Bola fit modelkou Victoria´s Secret, zahrala si vo filme. Mladá Humenčanka precestovala už kus sveta
Je mladá, no vďaka svojej cestovateľskej vášni už toho zažila viac, ako ktokoľvek iný. Vyštudovaná novinárka Lea Daniš robila fit modelku pre známu módnu značku rovno na Srí Lanke, zahrala si vo filme a to zďaleka nie je všetko. Spoznajte inšpiratívny príbeh mladej Humenčanky v našom rozhovore!

Vráťme sa najprv do Humenného, na strednú. Študovali ste na GAGLS. Ako si spomínate na toto obdobie?
Mala som šťastie, že ma vzali, dokonca bez skúšok pre prospech na základnej, hoci nás s rozhodnutím držali v napätí do poslednej chvíle, čiže som sa na skúšky učila rovnako, ako moji spolužiaci. Gymnázium bolo v podstate jediná škola v Humennom, kde som sa videla, a to vyšlo. Mala som tajný zálusk na hudobnú školu, ale u nás konzervatórium nebolo, tak gymnázium bola prvá a jediná voľba. Mala som šťastie na dievčatá v triede, kde sme sa postupne našli, klasicky niektoré priateľstvá pretrvali ozaj dodnes. Na strednej to nie je ľahké, človek sa formuje a hľadá svoj vlastný názor, a k tomu spôsob ako ho vyjadriť v tom zhluku agresívnych teenagerov. Dá to zabrať, keď chcete niekam patriť, ale ešte presne neviete kam. Už na škole som sa prihlásila do redakčného tímu časopisu Caramba, ktorý sme si vymysleli. Ako hudobná redaktorka som sa začala učiť písaniu na miestnych koncertoch a rozhovoroch s kapelami a umelcami.
Myslím, že som strednú prežila “v zdraví” – trocha rebélie treba, a teraz v dospelosti je všetko v poriadku. Už len výber školy bola opäť dilema – žurnalistika, japanológia alebo VŠMU. Reálne som opäť zhodnotila situáciu – časopis, písanie básní, súťaže v prednášaní, moderovanie – a najlogickejšie mi vyšla práve novinárčina.
V hre ďalej boli teda tri alternatívy, nakoniec ste vyštudovali žurnalistiku…
Ja si myslím, že človek má vždy viacero vášní aj predpokladov, treba len objaviť tie, v ktorých môžete vyniknúť. Dala som si dokopy jedna a jedna a vyšla mi z toho žurnalistika. Potom to bola len otázka, či Bratislava alebo Praha. Keďže s českými reáliami a spoločenskou situáciou ma spájalo akurát tak diétne sledovanie Českej televízie, Bratislava bola mojou ďalšou zastávkou.
Stredná, vysoká… Zatiaľ bežný život. No odvtedy až doteraz ste precestovali už kus sveta. Kedy nastal ten zlom a vyšli ste na dlhšie obdobie do zahraničia?
No, už tá moja japanológia ma na chvíľku chytila práve pre možnosti vydať sa niekam ďaleko. To mi vrelo v krvi už dávno a prvýkrát som sa takto, ak nerátam každoročné dovolenky s mamčou po južnom pobreží, vydala do Francúzska na výmenný pobyt s pani Darinou Barančíkovou. Mala som štrnásť. Sama, so skupinkou stredoškolákov, bola som ohúrená mestom Marseille a celou tou energiou mladých ľudí rôznych kultúr. Výlety, aktivity, jedlo, francúzština.
Druhýkrát som sa dostala do Londýna ako mediálna asistentka festivalu pre slovensko-londýnske centrum. Nemám rada, keď niekto hovorí, že to bola náhoda, ale toto bola ozaj jedna z mála náhod, keď mňa niekto oslovil sčista jasna. Na akcii, kde sme asistovali, sa k nám s kamarátkou zo žurnalistiky prihovoril majiteľ a všetko vysvetlil. Boli to dva týždne v ohromnom Londýne. Prišiel Erazmus v Ríme a po škole som sa aplikovala na stáž a nasledoval návrat do Londýna. A tu už som sa popri škole na Univerzite Komenského venovala modelingu, ktorý nabral postupne na obrátkach. Po návrate z Londýna som mala víkend v Bratislava a v pondelok som už letela do Guangzhou na tri mesiace, kde ma poslala slovenská modelingová agentúra.
Z vášho bohatého životopisu zaiste väčšinu zaujme predovšetkým toto: fit modelka pre Victoria´s Secret na Srí Lanke. Na prvý pohľad atraktívna práca v exotickej krajine. Ako ste sa k tomu dostali?
Modeling som ja osobne vždy brala ako spôsob hádajte na čo? Áno, na to moje cestovanie. Človek má pokryté výdavky, zarobí a ešte aj cestuje, v spojení s mojimi ďalšími radôstkami – fashion a fotením, to bola perfektná kombinácia. Okrem Číny som fotila na Slovensku, Čechách, Anglicku a Turecku, takže portfólio bolo. No modeling som vnímala ako bokovku, hoby. Po Číne som sa vrhla do môjho fachu a zakotvila v TV Markíza. No ani po pár mesiacoch mi spravodajstvo, hoci v top televízii, nezavoňalo, neustále naháňanie sa, holé fakty, kriminálne zápletky a politika. To som nebola ja. Túžila som skôr po reportovaní cestovných šou a lifestylových témach.
A tu prišla do rany Srí Lanka. Možnosť práce v agentúre, ktorá rozbieha novú televíziu o cestovaní, kultúre. Bingo! Povedala som si. To bolo presne to, čo som hľadala. No keďže Srí Lanka je, ako hovorím, Ríša divov, plány sa už priamo na mieste pomenili. Srílanský šéf nemal kúpenú ani kameru, ani štúdio, a čakal varenie z vody, tak sme sa nakoniec dohodli na inej spolupráci a ja som ostala ako jeho hlavný odborník na komunikáciu s vládou vo veci ochrany národného parku. To nevymyslíš! Ba čo viac, na ostrove v tom čase nakrúcal štáb z indického Bollywoodu a potrebovali bielych do záberov. Toto je Srí Lanka – ozaj krajina divov. A tak sa odštartoval kolotoč s nakrúcaním, ďalšími foteniami pre hotely a spa centrá a hudobnými klipmi. A tam niekde som už stretla fit modelku z Victoria’s Secret…
Čo bolo na tejto práci najnáročnejšie a naopak, čo vás v rámci nej najviac bavilo?
Ako hovoríte, na prvý pohľad práca snov. Možno aj na druhý. No každá minca má dve strany, samozrejme. Finančné podmienky a štandard sa rapídne zvýšili, vedela som to oceniť v porovnaní so životom pri práci v agentúre, bola som zrazu v hornej vrstve, byt, auto, top reštaurácie. S prácou samotnou som nemala problém, celkom ma to bavilo, hoci to už nie je o tej zábave pri fotení a pózovaní, ale o pravidelných fitingoch v presný čas s tímom dizajnérov. Je to o udržaní si mier, čiže žiadne priberanie, ale ani chudnutie. Je tam však malá tolerancia, veď sme len ľudia. Viac, ako s týmto, som však mala problém s kultúrou. Už som bola na Srí Lanke nejaký ten čas a chýbala mi Európa, najväčší problém bol, myslím si, jazyk. Hoci Srí Lančania vedia plynule po anglicky, ako bývala britská kolónia sú aj všetky nápisy po anglicky, v uvoľnenej atmosfére sa vracajú k svojej sinhálčine. Mne ako žurnalistke s podrezaným jazykom to veľmi nevyhovovalo.
Fit modelka skúša oblečenie, spodné prádlo, športové sety, no keď tím odíde, vy musíte ostať, keby vás bolo treba. Máte rozvrh ako v škole, bola som medzi viacerými budovami v rôznych kútoch mesta. V stand-by režime máte veľmi veľa voľného času, čo je na jednej strane výhoda, na druhej nevýhoda. Ten čas som využila myslím si prakticky, začala som písať knihu, zážitky z môjho života na Srí Lanke, viac či menej uveriteľných veciach z zákulisia tohto celého. Verím, že do roka a do dňa uzrie svetlo sveta. Inak musím zdôrazniť, že pracovné prostredie, podmienky a celková starostlivosť VS tímu o mňa ako zamestnanca boli ako sen, s takýmto zaobchádzaním som sa ešte v žiadnej inej práci nestretla a zamestnávatelia v Európe sa majú čo učiť.
Riešite ako typická žena a navyše žena, ktorá má k svetu modelingu blízko, aj tzv. vysokú módu? Ktorí svetoví návrhári sú najviac podľa vášho gusta a prečo?
Mám veľa priateľov z oblasti módy, ktorí ňou žijú – fotenia, fashion blogy, večierky, nové kolekcie. Toto mi nie je také blízke, bola som vždy skôr ležérny kreatívec, ktorý robí nálety na špecifické kúsky v sekáčoch a potom ich pospája do kreácii s drahšími úlovkami – kabelky, topánky a kabátiky, tie musia byť na mieru a kvalitné, zvyšok sa poddá. Nedávno som videla dokument The True Cost (2015) a musím povedať, že v spojení s mojimi extrémnymi zážitkami z Ázie je to veľmi silný odkaz na tzv. “fast fashion”, ktorá nás ostatné roky hlce. Ak niekoho podporujem vrámci práce, tak našich slovenských dizajnérov, môj obľúbený je Martin Hrča.
Aký je život Humenčanky na Srí Lanke?
Čomu všetkému sa venuje Lea aktuálne?
Čím by sa podľa nej mohli inšpirovať Humenčania od Srílančanov?…
Pokračovanie rozhovoru nájdete už čoskoro, ako inak, na 24-ke!
Zdroj FOTO: facebook.com/twoontheroad
