Lucia Koscelníková Rôzne

Študentovi farmácie príroda prirástla k srdcu: Fotí krásne snímky

Študent farmácie, ktorý relaxuje pri fotení voľne žijúcej zveri. Jánovi Ontekovi príroda doslova prirástla k srdcu. Prinášame vám s ním rozhovor.

Ilustračný obrázok k článku Študentovi farmácie príroda prirástla k srdcu: Fotí krásne snímky
Zdroj: Ján Ontek

Ján Ontek študuje na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Jeho záľubou je etológia, veda skúmajúca správanie zvierat. Príroda mu prirástla k srdcu a rád pozoruje a fotí voľne žijúcu zver. A my sme ho pozvali na kus reči.

Ako si sa dostal k fotografovaniu a prečo práve divoká zver?

K prírode mám veľmi blízko už od útleho veku. Priviedli má k tomu rodičia, ktorí má často brávali na výlety do lesa, a stalo sa to mojou záľubou. Voľne žijúce zvieratá ma vždy fascinovali, rád ich pozorujem a skúmam ich správanie. Jedného dňa som si povedal, že by som rád zvečnil určité momenty a začal som ich fotiť.

Kedy si teda začal s fotografovaním?

Prvý fotoaparát som si kúpil, keď som mal šestnásť rokov. Bol to digitálny kompaktný foťák, už ani neviem, akej značky. Postupom času som si kúpil prvú zrkadlovku. Profesionálny fotoaparát, s ktorým fotím dnes, som si kúpil pred dvoma rokmi. Špecializujem sa na fotenie zvierat, ku ktorým je ťažko sa priblížiť. Preto používam 300 mm objektív, ktorý umožňuje kvalitné priblíženie a aj zábery.

Je náročné fotiť vo voľnej prírode?

Zvieratá su plaché, aby som ich nevyplašil, musím sa zamaskovať. Keď fotím v lete, tak som doslova od hlavy až po päty zahalený v maskáčovom oblečení aj s kuklou. Dokonca mám špeciálnu maskačovú pokrývku aj na objektíve. Keď fotím v zime, tak som zasa celý v bielom. Zvyknem si aj spraviť fotokryt z prírodných materiálov, alebo z maskovacej plachty a v ňom čakám na zver aj niekoľko hodín. Chce to veľkú trpezlivosť, ale stojí to za to.

Ako často fotíš a podľa čoho sa pri tom riadiš?

Snažím sa fotiť minimálne dvakrát za týždeň a väčšinou si to naplánujem večer predtým. Rozhodujúcim faktorom je určite počasie a hlavne vietor. Fotím zásadne proti vetru, aby ma zvieratá nezacítili a aby som ich neodplašil. To je základ, pretože zver vníma hlavne čuchom. Napríklad aj vlk chodí stále proti vetru, aby ho ostatné zvieratá nezacítili.

Nebojíš sa, že ťa nejaké zviera napadne?

Riziko tam je, hlavne keď majú mláďatá. Už sa mi aj stalo, že som bol zoči-voči diviačici, čo sa za mnou rozbehla a ja som sa vyplazil na strom. Strom je v lese najlepší priateľ človeka. A dokonca som si aj kúpil obranný peprový sprej na zvieratá v prípade napadnutia, našťastie som ho ešte nemusel použiť.

Kompletný rozhovor s Jánom Ontekom a aj jeho krásne snímky nájdete TU.

Zdroj: Bardejovský Reportér
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM