Silný príbeh: Počas vojny v Juhoslávii prišla žena do prešovského paneláku prosiť o jedlo

Keď bola vojna v Juhoslávii v 90. rokoch, kroky jednej z utečenkýň zaviali aj do Prešova. Spomína si na to pani Ľubov, ktorá má ukrajinské korene.

„Bol to bežný deň a človek by v živote nepredpokladal, že mu na dvere len tak zaklope niekto cudzí z takej diaľky,“ spomína si na situáciu spred mnohých rokov pre Prešov24.sk.

Chcela jesť

Stále aktuálna situácia jej to však často pripomenie. Vojna je už takmer tri roky ešte bližšie k slovenským hraniciam ako vtedy. Pani Ľubov bola vtedy doma s malým synom.

„Otváram dvere všetkým, ktorí k nám prídu, ale takú návštevu som nečakala. Staršia pani nevedela po slovensky, ale keďže bola Slovanka, rozumela som, čo chce. Len opakovala slovo jes, jes a tak som jej pripravila chlieb so salámou,“ spomína na silné chvíle.

Prešovčanka ju ponúkla a sledovala, ako bezbranne sedí na schodoch v paneláku. „Evidentne bola vyčerpaná. Mala šatku okolo hlavy a staré oblečenie. S vďakou chlieb prijala a mne prišlo ľúto, že čo asi všetko si musela vytrpieť. Nikto s ňou nebol. Pritakala, že utiekla z krajiny, kde zúrila vojna. Bola skromná, nič viac nechcela. Viac som ju už nikdy nevidela. Ktovie, čím všetkým si musela prejsť a ako dlho odolávala,“ hovorí so slzami v očiach.

Nedá sa im veriť

Živo si na to spomína aj jej syn, hoci mal vtedy sotva šesť rokov.

„V deň vypuknutia vojny na Ukrajine mi to pripomenul syn a striaslo ma. Myslela som, že vojny sa tak blízko hraníc nikdy nebudeme musieť obávať. Je hrozné, čo sa deje už 1000 dní. O čo Putinovi ide? Politikom sa nedá veriť, platí to desaťročia,“ dodala pre náš portál na záver s tým, že ak by niekto zaklopal na dvere s prosbou o jedlo tentoraz z Ukrajiny, neváhala by ani dnes.

ilustračné foto