Prešovčanka Ľubica bojuje o titul Učiteľ Slovenska: Je fantastické cítiť nadšenie žiakov
Robiť inú prácu si nevie predstaviť. Ľubica Demčáková z prešovskej Evanjelickej spojenej školy je medzi TOP 10 finalistami na ocenenie Učiteľ Slovenska.
„Byť súčasťou TOP 10 finalistov ocenenia Učiteľ Slovenska je veľmi príjemné, ale aj zaväzujúce zároveň,“ vraví na úvod rozhovoru pre redakciu Dnes24 učiteľka Ľubica Demčáková z Evanjelickej spojenej školy v Prešove. Veľmi ju potešila už len samotná nominácia, keďže práca jej stále prináša veľa radosti.
„Učiteľské povolanie je skutočne nádherné. Vo svojej profesionálnej kariére považujem za dôležité, že môžem byť na istý čas súčasťou celej rodiny, nielen súčasťou života žiaka,“ vraví ďalej s tým, že osobne pozná desiatky skvelých učiteľov a učiteliek, ktorí vykonávajú svoju prácu s láskou a pokorou v srdci. Viac sa dozviete už v samotnom rozhovore.
Prezraďte, aký to je pocit byť v TOP 10 finalistov v ocenení Učiteľ Slovenska 2020?
Som rada, že som sa s ďalšími učiteľmi stretla práve v rámci ocenenia Učiteľ Slovenska, ktoré organizuje Komenského inštitút. Celý projekt bola zaujímavá skúsenosť do života ako pre mňa, tak aj pre mojich žiakov, ktorí prežívali hlavne júnové nakrúcanie videovizitky o mne.
Aktuálny rok bol kvôli pandémii pre učiteľov iste ešte náročnejší, ako obvykle. Ako ste ho zvládali vy? Čo bolo na jar pre učiteľa v tomto období najťažšie?
Naša škola má elektronizáciu na veľmi dobrej úrovni. Využívame EduPage a s rodičmi bežne komunikujeme cez e-mail. Pomocou dotazníka sme zisťovali, aké majú žiaci technické vybavenie a postupne sme všetci pedagógovia nabehli na online vyučovanie.
Ja som počas mimoriadneho zatvorenia škôl pre svojich žiakov navyše vytvorila webstránku, na ktorú som vkladala výučbové videá, pracovné listy a riešenia úloh na uľahčenie domáceho vzdelávania.
Výučbové videá, ako aj ich spracovanie, strih i nahrávanie ma naučila vytvárať moja staršia dcéra. A to je pekný príklad toho, že aj my učitelia sa neustále učíme (úsmev).
Zaradili by ste rok 2020 medzi najťažšie v kariére, alebo boli aj iné náročné obdobia?
Áno, pandémia nás všetkých zaskočila a zmenila mnohé plány. Či už pracovné alebo súkromné. Vo svojom profesijnom živote som sa však už stretla so situáciou, kedy som sa potrebovala rýchlo zorientovať. Či to boli úplné začiatky po ukončení vysokoškolského štúdia alebo nástup do práce po materskej dovolenke.
Takmer dve desiatky rokov vyučujem na prvom stupni základnej školy. Za ten čas som mala skvelú skúsenosť pracovať v rôznych regiónoch Slovenska (Soľ, Bratislava, Vranov nad Topľou, Žilina, Prešov), ako aj na odlišných typoch škôl (mestská i vidiecka).
Čomu by ste pripísali to, že ste medzi desiatkou najlepších učiteľov?
Mojou celoživotnou snahou je nájsť spôsob, ako byť pre svojich žiakov láskavou autoritou. Využívam najmä hravé spôsoby práce, snažím sa žiakov viesť k činnostnému učeniu, cez rozvoj kritického myslenia a sociálnych kompetencií.
Je fantastické, ak môžem na hodine cítiť neuveriteľnú atmosféru a nadšenie zo strany žiakov. Vediem svojich žiakov tak, aby dokázali vrstovníckym učením pracovať na zadaných úlohách a popri tom zisťovať, že aj rôzne riešenia úloh môžu byť správne.
Aké predmety na Evanjelickej spojenej škole v Prešove vyučujete a s akou skupinou žiakov pracujete?
Na Evanjelickej spojenej škole pracujem deviaty školský rok. Nakoľko práca učiteľky na prvom stupni je krásne rôznorodá, čo sa týka škály predmetov, vyučujem všetky predmety primárneho vzdelávania. Benefitom učiteľského povolania pri práci s deťmi v mladšom školskom veku je príležitosť spoznať svojich žiakov v rôznych situáciách počas celého dňa.
A kedy ste sa rozhodli, že sa chcete stať učiteľkou?
O práci učiteľky som začala snívať v detstve, vo veku mojich terajších žiakov. Navštevovala som málotriednu školu, kde sme sa v jednej triede učili viaceré ročníky. Odstupom rokov takýto rodinný typ školy vnímam ako výhodu.
Aké školy ste ako študentka navštevovali vy?
Moje prvé kroky na ceste za učiteľským povolaním ma viedli na strednú pedagogickú školu do Prešova, neskôr na Univerzitu Konštantína Filozofa do Nitry, kde som vyštudovala učiteľstvo pre 1. stupeň základnej školy. V lete tohto roku som sa stala účastníčkou ročného štúdia v Komenského inštitúte.
Má dnes učiteľ aj nejaký voľný čas? Ak áno, ako ho rada využívate?
Určite áno. Vo voľnom čase sa venujem rodine, záhradke a turistike.
Podelíte sa s nami o kuriozitu, alebo nezabudnuteľnú chvíľu, ktorú ste na hodinách so žiakmi zažili?
Naša Evanjelická spojená škola sa skladá z viacerých organizačných zložiek a s rovnakým priezviskom nás nájdete na škole dve. To sa stalo zápletkou pre mojich bývalých žiakov, už ako študentov na gymnáziu.
Kolegynka učí na Evanjelickom kolegiálnom gymnáziu, ja na prvom stupni základnej školy, no a moji bývalí žiaci, už ako veľkí siedmaci prišli ku mne na zastupovanú hodinu chémie.
A aký moment vás tento rok v pozícii vyučujúcej najviac dojal?
Tento rok sa nám podarilo so žiačkami získať v literárnej súťaži SLOVO s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá má za cieľ odhaľovať mladé literárne talenty, nádherné prvé tri miesta v jednej kategórii. Súperom sme nedali žiadnu šancu!
Vedeli by ste si predstaviť vykonávať inú prácu, alebo na učiteľstvo nedáte dopustiť?
Skutočne si neviem predstaviť vykonávať inú prácu ako učiteľstvo. Táto práca ma baví a napĺňa.
Čo by ste začínajúcim kolegom poradili, aby určite pri tejto práci dodržiavali?
Nedať sa odradiť drobným neúspechom, ale naopak rásť, napredovať a nebáť sa celoživotného vzdelávania. Je úžasné, ak si my učitelia vieme pomáhať a vzájomne sa inšpirovať.
A v vo fotogalérii nájdete aj ďalšie zábery nominovanej Ľ. Demčákovej.
Sledujte nás aj na Facebooku a Instagrame a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z domova i zo sveta.
Hl. foto: archívne
