Prešovský DJ Peter Migaš v rozhovore: Ani v Bratislave nepochybujú, že Prešov je silno muzikálny
V našom seriáli rozhovorov s prešovskými dídžejmi sme sa tentoraz dozvedeli zaujímavosti od Petra Migaša. Potvrdil známu vec, že Prešov je muzikálny a podľa neho o tom nepochybuje ani človek v Bratislave. Prezradil aj to, že hrať na gramofónoch a z počítača, to sú iné galaxie.
Už je to 5 rokov, čo je Peter Overhaul Migaš spolu s Blazeym, teda Jurajom Urbanom a Gurrym – Mirom Kuropčákom pod svojou značkou Back2love. Za ten čas toho stihli neúrekom a sadli si nielen po hudobnej stránke, ale aj po ľudskej.
Petrovi to pri hraní dodáva energiu, ba dokonca pocit štastia, čo podľa svojich slov hľadal celé roky. Zároveň verí, že sa nájde viac času, aby v rámci Back2love pokračovali v nastavenom trende z predošlých rokov. Takisto pevne dúfa, že prešovská elektronicko-tanečná scená zažije renesanciu s pridanou hodnotou a preto želá všetkým dídžejom veľa úspechov vrátane pocitu štastia. Viac prezradil v našej prvej časti rozhovoru.
Peter, ako dlho sa venujete kariére dídžeja?
Kariéra je silné slovo, ale DJingu sa venujem od roku 1991, keď som prišiel do ABC centra voľného času do novootvoreného klubu mladých DJs a novinárov pod vedením Ľuba Hanušína. Bola to skvelá škola a ešte lepší základ pre ďalšie pôsobenie vo svete dídžejingu. Prakticky od roku 2004 sa venujem hudbe, ktorá ma baví a svojim spôsobom napĺňa. Od roku 2010 spolu s Blazeym a Gurrym dodnes prezentujeme to svoje pod vlastnou značkou Back2love. Hudobne sme odlišní, ale môžem povedať, že sa pohybujeme vo svete tradičnej house music, ktorá má kolísku v USA.
Čo pre vás toto povolanie, hobby alebo práca znamená?
Prístup sa menil vekom. Zo začiatku išlo o hobby a tak je tomu aj dnes, čiže som chcel hrať hudbu, ktorá sa mi páčila a veru nepochádzala z konzumného súdka. Najdlhšie ale bolo obdobie komerčného dídžejingu, ktoré ma spočiatku bavilo a hľadal som spôsoby, ako to robiť čo najlepšie. Časom sa však z toho stala rutina a pocit nenaplnenia a preto som aj v roku 2004 precitol a vrátil sa späť k pôvodnému feelingu k hudbe, ktorú mám rád. Preto ten názov Back2love. Za toto precitnutie som vďačný rezidentskému pôsobeniu v tom čase v najväčšom klube na Slovensku Tune:li, kde som vďaka dídžejom ako Blazey, Gurry a Ika Sali pochopil, že pokiaľ to má byť naozajstné, tak sa potrebujem vrátiť úplne na začiatok. Keď som nevnímal žiadny iný profit z hudby, len lásku k nej.
Fanúšikovia vás mali možnosť vidieť na nedávnom Dobrom festivale. Ako sa vám tam hralo?
Na Dobrom festivale sa hraje stále dobre. Je to vlastne jediný priestor na východe, kde aspoň raz ročne je možné prezentovať svoje sety pre také množstvo ľudí. Sme radi, že house music prezentujeme my a že je pre ľudí stále zaujimavá.
Máte aj vlastné skladby, ktoré hráte?
Za vlastnú skladbu považujem track, ktorý v rámci vydavateľstva vyjde na portáloch ako beatport či traxsource ako vec, ktorú si môže ktokoľvek kúpiť. Takú skladbu mám len jednu a je to konkrétne remix pre kolegu Atomic Electrolab v spolupráci s newyorským vokalistom menom Anthony Poteat. Track vyšiel pod SajgonRecords a kompletný názov je Atomic Electrolab – Gave his life (Overhaul ft. Huco rmx). Remix je v spolupráci s Martinom Husovským a Stanom Čorejom, to je ta skratka Hučo v názve.
Kedysi sa hrávalo z vinylov, hrávate z nich ešte alebo už nie? Aký je rozdiel v mixovaní na gramofónoch a napríklad na počítači?
Hranie na gramofónoch a z počítača – to sú iné galaxie, nie iné svety (smiech). Hranie z vinylu ako pôvodný formát je veľmi vzácny a vzbudzuje rešpekt. Dotýkate sa priamo skladby bez väčšieho použitia novodobých technológii. V podstate je tam štandardne možnosť skladbu zrýchliť a spomaliť a ostatné je na vašom talente. V rámci našej formácie je práve Blazey zástancom tohto tradičného umenia dj-ingu, čo ja osobne vnímam s veľkým rešpektom. Ja osobne a Gurry hráme z CD, kde v podstate používame tiež len možnosť zrýchlenia a spomalenia tracku. Samozrejme, hranie s využitím počítača je v dnešnej dobe bežná vec a v mnohých ohľadoch je to zjednodušenie práce. Napríklad archív nepotrebujete vláčiť so sebou, ale komplet všetko máte v počítači. Veľa ľudí bazíruje nad použitím umelej synchronizácie skladieb počas premixu, ale to je vec každého z nás ako dídžejing vníma.
Čo je pri hrávaní diskoték, alebo pri mixovaní najťažšie?
Diskotéka ako zábavový formát má svoju jasnú úlohu a to prilákať čo najviac konzumujúcich ľudí a udržať si ich čo najdlhšie, nielen v jeden večer. Ideálne dlhšie obdobie, čo sa nesporne podarilo DJ-om ako Dano Franko, Rudo Voit, Robo Baláž či Rado Mešša. Aj tento komerčný formát mal by mať svoju úroveň a kvalitu, čo na diskotékach vyššie menovaných bolo citeľné. Ja som bol presvedčený, že sa najlepšie cítim v tandeme, kde sa DJ venuje s maximálnym nasadením mixovaniu a speaker verbálnej zábave.
V kombinácií to malo úspech?
Celkom veľký. V istom období bol skutočne veľký záujem o tandem Migaš-Dadej, ale skôr v oblasti spoločenských akcií ako barových diskoték. Udržať tandem v maximálnej kvalite nebola žiadna zábava, často sme s Danom aj trénovali čo posúvalo túto službu do iného levelu. Čo sa týka dídžejingu ako formátu prezentácie alebo dajme tomu koncertu, tak to je úplne iný svet. Aj keď terminus technicus dj-ing je rovnaký aj u komerčného formátu aj toho feelingového sú to úplne odlišné svety. Od roku 2004 do 2008 som vlastne doháňal muziku, ktorú som zameškal a tiež aj techniku mixovania, na ktorú som vďaka komerčnému moderovaniu zanevrel. Prehrával som si svet, ktorý ma bavil začiatkom 90-tych rokov a vývoj house music, čo sa s ňou udialo za tie roky. Kým som tomu celému neuveril, nevytiahol som nos zo skúšobne. Dva roky na to som sa spojil s bývalými kolegami práve zo sféry undergroundu s Gurry a Blazeym…
…a spolu ste založili formáciu a v podstate komunitu Back2love…
Áno, čiže určite je svet prezentačného dídžejingu o niekoľko kategórii tažší ako ten komerčný. Tam idete s kožou na trh a so svojím pripraveným setom sa pokúšate presvedčiť fanúšika house music, že je to skutočné a z vášho srdca. Nehovoriac o tom, že sa pokúšate presvedčiť metalistu, že house music je tanečná hudba s dušou a históriou.
Aký máte názor na prešovskú hudobnú scénu?
Keďže som s prešovskou scénou v úzkom spojení, môžem povedať veľkú dávku superlatív a mám tým namysli scénu formujúcu sa od povojnového obdobia. Prešov je silno muzikálny o tom nepochybuje nikto, ani človek v Bratislave. Je potrebné byť vďačný za každú kapelu, za každé hudobné podujatie, že to vôbec v dnešnej dobe ľudí baví a že majú na to čas. Je to fenomén. Vážme si, čo sme mali a čo máme.
Čítajte tiež:
Prešovský DJ už zažil kuriozít až-až a priznáva: Hlavným páchateľom bol vždy alkohol!
Prešovská exučiteľka otvorene o svojich skúsenostiach: Nikola to u nás zabalila, odišla do Kanady
foto: Arnold Horvath, Iveta Zubková
