Nikdy nemôže vedieť, čo jej deň prinesie... Učiteľka prešovského gymnázia na hodine skoro chytila geografický infarkt

Vyučuje na hornom gymnáziu Konštantínova, na prvý pohľad vám do očí udrie jej priezvisko. Nielen o ňom sme sa porozprávali s učiteľkou Alexandrou Christodoulou. Prezradila aj to, v akom príbuzenskom vzťahu je so známym bývalým prešovským futbalovým trénerom, ktorý aktuálne sedí na poslaneckej stoličke.

Vaše priezvisko je netradičné. Máte grécke korene?

Môj bývalý manžel je grécky Cyperčan a nechala som si jeho priezvisko kvôli synovi. Nechcela som, aby bol syn jediný v Prešove s takýmto priezviskom (smiech). Pri mojom priezvisku niekto možno čaká muža. Nepovažovala som však za vhodné, aby sa k nemu pridával ešte aj slovenský ekvivalent -ová. Bežne zažívam, že študenti majú problém ho vysloviť. Dokážu ho poriadne skomoliť. Inak sa to píše a inak sa to číta.

Akým spôsobom ste sa dostali k učiteľstvu na hornom gymnáziu?

Na tomto gymnáziu som sama aj študovala a poznám ho teda ešte z čias môjho štúdia. V Prešove som šla ďalej aj na vysokú školu a to na Fakultu humanitných a prírodných vied. Vyštudovala som učiteľstvo – geografiu, etiku a občianku a hneď po štúdiu som si našla prácu na základnej škole. Potrebovali záskok na anglický jazyk. Aby som bola plnohodnotnou učiteľkou, pochopila som, že si budem robiť ďalší predmet. Dokončila som si tak anglický jazyk, medzitým do toho prišiel môj bývalý manžel, rodina a podobne. S ním som odišla žiť na Cyprus, kde som bola tri roky. Potom som sa vrátila naspäť na Slovensko a najprv som nevedela, čo ďalej. Hľadala som a našla som prácu vychovávateľky na základnej škole. Neskôr som sa dozvedela, že na gymnáziu potrebujú učiteľa geografie s anglickým jazykom, prejavila som o to záujem a tú prácu som dostala.

Takže vyučujete aj angličtinu a geografiu?

Momentálne učím na osemročnej aj na klasickej forme gymnázia občiansku výchovu, etickú výchovu a geografiu. Na bilingválnej sekcii učím etiku. Mám tiež svoju triedu a v zime pôjdem prvýkrát na svoju stužkovú.

Prečo ste si vybrali práve geografiu?

Na tomto gymnáziu bola možnosť robiť olympiádu a dá sa povedať, že ma k tomu trošku dotlačili aj rodičia. Tak som si vybrala práve ju a pochopila som, že tam nájdem niečo zo všetkých predmetov. Ovplyvňuje náš život totiž každý deň, aj keď si to neuvedomujeme. Je tam fyzika, matematika, biológia a bolo zaujímavé učiť sa o krajinách, o tom, prečo prší, prečo je zemetrasenie. Pochopiť, ako okolie a príroda pôsobia na nás a ako my pôsobíme na okolie.

A ako si spomínate na svoj prvý deň v úlohe učiteľa?

Bolo to dosť stresujúce, ale zároveň aj milé a pekné. Išla som však učiť na prvý stupeň. Popri škole som predtým stihla aj suplovať na bardejovskom gymnáziu za chorého pána učiteľa, takže akú-takú skúsenosť som už mala. Zažívala som však aj šoky, že ma nechceli pustiť do zborovne. Čo tam vraj chce študentka. Ja hovorím, prepáčte, ja tu učím (smiech). Najväčší stres som mala, keď som sa mala postaviť pred svoju triedu – 25 stredoškolských študentov. Ešte väčší stres som mala pred prvým rodičkom. Ale myslím si, že som to zvládla v pohode, veď ešte stále žijem (smiech). Samozrejme, ostatní kolegovia mi pomáhali.

Pôsobíte priateľským dojmom. Zneužívajú to študenti?

Je dobré byť ústretovým a milým, ale takisto aj stanoviť si pevné hranice. Mám pocit, že čím ďalej, tým viac musím byť prísnejšia, bohužiaľ.

Je podľa vás dnes ešte vysoká škola dôležitá?

Podľa mňa má stále čo študentovi dať. Je dobré ju mať, aj keď pravdou je, bohužiaľ, že absolventi vysokej školy si ťažko hľadajú uplatnenie. No čo sa týka vzdelania a prístupu k zodpovednosti vysoká škola určite poskytne viac ako stredná. Nielen po odbornej stránke, ale aj po osobnostnej.

Kde sa vidíte o 10 rokov?

Neriešim dlhodobú budúcnosť, riešim to, čo príde. Syna, rodinu, prácu. V tomto prípade sa stále vidím na gymnáziu a týmto aj pozdravujem vedenie školy (smiech).

Bude váš syn tiež chodiť na Konštantínku?

Ak na to bude mať, ak bude tá možnosť, rada by som ho naň dala.

Ako vás berú študenti?

Od každého závisí, ako si vybuduje prirodzenú autoritu. Dúfam, že viem aj zažartovať a aj zvýšiť hlas. Ale často ho zvyšovať nemusím, pretože sú vybudované určité pravidlá. Ak ste čestným, úprimným a stanovíte si isté hranice a nepotrebujete si niečo dokazovať, tak je to v poriadku.

Máte pocit, že dnešná IT doba študentov až príliš ovplyvňuje?

Áno, či sa nám to páči alebo nie, IT je súčasťou nášho života čím ďalej tým viac. Na internete som čítala, že moja generácia a generácia mojich rodičov by si zaslúžili cenu za to, že zvládli štúdium bez internetu a počítačov. Postupne sa IT dostávajú aj do vyučovacieho procesu. Na internete sa dá nájsť veľmi veľa informácií, ale aj veľa mýtov a poloprávd. Je to skvelý pomocník a tiež ho využívam. Preto sa snažím učiť nie fakty, čísla a niečo, čo môžu nájsť v učebnici alebo na webe, ale to, prečo je tomu tak.

Máte svoju prácu rada?

Keď som do toho išla, vedela som, aká je platová situácia. Čiže nad platom plakať nemienim. Zatiaľ ma práca napĺňa, študenti ma vedia pozdraviť, aj cez pol mesta, čo je fajn a niekedy aj sranda. Máme dobrý kolektív učiteľov, prichádzajú noví a mladí učitelia. Je dobré, že sú tam aj učitelia so skúsenosťami a dlhoročnou praxou. Môžeme sa navzájom o seba oprieť. Vždy keď som potrebovala pomôcť, tak som sa mala na koho obrátiť a pomoc som dostala.

Máte učiteľov v rodine?

Mám príbuzných pohybujúcich sa v školstve. Oni ma však neinšpirovali pôsobiť ako učiteľka. Mala som na výber študovať geografiu ako vedecký smer, alebo ako učiteľstvo. Chcela som študovať v Prešove, kde bol len učiteľský smer. Keďže ma nelákal študentský život na internáte, pohodlie domova prevážilo.

Zaznamenali ste od chlapcov v puberte rôzne narážky a poznámky, prípadne pozvania na rande?

Snažia sa ma dostať do úzkych, ale zatiaľ som dostala do úzkych ja ich, myslím (smiech). Šok študenti dostávajú zo mňa vtedy, keď mením účesy, resp. farbu vlasov. Donedávna som mala kratšie a ryšavé, teraz mám dlhšie a blond. Mám pocit, že ak učiteľ príde upravený, tak aj študenti pristupujú trochu ináč. Eleganciu a úpravu si študenti veľmi všímajú.

Ak by ste mohli, čo by ste v školstve vy chceli zmeniť?

Myslím si, že ešte stále bazírujeme veľmi veľa na faktoch a veciach, ktoré by sa dali vypustiť. Skôr by sa malo pripravovať na bežný život a na to, čo využijeme viac. Na príklade geografie spomeniem, že je dobré vedieť základné princípy, prečo prší a podobne. No niektoré veci sa aj mne ťažko učia. Napríklad pri georeliéfe vysvetľovať morfoštruktúry a morfoskulptúry… Skôr by som si priala viac učiť o krajinách, geopolitike a politickej geografii. Viaceré súčasné problémy vo svete sú práve späté s geografiou. Dať študentov viac praktických skúseností a tak ich zaujať.

Čo je na vašom povolaní najkrajšie?

To, že nikdy neviete, čo vám daný deň alebo hodina v škole prinesie (smiech). Máte niečo pripravené, ale zistíte, že takto to nepôjde. Človek musí byť pripravený na všetko. Na poznámky študentov a podobne. Nikdy neviete, čo a ako vypáli. Je to ťažká práca. Je to náročná práca na psychiku a málokto si uvedomuje, že je nutné pripraviť sa aj na hluk. V triedach, alebo cez prestávky. Niekedy vás študenti dokážu vyšťaviť, keď si povedia, že nebudú spolupracovať. Je to vyčerpávajúce aj čo sa týka zdravia.

Ale dá sa povedať, že ste šťastná?

Áno. Aj profesionálne, aj súkromne. Uvedomujem si, že môže byť aj horšie. Užívam si to, čo mám. Ak mám prípadne ťažký deň, tak mi pomáha môj syn. Ten ma úplne dokáže odosobniť od pracovných problémov a venujem sa jemu. Takisto priatelia, posedenie pri káve a hudba.

Spomeniete si na vtipnú príhodu, ktorá sa vám stala udiala počas vyučovania?

Na etickej výchove máme samostatnú miestnosť, ktorá nevyzerá ako bežná trieda. Máme zásadu, že čo sa v nej povie, to tam aj ostane. No prezradím, že počas jednej hodiny som využila hru Activity. Tam študenti naznačovali vybraný moment pantomímou a podobne a jedna študentka mala popísať, kde sú Himaláje. Uviedla, že sú blízko Tatier. Ja ako učiteľka geografie som skoro chytila geografický infarkt (smiech).

Prezradíme o vás, že poslanec v prešovskom zastupiteľstve a takisto bývalý futbalový tréner Mikuláš Komanický, je váš otec. Ako ste vnímali, že bol iste často mimo domu? Zasiahlo vás to nejakým spôsobom?

Jeho miesto musela zaujať moja mamka, ale aj napriek tomu, že nebol doma, kontakt bol stále. Len všetky rodinné udalosti, prvé sväté, svadby, oslavy a pod. sa museli prispôsobiť harmonogramu futbalových zápasov. Výnimkou bolo len úmrtie v rodine.

A ako ste v rodine vnímali to, že sa často objavoval v médiách, prípadne na titulkách novín?

Keďže sa tam objavoval dosť často, nejako zvláštne sme to nevnímali. Len sa nám stávalo, že iní ľudia používali jeho výroky, prípadne titulky aj v bežnom živote. Novinári pri ňom nikdy nemali problém vymyslieť pútavú titulku.

Ide vám futbal už na nervy, alebo stále ste jeho fanúšikom?

Postupne, ako sa tatko vytráca z futbalu, aj môj záujem o futbal klesá. Ale futbal bol každodennou súčasťou môjho života a to na mne zanechalo stopu, že ak ide o zaujímavý futbalový zápas, nemám problém si ho pozrieť či už naživo alebo v televízii. Takisto fandím aj našej futbalovej reprezentácii.

Môže vás zaujímať:

Je prísny, ale proste frajer: Toto je najobľúbenejší učiteľ prešovskej elektrotechnickej priemyslovky!

foto: archív a.ch.