Ľubomír Hudačko Rôzne

Prešovská exučiteľka otvorene o svojich skúsenostiach: Nikola to u nás zabalila, odišla do Kanady

Rozhodovanie odísť ďaleko od domova podľa jej slov nebolo ľahké. Nikola Bissová bola učiteľkou na prešovskej strednej škole, no rozhodla sa odísť do Kanady. Ako vníma pôsobenie v nej, čo na to jej príbuzní a či sa plánuje vrátiť domov a ešte niekedy učiť nám prezradila v rozhovore.

Ilustračný obrázok k článku Prešovská exučiteľka otvorene o svojich skúsenostiach: Nikola to u nás zabalila, odišla do Kanady
Zdroj: Dnes24.sk

Nikola Bissová učila v Prešove na strednej škole, ale aktuálne pôsobí v ďalekej Kanade. Pre náš portál poskytla rozhovor o živote v nej a prezradila aj to, či sa domov ešte plánuje vrátiť.

Boli ste učiteľkou v Prešove, no odišli ste do Kanady. Prečo tento krok?

Áno, učila som, dovolím si povedať, na jednej z najlepších stredných škôl svojho zamerania. Napriek tomu som sa rozhodla odísť, odlietala som začiatkom októbra 2014. Dôvodov bolo viacero, viedli ma k tomu predovšetkým tie finančné a osobné.

Ako vnímate fakt, že mladí ľudia odchádzajú z domova za prácou niekedy až takto ďaleko, ako vy?

Drvivá väčšina Slovákov pracujúcich v zahraničí sa uplatní najmä v službách a pomocných prácach, a to bez ohľadu na vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a ďalšie aspekty. Je mi veľmi ľúto, že sa mnohí ľudia dostávajú do situácie, ktorá mi osobne občas pripomína predmet so zvláštne znejúcim názvom povinne voliteľný. Je samozrejme na vás, ako sa rozhodnete, no vybrať si musíte. V tomto prípade si často kladieme otázku zostať, venovať sa svojmu povolaniu a neustále riešiť finančné otázky alebo odložiť diplom a vykonávať hoci aj nekvalifikovanú prácu, no inak ohodnotenú ako na Slovensku? Nevylučujem, že možností je viacero, no myslím si, že takto uvažujú naozaj mnohí mladí ľudia. Zvolila som si druhú možnosť, no verím, že sa k svojej práci ešte vrátim.

Plánujete ešte niekedy návrat do Prešova?

Jednoznačne. Je to môj domov.

Ako vnímajú odlúčenie vaši blízki?

Teraz už trošku pozitívnejšie. Moje rozhodnutie odísť sa rodilo ťažko, no ešte ťažšie bolo oznámiť ho svojim rodičom a mojim najbližším. Rodina a moji priatelia sú pre mňa všetkým, preto to nebolo vôbec jednoduché.

Ako ste sa dostali k učiteľstvu?

Nastúpila som ako nová sila za učiteľa, ktorý odchádzal. Bolo to v októbri 2008.

Plánujete ešte učiť?

Momentálne vám neviem odpovedať. No je to jedno z najkrajších povolaní, aké poznám a aké som doposiaľ vykonávala. Pocit, ktorý máte, keď vám žiak daruje svoj úsmev, povie ďakujem alebo vás po niekoľkých rokoch zastaví na ulici a je rád, že vás vidí, je nenahraditeľný.

Aký zážitok z vyučovacích hodín ste si zafixovali ako ten najpríjemnejší? Čo vtipné ste na hodinách zažili?

Nespomínam si na žiaden konkrétny, ale veľmi príjemné boli momenty, kedy ma žiaci dokázali neuveriteľne rozosmiať. A bolo po mojej profesionalite i hodine (smiech).

Ako ste vnímali študentov v Prešove, akí boli správaním i výsledkami?

Učila som dospievajúcich, ktorí sa mi pred očami v podstate menili z detí na ľudí na prahu dospelosti. Je to vek, ku ktorému patrí zábava, experimentovanie, prvé lásky, no „bohužiaľ“ aj učenie (smiech). A takí boli aj moji žiaci a môj vzťah k nim. Snažila som sa k nim pristupovať ako k partnerom, no vždy vedeli, kde sú hranice. Netvrdím, že to bolo vždy ideálne, no verím, že som im bola učiteľom, na ktorého budú v dobrom spomínať.

A čo Kanaďania, vedia kde sa nachádza Slovensko?

Máloktorí (smiech). V tomto môžeme byť na seba ešte stále právom pyšní. Naše školstvo, ale aj zdravotníctvo, výchova detí, sociálna politika, dokonca technológie a ďalšie veci sú v mnohých ohľadoch na oveľa vyššej úrovni ako v Kanade či USA. Je však potrebné povedať, že anglicky hovoriace krajiny fungujú na princípoch liberálnej sociálnej politiky. Veľmi zjednodušene povedané, ide o zabezpečenie základného životného štandardu občanov zo strany štátu, a to za predpokladu, že štát vytvára podmienky, no zodpovednosť za svoj život nesie občan sám.

Hodnotíte život v Kanade ako ťažší oproti životu na Slovensku?

Na prvý pohľad sa môže zdať, že je tento model prijateľnejší, no v reálnom živote to znamená, že vám štát uhradí iba nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť, základné vzdelanie, ktoré je tu 12-ročné a podobne. Všetko ostatné si ľudia hradia sami a to sa odzrkadľuje aj na vzdelanostnej a inej úrovni obyvateľstva. Aj to je možno dôvod, prečo sa niektori Kanaďania pýtali, či sa Slovensko nachádza v Afrike (smiech). Život v Kanade teda hodnotím ako ťažší, aj keď je tu oveľa viac príležitostí a možností práce, bývania, vzdelávania či zábavy. Tvrdím to nielen na základe odborných článkov či oficiálnych štatistík, ale na základe každodenného života, rozhovorov so samotnými Kanaďanmi, so Slovákmi, ale aj inými cudzincami, ktorí tu žijú aj desiatky rokov.

Je ťažké zvyknúť si po odchode do ďalekej krajiny, časové pásmo a ďalšie aspekty?

Pre mňa áno. Ale zrejme je to aj otázka povahy človeka, jeho osobnej životnej situácie a ďalších okolností. Poznám mnohých ľudí, ktorým život v zahraničí vyhovuje oveľa viac ako na Slovensku.

Čo si na meste Prešov ceníte najviac, je niečo také?

Je to jednoducho môj domov. A ten je iba jeden.

Odporúčali by ste mladým kolegom učiteľom tiež odchod do zahraničia?

To je veľmi ťažká otázka. Každý z nás je iný a rovnako tak sú rozdielne aj naše životy. Podstatné je, aby nám v konečnom dôsledku naše rozhodnutie prinieslo niečo pozitívne. Pre niekoho zlepšenie finančnej situácie, pre iného upokojenie možno nie najlepších rodinných a iných vzťahov, uvedomenie si skutočných priorít v živote a tak ďalej. Všetkým mladým kolegom preto prajem, aby sa rozhodli tak, aby boli spokojní.

Čítajte tiež:

Prešovčan v USA zažil chvíle, na ktoré nikdy nezabudne: Naháňal ho los!

Prešovský vedec toho vo svete už videl mnoho, ale tvrdí: Naše mesto má čaro vzbudiť radosť

Prešovský vedec prehovoril o živote v zahraničí: Prečítajte si zaujímavý rozhovor

foto: archív nb

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM