Masérka Barbora o boji s pandémiou: Kvôli nej predala auto, celé mesiace bola bez výplaty

Zdroj: archív B. Pekárovej

Masérka Barbora Pekárová má odvahu. Počas nastupujúcej tretej vlny pandémie si v centre Prešova otvorila vlastnú prevádzku. V dobe pandémie sa však aj ona musí pretĺkať len tak, ako to dovoľujú pravidlá. Má už za sebou nejednu skúsenosť, o ktorú sa podelila v našom rozhovore.

Ako zvládate neľahké časy? Je kríza a iste zasiahla aj vašu oblasť podnikania.

Počas prvej a druhej pandemickej vlny som bola zamestnancom. V prvej som pôsobila ako masérka na poliklinike a skôr ma počas nej potešilo, že som mohla byť s mojím synom. V druhej vlne som bola živnostníkom a bolo pre mňa hrozné byť štyri mesiace doma bez výplaty.

Viac si viem na seba zarobiť sama, ako keď to platil štát.

Kvôli pandémii som musela predať auto, aby sme dokázali utiahnuť všetky poplatky, keďže som živiteľka rodiny. A počas tejto tretej pandemickej vlny som si otvorila vlastný salon. Zatiaľ som v rozbehu, takže to zvlášť nepociťujem.

Poskytol vám štát aj akúkoľvek formu kompenzácie za ten čas? Uvažovali ste aj o zmene profesie?

Áno štát mi poskytol kompenzáciu, ale ako spomínam, dokážem si na seba vyrobiť viac ako on sama. O zmene profesie som nikdy neuvažovala.

Je teda možné sa v dnešnej dobe touto prácou uživiť?

Je. Ľudia čoraz viac potrebujú našu pomoc, pretože dnešná doba je viac digitálna a naše telo trpí.

Je to ťažké, keďže máme kopec obmedzení. No keď mate sen, idete si za ním.

A máte dostatok klientov, alebo sú skôr opatrní a radšej neprídu kvôli riziku nákazy?

Môj salón sa ešte len stále rozbieha. Ale na to, že je to len začiatok, klientov prichádzajú. Samozrejme, rada by som ich prijala viac.

Prístup k vám majú všetci bez rozdielu, alebo len zaočkovaní? Aké máte pravidlá v tomto smere?

V tomto smere mám jasno. Ako masérka mám buď rúško alebo respirátor a som aj zaočkovaná. Ale nerobím rozdiel medzi očkovanými a neočkovanými. Sme ľudia a každý má právo sa rozhodnúť tak, ako chce.

S akými požiadavkami sa od klientov stretávate? Boli aj nejaké kuriózne, na ktoré nezabudnete?

Tým, že som mladá, väčšinou od chlapov dostavam návrhy. Nikdy nie vulgárne alebo urážajúce mňa ako ženu, no moja odpoveď je vždy jednoznačná. Ja sa venujem telu ako takému a ak hľadajú niečo iné, tak nech hľadajú inde a nie u mňa. Najčastejšie sa mi stáva, že mi klient počas masáže zaspí. Nevadí mi to, skôr mi je ľúto, keď ho musím zobudiť.

Čo je pri práci masérky najťažšie?

Jednoznačne vyhovieť všetkým.

Pre mňa to nie je len práca, ale poslanie, môj koníček a niečo, bez čoho si neviem predstaviť život.

Akým profesiám ste sa v minulosti venovali a prečo ste sa rozhodli ísť cestou masérky?

Od detstva som mala sen, pomáhať ľuďom. Preto som išla aj na SZŠ v Košiciach – odbor masér a po nej na VŠ Zdravotníckych odborov v Prešove. Hoci som školu ukončila predčasne, študovala som odbor pôrodná asistencia a dalo mi to do života veľmi veľa. Následne som sa presťahovala do Prahy, kde som pracovala ako masérka.

Pôsobila som tiež v Nemecku, kde som pracovala v potravinárskej firme. Medzitým som bola tehotná a keď mal syn sedem mesiacov, nastúpila som tam do domova dôchodcov ako masérka. Po roku v tejto práci som sa rozhodla, že je čas vrátiť sa na Slovensko, kde som začala pracovať na poliklinike v Giraltovciach na rehabilitačnom oddelení ako masérka. A dalej to už viete.

To je pestrá zmes skúseností. A koľko hodín denne masírujete? Ako potom zregenerujete možné bolesti zápästia či kĺbov?

To je individuálne, niekedy sú to tri hodiny, niekedy 12 hodín. Závisí to od počtu klientov, no pracujem sedem dní v týždni. U mňa je najväčšia bolesť zápästia a lakťov. Regenerujem najčastejšie sama doma. Ak mam voľný deň, mám rada pokoj a hlavne ticho. Ak cítim potrebu uvoľniť svoje telom, tak najčastejšie navštevujem rehabilitácie.

A na záver, čo vás najviac poteší v tejto práci? A aké máte odozvy od klientov?

Najviac ma teší, ak sú mojí klienti spokojní a radi sa vracajú.

Teší ma aj to, keď o mne povedia známym alebo priateľom a tí takisto prídu ku mne. Svoju prácu milujem najviac, samozrejme, až po svojom synovi. Chcem však aj naďalej pomáhať ľuďom a byť tu pre nich.

Hl. foto: archív respondentky