Fotograf, ktorého zaradili medzi top v Európe: Prešov by som vymenil iba ak za Paríž!
Ján Štovka z Prešova získal najvyššie európske ocenenie profesionálneho fotografa Master QEP, ktoré je známe a akceptované v celom fotografickom svete. Je teda v spoločnosti len 50-tich špičkových fotografov Európy. O začiatkoch i vtipných momentoch povedal viac v druhej časti rozhovoru.
**Čo všetko fotíte? **
Asi všetko, nemám nejaký vyhradený štýl. Ak chce fotograf prežiť v týchto končinách musí sa obracať a naozaj fotiť všetko. Ale mojou srdcovkou je Divadlo Jonáša Záborského v Prešove a preto veľa mojích fotografií vzniká práve v spolupráci s týmto úžasným divadlom. Vlastne celý tento projekt je divadelný „Celý svet je divadlo…“ Preto ďakujem tomuto úžasnému divadlo za možnosť s ním spolupracovať.
Čo je potrebné urobiť na to, aby sa človek stal ocenenia hodným fotografom?
Je dôležité aby ho to čo robí veľmi bavilo, ja som fotograf 24 hodín denne, ešte aj keď pozerám nejaký film, tak si všímam ako svietili- ja pre fotografiu žijem a som veľmi šťastný, že moja práca je mojím koníčkom.
Zbierate druhy fotoaparátov, máte ich viac?
Mám samozrejme viac fotoaparátov, hlavne tých starých- to sú pre mňa milé dary od mojích blízkych, ktoré ma vždy potešia.
Žijete v Prešove, pretože tu máte rodinu a zázemie. Neťahá vás to ale do zahraničia, nie je tam viac možností na fotenie? Prečo ste sa rozhodli ostať tu?
Lebo milujem Prešov, je to mesto, ktoré by som asi nevymenil a ak, tak iba za Paríž (úsmev).
Kto všetko, alebo čo je vhodný objekt pre vaše oko?
Všetko, svet je strašne fotogenický a keďže žijeme veľmi krátko, tak stojí ho za to dokumentovať pre ďalšie generácie.
V súčastnosti má fotoaparát prakticky každý, kto vlastní inteligentnejší mobil. Fotografov je teda množstvo, no ako určiť toho s talentom?
Ťažko povedať, ja fotografiu robím intuitívne, mám v hlave predstavu, ktorú dostávam do hmatateľnej podoby, asi funguje nejaký šiesty zmysel, ktorý sa vo mne vypestoval pri štúdiu hudby, ktorú som robil od svojich 6 rokov.
**Čo by ste určite nechceli fotiť a po čom naopak túžite? **
Určite by som nefotil akékoľvek násilie na ľuďoch či zvieratách, je to vec, s ktorou by som sa nevedel vysporiadať. Naopak by som chcel fotiť pre nás málo známe krajiny ich ľudí a ich osudy.
Dá sa ešte v rámci vašej práci dosiahnuť viac? Čo by ste chceli?
Vždy je čo dosahovať, ak človek zaspí na vavrínoch, tak v tom momente začína jeho pád. Je toho ešte veľmi veľa predo mnou, ale pravdepodobne sa budem viac angažovať v medzinárodnej sfére.
Prečítajte si aj 1. časť rozhovoru
