Ľubomír Hudačko Rôzne

Prešovská rodáčka Andrea Kušnírová: V rozhovore opísala projekt Dze bulo, tam budze

Dze bulo, tam budze stojí za pozornosť. Pôjde o ilustrovanú detskú knihu a audioknihu s rozprávkami v šarištine. Viac nám prezradila Andrea Kušnírová.

Ilustračný obrázok k článku Prešovská rodáčka Andrea Kušnírová: V rozhovore opísala projekt Dze bulo, tam budze
Zdroj: Pavel Višňovský

Spolu s rodinou pána Lazoríka pripravuje ilustrovanú detskú knihu a audioknihu s rozprávkami v šarištine. Ide o tradičné ľudové rozprávky, ktoré pán Ján Lazorík zozbieral počas svojich ciest po šarišskom regióne ešte v minulom storočí. Nielen na to sme sa Andrey Kušnírovej v rozhovore pýtali.

Čo vás priviedlo k tomu pripraviť takýto projekt a pre koho je určený?

Bola to kombinácia osobných dôvodov a profesijných záujmov. Vyrastala som v Prešove a veľká časť mojej rodiny hovorila po šarišsky, takže sa mi nárečie spája s rodinou. Navyše som študovala jazyky, a toto lingvistické zameranie ma akosi prirodzene priviedlo aj k šarištine. A keď som minulý rok začala študovať na Sokratovom inštitúte, voľba projektu bola pre mňa jasná. Kniha sa volá Dze bulo, tam budze a je určená pre ľudí všetkých vekových kategórií, ktorí majú blízko k Šarišu a k šarištine. Alebo aj takých, ktorých téma nárečia či ľudovej kultúry skrátka zaujme.

Čomu sa inak venujete okrem prípravy knihy, kde pôsobíte, alebo ste pôsobili?

Primárne učím cudzie jazyky, angličtinu a švédčinu, príležitostne prekladám. Študovala som angličtinu a švédčinu na Masarykovej univerzite v Brne, kde som aj žila a v rámci študijných pobytov som sa pozrela aj do Švédska či na Taiwan. Taktiež som absolvovala stáž na švédskej univerzite v Lunde, kde som asistovala pri výučbe švédčiny pre cudzincov.

Koľko jazykov ovládate a čo pre vás znamená naučiť sa nový jazyk?

Hovorím anglicky, švédsky a trochu francúzsky. Každý jazyk je vstupnou bránou do nového sveta, novej kultúry. V nepreložiteľných slovách sa skrýva história či kultúrne imperatívy. Preto sa každé nárečie tak úzko spája s príslušným regiónom – prezrádza veľa o jeho minulosti, vývoji, ľuďoch…

A ako často sa vraciate do Prešova, prípadne, aký máte k nášmu mestu vzťah?

Ambivalentný. Na jednej strane je to moje rodné mesto a nebudem predstierať, že sa necítim ako Prešovčanka. Na druhej strane ale vidím mnohé jeho nedostatky, ako napr. málo pracovných príležitostí. Rada by som sa jedného dňa vrátila, ale nájsť si prácu s mojou kvalifikáciou nebude najľahšie.

Ovládate šarištinu na kvalitnej úrovni aj vy osobne?

Paradoxne, mne to nejde po šarišsky tak dobre, ako by som chcela, skôr ju ovládam pasívne ako aktívne. Aj doma aj v škole nás vždy povzbudzovali k tomu, aby sme hovorili „pekne po slovensky“. Šariština nebola vnímaná ako plnohodnotný jazykový kód. Asi aj preto som sa začala venovať vydaniu knihy – aby nebola šariština vnímaná tak negatívne.

Pokračujete teda v šľapajách Jána Lazoríka? Ako veľmi vás jeho činnosť oslovila?

Pán Lazorík bol výnimočný človek. Nikto nespravil pre kultúrne dedičstvo regiónu toľko čo on. Celý svoj život venoval tomu, aby sa artefakty ľudovej kultúry zachovali, a aby si k nim ľudia vybudovali vzťah. Taktiež vyzýval ľudí k tomu, aby boli hrdí na svoj pôvod a na nárečie, ktorým hovorili ich predkovia a príbuzní. Myslím si, že na jeho odkaz by sa nemalo zabudnúť, čo je aj ďalším dôvodom na vydanie a propagáciu knihy.

Prezraďte, kedy sa na knihu môžeme tešiť?

V septembri plánujeme rozbehnúť crowdfundingovú kampaň na Startlabe a na knihu sa môžete tešiť pred Vianocami, o darček pod stromček teda máte postarané. Postupnú prácu na knihe môžete sledovať na našej facebookovej stránke Dze bulo, tam budze.

Kto stojí za ilustráciami v knihe a ako dlho vlastne trvá jej príprava?

Knihu ilustruje skvelá košická ilustrátorka a grafička Katka Rybnická. Na knihe pracujeme od začiatku tohto roka, takže príprava nám zabrala približne rok.

A plánujete už okrem nej vydať aj ďalšie podobné projekty súvisiacich so šarištinou?

Ďalšie projekty so šarištinou sa budú odvíjať od úspechu tejto našej knižky a od mojich časových možností. Priznám sa, že už mám v hlave pár nápadov, je to však otázka ďalekej budúcnosti. Momentálne sa chcem naplno venovať príprave a propagácii knihy.

Podieľajú sa na jej príprave aj herci z prešovského DAD? Máme správne informácie?

Áno, s hercami DAD Igorom Lattom a Vasiľom Rusiňákom spolupracujeme na nahrávaní audioknihy. Nakoľko sa rozprávky kedysi primárne počúvali, chceli sme čitateľom sprostredkovať aj tento zážitok.

Myslíte si, že môže niekedy tradícia hutoreňa po šarišski vymiznúť? Čo je potrebné robiť, aby sa tak nestalo?

Nie som dialektologička a nepoznám žiadne prognózy v tejto oblasti. Je ťažké predpovedať, či šariština niekedy úplne vymizne. Je však jednoznačne na ústupe a postupne sa vytráca najmä z verejného života v Prešove. Podľa mňa je správne neodhovárať deti od hutoreňa, ak vedia a chcú hovoriť nárečím. Veď je to časť ich histórie a kultúrneho dedičstva a v neposlednom rade to patrí k ich rodinnému prostrediu. Stačí im vysvetliť, v akých kontextoch je správne používať šarištinu a v akých spisovnú slovenčinu. A môžu krásne prepínať medzi dvomi formami jazyka.

A v obrazoch si pozrite, ako na mieste vyzerá drevený megafón pri Prešove. Kliknite si fotogalériu.

Sledujte nás aj na našom Facebooku, Instagrame a Twitteri a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z Prešova a okolia.

Drevený megafón neďaleko metropoly Šariša: Už slúži verejnosti a takto vyzerá
4
Galéria

Hl. foto: archívne

Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie