté učivo sa učilo v dvoch alebo troch predmetoch. Tak sme to jednoducho opravili. Ja som bol členom odbornej komisie pri štátnom inštitúte odborného vzdelávania pre Hotelové akadémie, aj pre školy ekonomického typu. Dokázal som presvedčiť ľudí, aby sme urobili úpravu toho učebného plánu. S tým, že na úprave sa podieľali učitelia tých predmetov z našich škôl. Niekedy v rámci ČSR existovali za socializmu desať Hotelových škôl, v SR z toho boli štyri; Prešov, Kežmarok, Brezno a Piešťany.

Teraz je tých škôl viacej?

Áno, pretože sa odbor Hotelová akadémia vyučuje na akýchkoľvek školách. Ktorá škola požiadala zaradenie tohto odboru do siete škôl, tak bolo jej vyhovené. Dnes je tak okolo 60 škôl v SR učí tento odbor. Je to na škodu veci, pretože z učilíšť sme urobili hotelové akadémie a tie sme tým degradovali. Sú tam iní žiaci, iní vyučujúci, ktorí pôsobili na učilištiach. Na to je potrebný určitý čas, aby nabehli na to, čo sa vyžaduje na akadémii. Stáva sa, že niektoré to nedokážu. A absolventi majú pritom rovnaký papier. Je problém aj s úrovňou vyučovania tým, že vzniklo toľko škôl. Niekedy žiak, ktorý mal dvojky na vysvedčení sa k nám mal problém dostať. Teraz, žiaľ, beriem aj trojkárov a štvorkárov. To však berú aj gymnáziá, každý bojuje o žiaka, pretože za žiakom prichádzajú peniaze do školy. Toto by bolo vhodné ošetriť, ale to by musel vymyslieť niekto múdrejší. Čo sa týka odboru hotelovej akadémie, robia sa úpravy štátneho vzdelávacieho programu o nás bez nás. Niekedy som bol osobne pri tom, ako sa kreovali dokumenty, dnes nás z toho vynechali. Vytvorili komisiu, kde ako garanti sú učitelia z bývalých učilíšť. Oni prispôsobujú program svojim podmienkam a nie tomu, čo sme kedysi my mali na vyššej úrovni.

Čítajte viac o riaditeľovi Hotelovej akadémie v Prešove!