Prešovský bubeník Stano Kociov: Každý jeden koncert je pre mňa darom

Zdroj: Stano Kociov - archív

Vídať ho môžeme aj v TV, kde sprevádza intepretov v hudobných reláciách. Okrem toho však koncertuje s množstvom spevákov a speváčok, zapisuje si každý koncert a jeho bicie zneli i v počítačovej hre Mafia 2. Viac nám už prezradil Prešovčan Stano Kociov v rozhovore.

Stano, kto vás priviedol k hudbe, aké boli vaše začiatky v tejto sfére umenia?

Otec. Miluje hudbu a jeho snom bolo mať z nás synov, teda aj mojich bratov Rastislava a Branislava, hudobníkov. Začiatky boli už v útlom detstve, keď som ako 4-ročný skúšal prvé tóny na elektronickom klavíri, ktorý mi otec kúpil. O rok neskôr ma prihlásil na ZUŠ-ku v Prešove, kde som začal študovať akordeón a klavír.

Ktorá vaša kapela bola prvá a ako si spomínate na pôsobenie prešovskej skupiny Nuda?

Ešte pred mojou prvou skupinou som účinkoval v dychovom a tanečnom orchestri v ZUŠ-ke. Vystupovali sme okrem Slovenska aj v iných krajinách a mne sa to veľmi zapáčilo. Už vtedy som si uvedomil, že hrať a rozdávať rôzne emócie cez hudbu je zmyslom môjho života. Potom prišla Nuda. Skupina, ktorú som založil so spevákom Kamilom Filkom. Skúšali sme, koncertovali a nahrali náš prvý album. Bolo to krásne obdobie, ktoré ma pripravilo na moju ďalšiu hudobnú cestu.

Prečo sa Nuda rozpadla a ako ste vnímali ukončenie jej pôsobenia?

Dôvodom rozpadu boli nezhody v kapele. Chvíľu sme ešte fungovali bez hlavného speváka, potom neskôr sa pozmenila zostava, ktorá nahrala druhý album, ale tiež to dlho nevydržalo. Bol som smutný, že sa skončilo niečo, čo som miloval a budoval od samého začiatku. Boli sme mladá, úspešná skupina, ktorá mala potenciál tvoriť a koncertovať.

Momentálne hráte najmä s Katarínou Knechtovou, ale vaše bicie počuť aj na nahrávkach ďalších interpretov. S kým všetkým teda spolupracujete?

Táto otázka bude len na jednej strane? (smiech). Koncertne momentálne účinkujem s Katarínou Knechtovou, Máriou Čírovou, Simou Martausovou, Mariánom Čekovským, Macou a kapelou roka a ďalšími, ktorí súrne potrebujú bubeníka (smiech). Na mojej stránke www.stankociov.sk v biografii a diskografii mám spísané, s kým všetkým som účinkoval.

Máte zrejme poriadne nabitý diár – ako často koncertujete?

Od roku 1999 si zapisujem všetky koncerty, ktoré som odohral. V priemere to vychádza na 100 až 180 koncertov za rok. Sú týždne, keď hrám len raz, no potom prídu aj také, kde si zahrám 5–6-krát. Keď práve nesedím na pódiu, trávim čas aj v hudobných štúdiách.

Ak by ste si mali vybrať známu zahraničnú kapelu, v ktorej by ste chceli najradšej pôsobiť a sprevádzať hudobníkov na bicie?

Tak tu by bol ten zoznam ešte dlhší ako s tými, s ktorými účinkujem (smiech). Niekde to už nie je možné, ale zahral by som si rád s Deep Purple, Pink Floyd, Queen, Lenny Kravitz, Cadence a mnoho ďalšími. Ludwig van Beethoven by si tiež so mnou mohol zahrať (smiech).

Na sociálnej sieti ste v posledných rokoch prezentovali aj váš projekt Brucho nie je bubon. Išlo o chudnutie a cvičenie – prezraďte, koľko kíl a za aký časový horizont sa vám podarilo schudnúť?

Chudnúť som začal od 1.1.2016, vážil som asi 130 kg. V máji 2016 sme spustili náš projekt a za rok a pol sa mi podarilo schudnúť cez 40 kg, čiže váha pod 90 kg.

To je skvelý výkon. Váš kolega sa mal na oplátku naučiť hrať na bicie – ako mu to ide? Je projekt už ukončený?

Miro vedel už hrať na bicie pred projektom. Cieľom bolo zdokonaliť jeho hru a naučiť bubeníkov, hlavne začiatočníkov vyvarovať sa chýb. Projekt spravujem momentálne sám. Vymýšľam rôzne výzvy a úlohy pre mňa a ľudí, ktorí chcú chudnúť.

V kapele s Katarínou Knechtovou hráte aj s bratom Braňom. Aký máte vzťah, ako spolu vychádzate v kapele? Nebýva to aj niekedy ponorka?

S bratom nehráme veľa, takže máme perfektný vzťah (smiech). V kapelách, kde spolu hráme, nám to hrá super, sme zohratí a hudobne si rozumieme. Tým, že cestujeme z rôznych miest, tak ponorka nehrozí.

Čo je na hre na bicie najlepšie a čo najťažšie?

Najlepšie je, že je to vždy slobodné. Najťažšie je, keď musím nosiť bicie ďaleko k pódiu (smiech).

Koľko hodín denne cvičíte? Máte pred koncertom povedzme aj nejaký rituál?

Priznám sa, že na bicie už toľko necvičím ako niekedy. Skôr preferujem kvalitu pred kvantitou. Mám časom overené cvičenia, ktoré sú základom pre kvalitnú hru a tomu sa venujem najviac. Veľmi dôležitý je však aj ten čas, ktorý netrávim za bicími. Pred koncertom mám rád dobrú náladu, čisté ruky a prázdne brucho, lebo platí, že hladný muzikant – dobrý muzikant (smiech).

Prezradíte aj to, ktorý koncert sa vám najviac vryl do pamäte, kedy to bolo a prečo?

Každý jeden koncert je pre mňa darom, že môžem robiť to, čo milujem. Ak sa na každom koncerte nájde aspoň jeden človek, ktorému to zlepšilo náladu alebo pomohlo, tak to má celé zmysel.

A čo kuriózne sa vám počas hrania na koncerte, alebo počas nahrávania v štúdiu stalo?

Od popadaných bubnov a činelov počas hrania až po pomýlenie si mesta a miesta, kde hráme. Viac kurióznych zážitkov bolo skôr mimo pódia a štúdia. Keď nacestujete státisíce kilometrov, tak sa udeje všeličo.

Aký máte vzťah k mestu Prešov?

Som Prešovčan. Milujem mesto Prešov, mesto v ktorom som vyrastal a zažil tu neskutočne veľa hlavne hudobných zážitkov.

Takže čím to podľa vás je, že z Prešova pochádza toľko kvalitných hudobníkov?

Je to naozaj zaujímavé koľko vynikajúcich muzikantov je priamo z Prešova. Nie nadarmo sa Prešovu hovorí aj Slovenský Seattle.

V obrazoch si pozrite aj zábery z účinkovania Stana Kociova na koncertoch. Kliknite si fotogalériu.

Sledujte nás aj na našom Facebooku, Instagrame a Twitteri a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z Prešova a okolia.