Pohľad na DOBOVÉ ZÁBERY z Prešova: Viete, čo bola Mescicka stajňa a komu slúžila?

Zdroj: Krajské múzeum Prešov

Igor Lazorík z Krajského múzea pre Prešov 24 prezradil, že dobrovoľný hasičský a záchranný zbor v Prešove začal svoju činnosť 1. januára 1877.

Čo tvorilo mescicku stajňu

„Sídlom prešovských hasičov sa stala bývalá mestská maštaľ na Jarkovej ulici číslo 31, nazývaná „mescicka stajňa“. Až do vybudovania hasičských kasární v 30. rokoch minulého storočia tam bola sústredená dobová hasičská technika,“ prezradil.

V roku 1900 ju tvorilo 5 ručných hasičských striekačiek, 200 metrov hadíc, 5 vozov na prevážanie vody, hákové rebríky, vysúvacie navijaky a iné náradie. V roku 1919 bola už vybavená štvorkolesovým ručným rebríkom Magirus na konský záprah.

„Uložený tu bol tiež pohrebný voz tzv. śmertni koč, ochranný voz známy pod názvom „kolera koč“ a sanitný dezinfekčný dopravný voz. Z dvoch párov ustajnených koní jeden bol neustále pripravený v postrojoch,“ pokračoval Lazorík.

Ako ďalej vysvetlil, v roku 1926 prešovské hasičstvo tvorilo 7 platených hasičov, 6 strážnikov na kostolnej veži a 42 členov Dobrovoľného hasičského zboru, z toho 37 činných členov.

K požiarom sa nedostavili

Dobrovoľný hasičský zbor podľa pracovného povolania jeho členov tvorilo šesť úradníkov, traja sluhovia, piati obuvníci, piati krajčíri a šestnásť murárov a nádenníkov. Tri štvrtiny členov zboru boli v zamestnaneckom pomere, viacerí z nich hlavne v lete pracovali na vidieku.

Keďže čas strávený pri likvidácii požiaru nebol honorovaný a zamestnávateľ im za danú dobu krátil mzdu, často sa k požiaru ani nedostavili.

Ťažké pracovné podmienky prešovských hasičov charakterizuje správa o činnosti Dobrovoľného hasičského zboru v Prešove za rok 1928. Uvádza sa v nej aj problém s koňmi:

„Keďže jeden pár koní je využívaný aj ako záprah do ochranného voza na prevoz nemocných a ranených, stáva sa, že v prípade súbežného požiaru pre hasičské účely nie sú kone k dispozícii. Kone sú slabé, niektoré vôbec neschopné vytiahnuť hasičský stroj zo strážnice ležiacej v doline, takže hasiči sú často terčom smiechu, keď sa na miesto požiaru dostavia až po požiari. Hasičská strážnica a hasičský sklad taktiež nezodpovedajú základným požiadavkám z hľadiska uskladnenia hasičskej techniky, ktorá tam hrdzavie a v zime je nefunkčná," píše sa tam.

Až v 30. rokoch

V správe sa poukazuje aj na vážne hygienické nedostatky týkajúce sa lôžok pre hasičskú pohotovosť. „Slamníky sú naplnené starou, skoro desaťročnou slamou. Samotný hasičský sklad je nevyhovujúci, cez strechu zateká voda, nie je osvetlený a je natoľko malý, že Magirusov rebrík a ochranný voz sú umiestnené pod bránou, čo je proti požiarnopolicajným predpisom. Ďalšia hasičská technika, štvorkolesová striekačka, dvojkolesový rebrík a dezinfekčný dopravný voz sú umiestnené v druhej šope, ktorá je zbitá len z dosák, strecha je natoľko poškodená, že uvedené stroje musia byť pred dažďom chránené plachtami.“

Lazorík na záver pre Prešov 24 dodal, že zásadnú zmenu v technickom vybavení strojového parku a lepších priestorov nadobudli prešovskí hasiči až začiatkom 30. rokov minulého storočia vybudovaním novej účelovej budovy, hasičských kasární.

A dobové zábery si pozrite v priloženej fotogalérii.

Sledujte nás aj na Facebooku a Instagrame a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z domova i zo sveta.

Foto: archív Krajského múzea v Prešove