ROZHOVOR so Slavom Jurkom: Komentovanie je práca, ktorú nerobíte, ak ju nemilujete

Zdroj: archív Slava Jurka

Jeho hlas sprevádza nielen športové podujatia prakticky celý rok. Prešovčan Slavo Jurko sa okrem moderovania venuje aj komentovaniu.

„Pravdou je, že veľa voľných dní v kalendári nemám,“ hovorí na úvod v rozhovore pre náš web Prešov 24. Ďalej sa dočítate aj čosi o jeho začiatkoch a tiež to, v ktorom športe odohral celú jednu sezónu.

V roku 2019 ste sa venovali mnohým podujatiam, mali ste teda naozaj nabitý diár…

Tento rok bol ešte nabitejší ako tie minulé tým, že sme organizovali MS v hokeji, kde som ťahal bratislavský program. Taktiež aj ME vo volejbale, kde som mal na starosti všetky naše zápasy a k tomu treba prirátať aj jednodňové, no predsa veľké akcie ako sú stretnutia s Petrou Vlhovou v Jasnej, či unikátna možnosť stráviť deň s Petrom Saganom. Popritom, samozrejme, komentujem a venujem sa aj iným aktivitám.

Vy a Marcel Merčiak – dvojica komentátorov, ktorá sa pravidelne objavuje v nomináciách o toho najlepšieho. Čím to podľa vás je, že k špičke tohto povolania patria práve Prešovčania?

Asi je to zhoda okolností, že sme z jedného mesta a dokonca z jedného sídliska. Delili nás len tri zastávky trolejbusu.

Chceli ste sa tomuto povolaniu venovať už od školských čias? Kde začínala vaša kariéra?

Keď som mal 10 rokov, akurát bežali OH v Soule a ja som bol po operácii slepého čreva doma a celú olympiádu som presedel pri televízore. Potom som mame povedal, že chcem byť raz ako ten ujo na obrazovke. V siedmom ročníku som išiel za riaditeľom školy a ten mi povedal aké školy potrebujem.

Tak som sa toho držal. Okrem toho už na gymnáziu som písal do Večerníka a neskôr Prešovských novín. Vtedy sa ešte veľa písalo strojom, tak som vždy nadiktoval článok mamine a ona mi ho prepísala bez nároku na províziu (úsmev).

Hrali ste futbal niekedy aj vy sami? Prípadne, prípomínali vám ľudia, že sa podobáte na bývalého futbalistu Stephena Carra?

Toto mi pripomínali iba znalci – kolegovia v Galaxii sport a vy, takže klobúk dole pred vaším prehľadom. Ja som hral futbal skôr kamarátsky a ako doplnok. Ortodoxne som volejbalista a neskoršie športy boli tiež iné ako futbal.

Často počas rozhovorov vytiahnete na respondenta aj pikošku, s ktorou ho dostanete do rozpakov. Jednu na vás máme aj my – pred rokmi ste komentovali zápas anglickej Premier league s Tomášom Radotínským a v jednej chvíli šiel opakovaný záber. Vy ste ten záber okomentovali s tým, že hráč opäť vystrelil presne tak isto ako pred chvíľou. Kolega vás upozornil, že to bola opakovačka. Pamätáte si na túto úsmevnú situáciu?

Jasné, že si pamätám, ja si pamätám všetky svoje chyby a snažím sa z nich poučiť.

Tomáš je najlepší komentátor s akým som kedy robil a aj vtedy som to od neho bral úplne v pohode a v poriadku. V danej chvíli na to však nesmiete myslieť, lebo ostáva ešte zvyšok zápasu a vy ho musíte zvládnuť čo najlepšie.

Dá sa to zladiť tak, aby ste sa stíhali popri práci venovať aj rodine?

Rodina je pre mňa všetkým a každú sekundu voľného času sa snažím tráviť s najbližšími. Job, ktorému sa venujem, je však extrémne náročný, pretože ja v prvom rade moderujem komerčné akcie, čo mi v roku zaberie povedzme 75% pracovného času.

Ak by som bol iba komentátor športu, tak by to bolo úplne v pohode kombinovateľné.

A čo rodný Prešov? Ako často sa sem vraciate?

Do Prešova chodím párkrát do roka. Neraz to zmenežujem tak, aby som sa tam zastavil pred alebo po akcii, ktorú mám nablízku. Času je vždy málo a tak stíham už len rodinné návštevy.

Základ sú však rodičia, ktorím vďačím za všetko. Vždy, keď som v Prešove, tak spím u mamy. Žiaľ, za otcom už skoro 30 rokov chodím iba na cintorín.

Prešov má sklz s výstavbou futbalového štadióna. Ako vnímate, že sa ešte ani nezačala? Ste v tejto sfére optimista, alebo nie?

Kauzu prešovského štadióna sa snažím sledovať, rovnako ako sledujem kauzu hokejového štadióna a ďalších udalostí, ktoré nás fanúšikov športu v rodnom meste netešia.

Ale verím, že top športy sa raz do tohto veľkého mesta vrátia aby sme nemuseli závidieť Michalovciam a spol.

Poďme na situácie počas komentovania, alebo moderovania. Aký najnepríjemnejší zážitok ste mali počas nich, s čím ste sa museli vysporiadať?

Situácie, ktoré sú na hrane a vyžadujú si bleskovú reakciu boli, sú a budú. Úprimne povedané, nemám ranking prešľapov a neviem ich zoradiť. Ale stalo sa mi napríklad, že som v zápale prípravy, možno 15 rokov dozadu, nepostrehol aký je dátum a z webu som použil info o zmene farby dresov Liverpoolu z červenej na oranžovú. Bol však vtedy 1. apríl…

A niečo, čo bolo najkurióznejšie počas praxe? Čo ste pri svojej práci zažili?

Ako novinár ešte v Košiciach na hádzanej niekedy v roku 1997 som zažil, ako prišli ultras 1. FC a vbehli počas zápasu s Tatranom na tribúny. My sme sa nestihli dostať do autobusu, tak som bol skrytý na toalete, až kým neprišli policajti.

Takže na to sa zabudnúť nedá. A čo sa týka športovej udalosti, ktorej ste sa osobne zúčastnili? Na ktorú spomínate najradšej?

Stále je vo mne veľmi silný zážitok z MS v hokeji a z momentu, keď som oznámil Fínom, že majú zlato. Rád spomínam na veľkolepý svetový pohár v Jasnej pred pár rokmi, ale miesto v srdci navždy majú aj prvotné športové zážitky.

Keď mi pán Valko vo Večerníku odovzdal v 15-tich rokoch prvý preukaz a ja som videl Prešov hrať proti Dundee alebo Zaragoze. Vždy, keď sa stretnem s Vladom Zvarom, tak mu o tom rozprávam.

Ako zvyknete relaxovať?

Zvykol som relaxovať športom, teraz mám dvoch synov a oni spolu s manželkou sú môj relax. Zo športu mi aktuálne ostal už len beh, ale verím, že časom sa vrátia aj ďalšie.

Prezraďte, čo musí mať dobrý komentátor? Stačí dar reči a prehľad v športe, alebo sa musí neustále zdokonaľovať?

Reč a prehľad to je základ, ale človek sa musí posúvať, musí mať vnútorný motor, ktorý ho ženie ďalej, aby na sebe pracoval, sledoval trendy a učil sa.

Komentátor musí mať drive, ale aj cit pre šport, ktorý práve komentuje. A hlavne vášeň. Toto je práca, ktorú nerobíte ak ju nemilujete.

A kto je alebo bol v oblasti komentovania váš vzor?

Nemám vzory, nie som a ani som nebol ako športovci, ktorí si povedia: chcem byť ako Messi, chcem byť ako Ronaldo. Ale rád som počúval Roberta Bakalářa.

Ktorý šport by ste už nechceli komentovať a čo by ste, naopak, komentovať chceli a ešte sa vám to nepodarilo?

Raz som odmietol americký futbal, nie žeby som ten šport neuznával, ale nemal som čas na prípavu a orientáciu v pravidlách tak som cúvol. A prirodzene, že sú športy, ktoré nemusím, ale takých je viac. Do nich by som nešiel, ale vyslovene najhorší nemám. A opačne je to asi bedminton.

To je fantastická hra, dokonca mám na konte jednu odohratú sezónu v druhej najvyššej súťaži a pre mňa je to šport, ktorému chcem ešte na kurte veľa odovzdať. A rád si ho aj odkomentujem (úsmev).

V obrazoch si pozrite aj zopár momentiek, ktorých sa Slavo Jurko zúčastnil. Kliknite si fotogalériu.

Sledujte nás aj na našom Facebooku, Instagrame a Twitteri a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z Prešova a okolia.