Neuveriteľne dlhý spor: V Prešove sa naďalej rieši, kto môže využívať Ruský dom
Občianske združenia zastrešujúce činnosť členov rusínskej národnosti sa súdia o ich legitímnosť. Spor vznikol medzi členmi Ruského klubu 1923. Združenie sa rozdelilo a jedna zo skupín vytvorila nadáciu, na ktorú previedla aj nehnuteľnosť Ruský dom na Hlavnej ulici v Prešove.
Súd má teda v podstate rozhodnúť, ktorý Ruský klub 1923 je legitímny.Ten vznikol v roku 1923 a vďaka zbierkam, na ktoré prispeli hlavne Rusíni žijúci v zahraničí, sa mu podarilo získať v roku 1925 nehnuteľnosť v centre Prešova – Ruský dom. Podľa členov klubu podstata problému nie je v tom, kto vlastní Ruský dom, ale kto ho môže využívať.
Spor trvá osem rokov
Okresný súd v Prešove odročil nové pojednávanie v občiansko-právnom spore na neurčito a navrhovateľom, ktorých momentálne zastupuje Gabriel Beskyd, dal za úlohu aby do 30 dní zmenili žalobu podľa občianskeho zákonníka a preukázali naliehavý právny záujem. Krajský súd totiž vo veci rozhodol, že súdne konanie má byť civilné a nie v správnom konaní. Znova sa tak začne dokazovanie v spore, ktorý trvá už približne 8 rokov.
Právne funguje jedno združenie, reálne existujú dve
Gabriel Beskyd a ďalší navrhovatelia však spor vidia inak. Požadujú od súdu, aby zrušil rozhodnutia členských schôdzí Ruského klubu 1923 na čele so Š. Sekerákom. „Gradácia jeho podvodu nastala v januári 2004, keď zneužil vlastnú členskú schôdzu a podviedol členov, pretože založil nadáciu, dal si ju zaregistrovať na ministerstve vnútra. Celý majetok vrátane Ruského domu si nechal zapísať do katastra. Z členov klubu 12 podpísalo, že o tom nič nevedelo a teda ich oklamal,“ povedal Beskyd.
Štefan Sekerák však tvrdí, že tento spor vyvolali nečlenovia Ruského klubu. Ide podľa neho o to, že člen Ruského klubu z neho odišiel a založil si združenie s rovnakým názvom a adresou. Anna Gaľová, ktorá bola advokátkou Rukého klubu do roku 2005 hovorí, že právne existuje jedno združenie, no reálne fungujú dve a každý mesiac si navzájom rušia svoje rozhodnutia.
