Rozprávali sme sa s mužom bez domova v Prešove: Jeho neuveriteľná ÚPRIMNOSŤ nás dojala
Človek bez strechy nad hlavou sa nám pred časom prihovoril a zaujal nás svojou úprimnosťou. To, čo nám povedal, sa nedá zabudnúť.
Sedávajú na lavičkách, niektorí sa potulujú okolo smetných košov a prespávajú, kde môžu. Aj taký je osud bezdomovcov. Naraziť na nich môžete i v Prešove. Niektorí predávajú časopisy, iní to celé vzdali a už ich v uliciach nevidieť.
Prihovoril sa nám
Tak ako aj iní ľudia, aj bezdomovci majú rôzne vlastnosti. Viacerým z nich cudzia nie je ani úprimnosť. A práve takouto vlastnosťou sa nám preukázal jeden z ľudí bez domova, ktorého sme stretli v parku na Hlavnej ulici v Prešove.
Prihovoril sa nám, hoci sme akurát mali naliehavý telefonát. „Nevadí, ja toľko počkám,“ odzbrojil nás už prvou vetou a vlastne mal pravdu.
Východ čakajú MASÍVNE rekonštrukcie: Do modernizácie ciest a mostov vrazia 60 miliónov eur
Na východe bude platiť VÝLUKA: Cestujúci vlakmi musia počítať s autobusovou dopravou
Keďže nebol dôvod otáľať, poskytli sme mu priestor na jeho požiadavku a tak nám povedal: „Som bezdomovec. A týmto by som vás chcel požiadať o nejaké drobné, pretože si ich zháňam na víno,“ hovoril a zdalo sa, že to mal pripravené už dopredu.
Úprimná a dojemná veta
Túto ponuku prispieť mu sme však odmietli. Od tohto muža tak nasledovala úprimná veta, ktorá by dojala a zaujala nejedného z nás. „Dobre. Ale ja som aspoň na seba hrdý, že som vám úprimne vysvetlil, čo požadujem,“ dodal a odišiel.
Aj keď od tohto momentu ubehli dlhé minúty, stále sme ho videli v parku.
Podišli sme teda k nemu a spýtali sa ho, či nie je hladný.
Muž napokon súhlasil, že niečo pod zub ho poteší a preto sme sa rozlúčili aspoň takýmto kompromisom. Na jeho úprimnosť však len tak nezabudneme.
ilustračné foto