Bol zástancom zachovania šarišského dialektu: Pred 100 rokmi sa narodil Ján Lazorík
Pripomíname si 100. výročie narodenia človeka, ktorého pole pôsobností a aktivít je fascinujúce. Vedeli ste o Jánovi Lazoríkovi všetko?
V týchto dňoch si pripomíname 100 rokov od narodenia Jána Lazoríka. Bol okrem iného etnograf, zberateľ či popularizátor duchovnej a hmotnej kultúry našich predkov.
Svojské metódy
Rozsah jeho činnosti a rôznosť oblastí, v ktorých sa realizoval, však bol možný iba vďaka jeho nesmiernej pracovitosti, zanietenosti a húževnatosti.
„Povolaním bol učiteľ so svojskými pedagogickými metódami. Bol tiež iniciátorom a zástancom reformy slovenského pravopisu, osvetovým pracovníkom, ochranárom prírody, botanikom, ovocinárom zakladajúcim prírodovedné šľachtiteľské stanice a najmä folklorista. K tomu aj autor divadelných hier, scénok a publikácií s ľudovou tematikou a taktiež zástanca zachovania šarišského dialektu,“ vymenoval pre spravodajský portál Dnes24 Igor Lazorík z Krajského múzea tie činnosti a odvetvia, ktorým sa Ján Lazorík venoval.
Narodil sa 29. septembra 1920 v Toryse. Základné vzdelanie získal v rodnej obci, v štúdiu pokračoval na štátnom gymnáziu a na Učiteľskom ústave v Prešove.
Na svojich učiteľských pôsobiskách hrával divadlá, staval vodné kolesá a veterné vrtule na výrobu elektriny a fotografoval posledné staré chyže a ich interiéry.
Venované múzeám
Vyhotovil tisícky fotografií, ktoré nezištne venoval múzeám, vedeckým inštitúciám či obciam pri spracovaní ich monografií. Národopisnému ústavu SAV v Bratislave daroval 20 000 fotonegatívov a počas pôsobenia (1977–1984) v staroľubovnianskom múzeu sa pričinil o vybudovanie skanzenu.
Vyše 2 000 zbierkových predmetov a fotonegatívov nachádzajúcich sa v Krajskom múzeu v Prešove tvorí základ stálej národopisnej expozície a piatich tematických putovných výstav. Posledná z nich, Dorábanie chleba vo fotografii Jána Lazoríka, bola príspevkom k jeho nedožitým narodeninám.
Scénky na plátne
V roku 1968 v Krivanoch založil folklórny súbor, pre ktorý písal scenáre, stavané výlučne na miestnom folklóre.
„Nacvičil 87 vlastných scénok a pásiem autentického folklóru, v ktorých sám vystupoval. Mnohé jeho scénky sa dostali na filmové plátna, obrazovky i divadelné pódiá. V obci sa mu podarilo vybudovať amfiteáter a jedinečné Centrum ľudovej kultúry a remesiel. Do dôchodku odišiel v roku 1986 a začal s knižným spracovaním celoživotných výskumov,“ prezradil ďalšie zaujímavosti pre Dnes24 Igor Lazorík z Krajského múzea.
Vydal 24 kníh, väčšinou v rodnom šarišskom nárečí s autentickými fotozábermi i notovými záznamami.
Šarišské zvykoslovie
Rozsah jeho zbierkového fondu je takmer nevyčerpateľný. Krajské múzeum v Prešove z neho v edícii Duchovné perly šarišského nárečia vydalo päť titulov šarišského zvykoslovia.
Jeho životná filozofia podľa Igora Lazoríka z Krajského múzea bytostne vychádzala z prírodovednej a ovocinársko-šľachtiteľskej praxe. V roku 2018 Jánovi Lazoríkovi prezident Slovenskej republiky udelil štátne vyznamenanie, Pribinov kríž II. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti ľudového umenia a folklóru. Zomrel 30. augusta 2015, vo veku nedožitých 95 rokov.
A v obrazoch nájdete aj archívne zábery na spomienkovú výstavu venovanú J. Lazoríkovi z Krajského múzea v Prešove.
Sledujte nás aj na Facebooku a Instagrame a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z domova i zo sveta.
Hl. foto: archív Krajského múzea Prešov
