Talenty, ktoré preslávili naše mesto široko-ďaleko: 5 mien, na ktoré môžu byť Prešovčania pyšní
Prešovu dobré meno v ďalekých kútoch sveta robia aj samotní ľudia. Svojím talentom dokázali preraziť a naše mesto to môže len tešiť.
A Prešov má takýchto ľudí nemálo. A to aj napríklad v oblasti športu. My sme sa dnes zamerali práve na túto oblasť a vybrali sme rovnú päticu zo športovcov, na ktorých môžeme byť pyšní.
Mirianna Brtková
Vynikajúca prešovská plavkyňa, československá reprezentantka, víťazka prvých dvoch ročníkov ankety o najúspešnejších športovcov Prešovského okresu – 1961, 1962. Jej najväčším úspechom bolo desiate miesto v disciplíne 100 m znak na majstrovstvách Európy v plávaní v Lipsku v roku 1962 a bronzová medaila na Univerziáde v roku 1965 v Budapešti – bola členkou štafety na 4×100 metrov osobné polohové preteky.
Reprezentovala aj na Univerziáde v roku 1961 i na viacerých medzištátnych stretnutiach. Bola viacnásobnou majsterkou Československa v disciplínach na 100 a 200 m znak. Za úspešnú reprezentáciu jej bol udelený titul majster športu. Bola dlhoročnou vysokoškolskou pedagogičkou na Prešovskej univerzite, predtým UPJŠ v Prešove. Významné je jej pôsobenie v akademickom športe, mnoho rokov bola lekárkou basketbalistiek Slávie UPJŠ Prešov, neskôr BK PU Prešov. Má bohatú vedecko-výskumnú a publikačnú činnosť.
Rudolf Horváth
Prof. Rudolf Horváth je vedeckým a pedagogickým pracovníkom, športovým funkcionárom a bývalým reprezentantom Československa v hádzanej. Od roku 1965 do roku 1975 bol prvoligový hráč hádzanej v Tatrane Prešov a Dukle Praha, osem rokov bol reprezentantom Československa v hádzanej. Titul majstra sveta na MS mužov vo Švédsku v hádzanej získal v roku 1967, bol aj členom československej olympijskej misie na LOH v Barcelone. Pred dvadsiatimi rokmi bol trénerom prvoligového družstva žien ZVL Prešov. Dodnes je členom Slovenskej olympijskej akadémie pri SOV Bratislava, pred piatimi rokmi bol uvedený do Hádzanárskej siene slávy a aj do Siene slávy športovcov mesta Prešov.
Mária Labayová
Aktívne sa začala táto športovkyňa venovať hádzanej v trinástich rokoch. Po troch rokoch sa jej talent rozvinul do takých rozmerov, že si ju vyhliadli do seniorského družstva. O rok neskôr bola už juniorskou reprezentantkou Československa. Keď Prešovčanky prvý raz postúpili do prvej ligy, mladá hráčka prestúpila do vtedy silného tímu Nitry. Pôsobila tam päť sezón a v tomto klube si vybojovala svojimi výkonmi miesto v čs. ženskej reprezentácii. V roku 1978 sa vrátila do rodného Prešova. Vravela, že potom postupne prichádzala slávna éra prešovskej ženskej hádzanej. Bolo to podľa nej azda najkrajšie obdobie jej kariéry. Hádzanárky ZVL Prešov získali vtedy trikrát titul majstra republiky, hrali Pohár európskych majstrov.
Igor Liba
Do Siene slávy prešovského športu patrí aj Igor Liba. Narodil sa v Prešove, jeho kariéra trvala 26 rokov. V roku 1977 ju odštartoval v rodnom meste, kde nastúpil prvý raz za seniorov. O dva roky neskôr ako 19-ročný prestúpil do ligových Košíc. Tam zotrval do roku 1988, medzitým strávil dva roky na vojenčine v Dukle Jihlava, keď mu bolo umožnené odísť do NHL. Strávil tam jednu sezónu v kluboch New York Rangers a Los Angeles Kings. V 37 zápasoch získal 25 bodov (7+18). Od roku 1990 vystriedal viacero klubov a medzitým sa dvakrát vrátil do Košíc.
Obliekal aj dresy Trebišova, Spišskej Novej Vsi a na záver rodného Prešova, kde v roku 2003 ukončil kariéru. V najvyšších súťažiach odohral spolu 739 zápasov a získal v nich 788 bodov (359+429). Reprezentačný dres obliekol v 211 zápasoch, v ktorých strelil 66 gólov. Štartoval na šiestich MS, na ktorých získal zlato (1985), dvakrát striebro (1982, 1983) a dvakrát bronz (1987, 1992). Trikrát štartoval na zimných olympijských hrách, z ktorých má jedno striebro (1984) a jeden bronz (1992). Na svojom konte má päť majstrovských titulov. V sezóne 1981/82 bol s 35 gólmi najlepším strelcom súťaže a v roku 1984 sa stal držiteľom Zlatej hokejky. Od roku 2005 je členom Siene slávy slovenského hokeja.
Ladislav Pavlovič
Jedna z nezabudnuteľných futbalových legiend prešovského futbalu, najlepší a najpopulárnejší prešovský športovec minulého storočia. Ladislav Pavlovič, prezývaný aj ako „Ruský cár“. S bratom Rudolfom obliekali dres najstaršieho futbalového klubu na Slovensku – Tatrana Prešov dovedna 22 rokov. Laco bol výnimočným futbalistom, ale dlhé roky hral aj hokej. Futbalová rodina si ho pamätá ako klasické pravé krídlo s vynikajúcou chuťou do hry, s výbornými a nevyspytateľnými kľučkami, rýchlosťou, húževnatosťou a presnou strelou.
Prvú ligu hral 17 rokov, okrem vojenskej služby strávenej v bratislavskej Červenej hviezde vždy za Tatran Prešov. V roku 1960 obsadili 3. miesto v Pohári národov. V roku 1961 sa delil o titul kráľa strelcov s Rudolfom Kučerom, v roku 1964 už s nikým. Reprezentačný dres Česko-slovenska si obliekol 14-krát a dal 2 góly. Ten druhý z roku 1960 v Marseille je pamätný a možno povedať i jeho najslávnejší, lebo Česko-slovensko po víťazstve nad Francúzskom skončilo na 3. mieste v Pohári národov, ktorý bol neoficiálnymi ME. Bol aj zakladateľom ženského futbalu v Prešove.
Pavlovič bol na ihrisku futbalovým rytierom. Počas svojej celej kariéry nebol ani raz vylúčený. Je nositeľom Ceny fair play Slovenského olympijského výboru a futbalovej Ceny fair play Ivana Chodáka. Zaslúžilý majster športu je aj držiteľom titulu Vzorný tréner. Futbal dal Pavlovičovi lásku, náplň života, mal ho nesmierne rád aj preto, lebo mu dovolil precestovať kus sveta. Najpopulárnejšej športovej osobnosti a najväčšej futbalovej legende prešovského futbalu navždy dotĺklo srdce 28. januára 2013.
Informácie redakcii sprostredkovala hovorkyňa radnice Veronika Kmetóny Gazdová
Môže vás zaujímať:
Derby na východe ovládol Prešov: Hokejisti sa v tabuľke stále držia na výbornom štvrtom mieste
foto: ilustračné
