Zaujímavé rozprávanie seniorky z Prešova: Spomienky na zimy z mojej mladosti!
Prešovská seniorka Margita (60) nám prezradila svoje spomienky na zimy z jej mladosti. Prečítajte si jej zaujímavé rozprávanie.
Pani Margita (60) nám porozprávala o svojich spomienkach na zimy z prvej polovice 60. rokov minulého storočia. Dodnes si pamätá aj na kopy snehu, ktoré vtedy Perinbaba zabezpečila.
Šantili do večera
„Snehu bolo naozaj veľa, všetko bolo biele. Najradšej som mala, keď mama uvarila horúcu polievku. Varila nám pre šesť detí. Keďže som bola veľmi hladná, išla som s miskou do snehu, aby mi polievka rýchlo vychladla,“ hovorí. Samozrejmosťou bol obrovský snehuliak, ktorého mali doma stále. Ten mal gombíky a oči z uhlia, nos z mrkvy, na hlavec deravý hrniec a metlu z prútia. Vydržal celú zimu a na jar pozorovali, ako sa topí. Sánky mali doma drevené, ale iné deti mali aj kovové.
Šmýkať sa chodili na malý kopec. „Na jedny sánky sa potom hodila drevená bránka z plotu, aby sa mohli šmýkať aj tie deti, ktoré sánky nemali. Všetci sa nahádzali bruchom na sane a tak sa spúšťali dolu brehom. Šantili sme do neskorého večera a boli sme vyštípaní, vymrznutí, vysmiati a šťastní. Niektorí sa šmýkali aj na lavóre, alebo na igelitovom vrecúšku, ktoré si vyplnili senom, alebo slamou,“ prezradila nám pani Margita.
Keď sa chceli sánkovať, mali za dedinou obrovský kopec a keď sa na ňom sánkovali, tak to s nimi išlo skoro až do potoka. Hore brehom to už bolo ťažšie.
„Šrubováky“
Korčule pani Margita nemala, ale mala tzv. „šrubováky“. „Išlo o topánky, na ktoré sa pripevnili korčule s malou kľukou. Museli sa dotiahnuť, aby sa neuvoľnili z podrážky na topánke. Korčuľovali sme sa na zamrznutom potoku malá Svinka v obci Chmiňany. A tým, že bolo veľa snehu, tak sme si na lúky a kopce ľahli na chrbát a znázorňovali tzv. "smrtky“. Vtedy sme to my tak volali. Dnes si deti znázorňujú anjela, ale oni pri tom mávajú rukami. My sme si len ľahli do snehu," spomína ďalej Prešovčanka.
Pamätá si doteraz aj to, že v zime im otec v potoku musel sekerou vysekať otvor do ľadu, aby mohli bielizeň vyplákať vo vode. Do konvičky nabrali horúcu vodu, aby im nezmrzli ruky. „Rýchlo sme bielizeň vyplákali najprv v studenej vode a potom sme do horúcej ohriali ruky. Snehu bolo pritom oveľa viac ako teraz za posledné roky a vydržal celú zimu, vrátane Štedrého dňa. A dokonca som už ako slečna v časopise čítala, že odkiaľ budem počuť na Štedrý deň brechot psa, odtiaľ budem mať manžela. A predstave si, počula som ho od Prešova a manžel je práve z Prešova,“ dodala na záver so smiechom.
Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Prešova a okolia.
Foto: ilustračné