Kuriózne prípady prešovskej zubárky: Neuveriteľná žiadosť dievčiny aj zubný kameň ako osí úľ!

Dana Dugasová je zubnou lekárkou už viac ako 30 rokov. Vystriedala niekoľko pracovísk, pričom začínala v Sabinove. Potom bola nejaký čas v Chmeľove a v Prešove je od roku 1993. Odvtedy už ošetrila desaťtisíce pacientov a toto povolanie si vybral aj jej syn.

Prezraďte, v akom stave majú chrup Prešovčania?

Máme veľa pacientov. Je to veľmi rôznorodé, v akom stave majú zuby. Tí mladí, s ktorými prichádzam do styku ja, majú lepšie zuby. Predsa len tá osveta zohráva veľkú úlohu. Staršia generácia – to je dosť zlé. Po päťdesiatke sú väčšinou bezzubí. Alebo majú mostíky, či protézy. No my sme tu hlavne na to, aby sme im zuby zachraňovali. Pacientom prízvukujeme, aby si ich nenechali vytiahnuť. To nie je dobré riešenie, radšej by sa mali ošetriť a zachrániť. Bojujeme o každý zub. Pacient neraz príde s tým, že dnes ho zub bolí, chce sa ho zbaviť a mať pokoj. Potom príde o pár rokov a zistí, že sa nemá čím najesť a že mu vypadol aj susedný zub. Ide to jedno s druhým a už je človek bez zubov. Sú aj výnimky, napríklad, môj svokor má takmer všetky zuby. A to má 89 rokov.

Máte radosť, keď pacientov zbavíte bolesti?

Isteže. Vtedy sú najvďačnejší, keď ich zbavíme bolesti. Alebo ak im urobíme peknú prácu. Príde s pokazenými zubami a odchádza s krásnym úsmevom.

S akými netradičnými zákrokmi ste sa počas svojej praxe stretli?

Ani po rokoch praxe sa neviem zmieriť s tým, aký zlý stav hygieny majú niektorí ľudia. Mali sme pacienta, ktorý mal nad hornou stoličkou taký nános zubného kameňa, že vyzeral ako osí úľ a jemu to neprekážalo. Minule za mnou prišiel pacient, ktorému zuby pokope držal už len zubný kameň. Naraz som mu vytiahla 8 zubov. Ak boli zranenia, tak niekedy po bitke či úraze. A takisto deti často majú bicyklové a preliezkové zranenia.

Chodia k vám aj hokejisti?

Občas sa nájde aj hokejista. Mali sme tu aj hádzanára, tiež bez zubov. A jedna pani napríklad chcela mať krásny úsmev. Tak sme jej vyrobili 27 koruniek, čo bol pre mňa šok. Je to dosť veľa, ale ja myslím, že odchádzala veľmi spokojná. Tie zuby mala veľmi zhrýzené, sfarbené a poriadne opotrebované.

Aké netradičné požiadavky mali pacienti, spomeniete si?

Robila som implantáty pani, ktorá mala asi 81 rokov. Chcela mať ešte pekné zuby a najesť sa, keďže jej chutí. Bola zdravá a pri sile, tak prečo nie? Zaujímavé bolo, že mala tú chuť prísť. Nebola z tých, ktorí už nič nepotrebujú. Niekto to rieši totiž takto a ostane aj bez zubov. No ona chcela vyzerať dobre aj vo vyššom veku. A jednej staršej pani sme na zub v protéze lepili swarovského kryštál, lebo jej vnučka na zube taký mala a jej sa to páčilo. Ale na druhej strane, mala som mladú ženu vo veku asi 27 rokov, ktorá prišla so žiadosťou, aby som jej vytrhala všetky zuby, keďže ju nebavilo stále chodiť na ošetrenia. Chcela vyberaciu protézu, pretože aj jej mama takú mala a je s ňou spokojná. Samozrejme, že som to odmietla.

Ako zrelaxujete po práci?

Teraz žijem v Prešove, relaxujem doma v rodinnom dome so záhradou.

Je vaša práca ťažká? Čo je na nej najťažšie?

Je. Asi 8 až 10 hodín som skrivená nad pacientom. Už len tou polohou je to náročné a aj tým stresom a vypätím. Často ošetrujeme a nevieme, kedy pacient urobí pohyb. Dôležité je, aby sme ho nezranili. Robíme aj drahé ošetrenia, za ktoré človek tiež nesie veľkú zodpovednosť, aby to dopadlo dobre. Koľkokrát prídem večer domov a nemôžem zaspať, pretože rozmýšľam, či som to urobila dobre. A či je všetko v poriadku.

Ale potom je to asi dobrý pocit, že ste pacientovi vykonali niečo, čo mu pomôže, nie?

Určite áno. Napríklad mi aj napíše na email, že ďakuje a je veľmi spokojný. Tak to je pre mňa príjemná odmena.

Čo vám na slovenskom zdravotníctve najviac prekáža, čo by ste chceli zmeniť?

Problémom je, že sme nútení ošetrovať do istého limitu a pritom ľuďom je povedané, že majú nárok na všetko. A že kedykoľvek môžu ísť na ošetrenie. Lenže to nie je pravda. Ja keď urobím viac ošetrení v daný mesiac, tak mi to nezaplatia. Mňa v stomatológii trápi to, že na zubné lekárstvo veľa peňazí nejde, napriek tomu limity poisťovne neupravia. Pacienti pritom pribúdajú. Šetrí sa tam, kde by sa nemalo šetriť.

Tipujem, že viac vydržia bolesť ženy. Je to tak?

Áno. Ženy sú jednoducho také. Aj keď príde muž, ktorý nebol 10 rokov na ošetrení, tak ho tu dotlačí zase iba žena. Koľkokrát príde s manželom manželka. Stalo sa mi, že mi v kresle odpadol vyhadzovač v bare, ktorý bol poriadne stavaný.

Koľko pacientov ošetríte denne?

Je ich denne okolo 8–10. Asi 150 mesačne a cez tisícku je to potom za celý rok.

Nie je to tajomstvo, že ošetrenie zubárom je dosť drahá záležitosť.

Áno, je to drahé. Najmä pre ľudí na východe. Pri tých príjmoch, ktoré tu sú je to teda náročné. Na druhej strane, všetko čo my používame pri práci je takisto veľmi drahé.

Kam chodíte k zubárovi vy?

(Smiech). Ku kolegom vedľa. Je nás tu viac zubárov.

Vy sa zubárov bojíte?

Po toľkých rokoch už nie. Ale vždy mám rešpekt, keď si sadám do kresla ako pacient. Možno však sú aj takí hrdinovia, ktorí si sadnú do kresla a ničoho sa neboja. No človek doňho nevidí, či to je maska, alebo je to tak naozaj. Dnes však máme spôsoby, aby ošetrenie nebolelo. Používame anestézu a tak je ošetrenie pre pacienta znesiteľné.

Je tá anestéza bezpečná? Nemôže spôsobiť nejaký problém alebo alergiu?

Vo svojej praxi som sa nestretla s alergickou reakciou na ňu. Ak pacient odpadne, tak len zo strachu. Anestetika, ktoré používame, sú bezpečné. Je potrebné ich len správne použiť. To, čo sa v minulosti hovorilo pri zubnom ošetrení, že ´to musíte vydržať´ dnes už neplatí. Pacient si sadá do kresla a už si pýta anestézu.

Čítajte tiež:

Sympatická zubárka z Prešova: Svojho zubára som sa bála, ten pri ošetrovaní dokonca fajčil!

Gynekológ Jozef Adam otvorene: Tieto problémy trápia mladé dievčatá v Prešove najčastejšie