Ničivý živel zomlel Tatry na nepoznanie: Od silnej víchrice uplynulo 20 rokov + DOBOVÉ FOTO
Na 100-metrovom úseku bolo aj 300 popadaných stromov. Dva dni nezvestný furman odmietol odísť so záchranármi z hájovne, lebo nechcel opustiť svoje kone.
Presne 19. novembra 2004 zasiahol ničivý živel okrem Vysokých Tatier aj územia v Nízkych Tatrách, na Hornej Orave či na Horehroní. Vyžiadal si aj obete, o život prišli dvaja ľudia.
Desať najničivejších
Vo Vysokých Tatrách zomrel vodič auta, na ktorého padol strom, v Nízkych Tatrách český turista.
O sile víchrice, ktorá sa prehnala Tatrami, svedčí aj fakt, že bola zaradená medzi desať najničivejších európskych veterných kalamít za posledných 30 rokov.
Veterná smršť kulminovala v popoludňajších a večerných hodinách. Spôsobila ju tlaková níž, ktorá sa postupne presunula sponad Britských ostrovov nad naše územie.
Začal prúdiť studený vzduch s vysokým tlakom a vzniklo veľmi ostré rozhranie medzi tlakmi vzduchu, dôsledkom bol padavý vietor – bóra a na rozlohe 12 600 ha spôsobil vyvrátenie a vylámanie lesných porastov v páse lesa širokom 3–4 km a dlhom 40 km.
Popadané stromy zasypali cestné komunikácie i železničné trate, strhávali elektrické vedenie, víchrica vytrhávala zo striech škridle a rozbíjala okná.
Zberatelia sa za ňou budú plašiť jedna radosť: V Tatrách majú novú bankovku s Labudom
Vzácna návšteva v Tatrách: Ľadový dóm venovali spomienke na Jána Pavla II., už je OTVORENÝ
Desiatky ľudí sa nevedeli dostať do svojich domovov. Na Lomnickom štíte dosiahol vietor rýchlosť 170 km/h, na Skalnatom plese 200 km/h a pri hornej hranici lesa v nadmorskej výške okolo 1480 m n. m. až 230 km/h.
Kalamita zasiahla najmä centrálnu časť Tatier, čiže zhruba územie od Štrbského Plesa po Tatranské Matliare.
Víchrica zničila celkovo 12 600 hektárov lesa, z čoho pripadlo viac ako 75 percent na smrek a vyše ôsmich percent na borovicu.
Osady odrezané od sveta
V oblasti od Štrbského Plesa po Tatranskú Kotlinu v okrese Poprad smršť zatarasila všetky komunikácie na území mesta Vysoké Tatry, poškodila elektrické a trolejové vedenie.
Cestná i železničná doprava bola prerušená. Výška závalov na tatranských cestách miestami dosahovala až šesť metrov. Na 100-metrovom úseku bolo aj 300 popadaných stromov.
Záchranári pomáhali ľuďom v sanatóriách a hoteloch a v obydliach odrezaných od sveta. V Tatrách bola 19. novembra 2004 vyhlásená mimoriadna situácia, odvolali ju až 2. decembra.
Každý pomáhal, ako vedel
Pomoc Tatrám aj ostatným postihnutých oblastiam v tomto krízovom období poskytli profesionálni záchranári, hasiči aj obetaví dobrovoľníci.
Vyhlásené boli peňažné zbierky, viaceré podniky poskytli financie na obnovu poškodenej krajiny.
Ľudskosť mala rôznu podobu, napríklad dva dni nezvestný furman odmietol odísť so záchranármi z hájovne medzi Štrbským Plesom a Podbanským, pretože nechcel opustiť svoje kone.
Ešte do konca roka 2005 sa podarilo lesníkom spracovať takmer 88 percent kalamity, práce na odstraňovaní následkov ukončili v máji 2006.
Vďaka prirodzenému zmladeniu i aktívnemu manažmentu podarilo za dve desaťročia obnoviť asi 8500 hektárov lesa na celom štátom spravovanom území najväčšieho národného parku.
Impozantný anjel už priletel do Popradu: Počasie na jeho príchod vyšlo dokonale, FOTO
LAHÔDKA spod tatranskej koliby: Jedlá z medvedieho mäsa! Ako sa k nemu dostali?
Na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody museli v jednotlivých porastoch ponechať bez zásahu vo forme biomasy 420-tisíc kubíkov dreva.
Koľko zničil lykožrút
Plocha sa podľa súčasného vedenia Správy TANAP-u stala potravnou základňou pre podkôrny hmyz.
Dôsledkom toho do roku 2014 zničil lykožrút približne 4200 hektárov lesa, pričom 46 percent bolo v bezzásahových územiach bez možnosti manažmentu.
Vedúci odboru starostlivosti o chránené územia Správy Tatranského národného parku (TANAP) Miroslav Jurčo vysvetlil, že za 20 rokov pribudlo v TANAP-e ďalších viac ako dva milióny kubíkov kalamitného dreva, spracovať pritom mohli lesníci len zhruba polovicu.
V rámci takzvanej umelej obnovy lesníci za 20 rokov vysadili viac ako 8,2 milióna sadeníc, pričom dve tretiny predstavovali ihličnany a tretinu listnáče. Porasty obnovujú predovšetkým v lokalitách, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje.
Plochu obnovila aj príroda
Jurčo podotkol, že približne rovnakú plochu, akú sa podarilo obnoviť lesníkom, obnovila aj samotná príroda, ktorá má v manažovaní lesa hlavné slovo.
Dodal ale, že les môže plnohodnotne plniť spoločenské funkcie len uplatňovaním aktívneho manažmentu, v ktorom sa spájajú dlhoročné skúsenosti, rešpekt a úcta voči prírode.
Dobové zábery z miesta z roku 2004 nájdete vo fotogalérii.
