V bytovke bývali aj jej príbuzní: Zuzana informácii o výbuchu najprv ani neverila
Na podobné tragédie sme už akosi zvyknutí, ale len z televíznej obrazovky, vraví v návrate k mrazivým spomienkam Zuzana Bednárová.
Tragédie berieme teoreticky ako súčasť života, ale veľmi vzdialenú. „Keď sa to stane v našom meste, doma a sú zasiahnutí ľudia, na ktorých nám zaleží, život sa musí zmeniť,“ hovorí pre Prešov Dnes24 Zuzana Bednárová v spomienkach na tragédiu zo 6. decembra. V bytovke bývali aj jej príbuzní.
Ochota a súdržnosť
Táto udalosť zatienila všetky ostatné povinnosti, ktoré jej vyplývajú z práce poslankyne za VMČ č. 1.
„To, čo sme zvykli riešiť, išlo na dlhý čas do ústrania. Všetky aktivity a rozhodnutia sa takmer výlučne týkali otázok asanácie bytovky, ochrany a bezpečnosti okolia, finančnej pomoci ľuďom a neskôr opravy oblasti poškodenej výbuchom a záchrannými prácami,“ uviedla na margo nasledujúcich dní po výbuchu.
Bola ohromená, akí sú ľudia ochotní a súdržní. Ale tiež ju čosi aj nemilo prekvapilo. „To, ako veční kritici vedia bez potrebných znalostí zhodnotiť a odsúdiť zásah záchranných zložiek aj rozhodnutia kompetentných a odborníkov,“ vysvetlila údiv nad nepochopiteľnými reakciami.
Čo bude zajtra
Keď opadlo prvé zdesenie z udalosti, ľudí začala trápiť neistota, čo bude zajtra. Aj z okolia muselo viacero rodín opustiť domovy. Tí z Mukačevskej 7 sa už nemali kam vrátiť.
„S mnohými sa poznám osobne. Snažila som sa im poskytnúť odpovede, ktoré potrebovali, sprostredkovať informácie, prednášať ich požiadavky a potreby, ale aj prakticky pomôcť,“ vraví Zuzana.
V tom čase bola práve v Košiciach na ceste z práce domov. Kamarát jej poslal správu o nešťastí.
Vyrastala tam
„Najprv som tomu ani neverila. Myslela som si že ide o nevhodný žart, alebo nedorozumenie. Keď som sa z ďalších správ presvedčila, že je to realita, nastúpil strach a bezmocnosť. Vo vybuchnutej bytovke bývali aj naši príbuzní a v celej oblasti máme veľa priateľov a známych, keďže som tam vyrástla,“ opisuje mrazivé udalosti.
Nemohla sa im však dovolať a bola odkázaná na autobus v kolabujúcej doprave. „Nedokázala som sa tam dostať. Bola to bezmocnosť. Ale aj veľká vďačnosť, že sa našlo veľa ľudí, ktorí mohli a chceli pomôcť,“ doplnila na záver napriek všetkému aj potešujúcu skutočnosť.
Vo fotogalérii nájdete aj archívne zábery po tragédii.
Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.
Hl. foto: archív autorky Zuzany Verbovskej
