Problémy na Solivare sa zhoršujú: Dochádza k poklesu terénu a zvýšenému výtoku soli

Mesto Prešov žiada Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR o zápis územia bývalých Solivarov do registra starých banských diel.

Primátor mesta František Oľha upozorňuje, že dlhoročné problémy súvisiace s opustenými soľnými baňami sa zhoršujú a hrozí prepadnutie terénu, pričom ak štátne orgány nebudú konať, bude mesto nútené vyhlásiť mimoriadnu situáciu.

Aktuálne v tejto súvislosti už padlo aj podanie na generálnu prokuratúru.

Dobývací priestor Prešov I. – Solivary ostal opustený po ukončení ťažby soli v roku 2009. So zástupcami viacerých štátnych inštitúcií a odborníkmi zazneli podľa vedenia mesta Prešov znepokojujúce zistenia z novej štúdie Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra.

Klesá tam zem

Tá potvrdzuje, že v lokalite dochádza k poklesu terénu, zvýšenému výtoku soli a prekročeniu hygienických noriem pri vodách v oblasti.

„Zem tam klesá v centimetroch, čo nie je zanedbateľné. Štúdia nevylučuje, naopak potvrdzuje možnosť rozsiahleho prepadu územia,“ upozornil primátor Oľha.

Úniky soľanky z vrtov sú spôsobené koróziou a poškodzovaním hláv vrtov a procesmi, ktoré aj naďalej prebiehajú vo vylúhovaných priestoroch vrtov.

Riešenie a plán

Aj podľa ministerstva životného prostredia štúdia z roku 2024 ukazuje, že ťažobné vrty majú negatívny vplyv na životné prostredie – spôsobujú eróziu pôdy, pokles povrchu terénu a vytekanie soľanky, ktorá znečisťuje podzemné vody a ohrozuje aj blízky Baracký potok.

Štúdia zároveň navrhuje konkrétny plán sanácie, ktorý počíta s likvidáciou vrtov a zasypaním vyťažených kavern inertným materiálom, čo by podľa banskej odborníčky a zároveň bývalej zamestnankyne spoločnosti Solivar Anny Ježíkovej stálo približne 30 miliónov eur.

Súčasťou riešenia by mohla byť aj obnovená sanačná ťažba soli, ktorá by trvala zhruba 10 rokov a mohla by viesť k vzniku spracovateľského závodu či kúpeľného centra.

Zápis do registra

Riešeniu problémov ale podľa mesta bráni zápis územia bývalých Solivarov do registra starých banských diel ministerstvom životného prostredia, ktoré žiadosť o registráciu najskôr zamietlo a následne nereagovalo na podané odvolanie.

Bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča podal v tejto súvislosti avizovaný podnet na Generálnu prokuratúru SR, ktorú žiada o prešetrenie postupu ministerstva a uplatnenie prostriedkov prokurátorského dozoru.

Predmetom porušenia zákona má byť podľa Kiču rozhodnutie o nezapísaní banských priestorov Solivaru do registra starých banských diel. Takéto rozhodnutie pritom zakladá povinnosť štátu pristúpiť k jeho zabezpečeniu a prípadnej likvidácii.

Podľa bývalého štátneho tajomníka sú pritom splnené obe zákonné podmienky na automatický zápis do registra, teda že ide o banské dielo, ktorého pôvodný prevádzkovateľ neexistuje alebo nie je známy a ide o opustené banské dielo.

Posledný známy vlastník vrtov, ktorým bola prešovská spoločnosť Ekofarma, bola na základe iniciatívy mesta Prešov 1. augusta 2024 vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu a správu a zabezpečenie banského diela v súčasnosti nevykonáva žiaden subjekt.

Bezpečnostné riziká

„Ministerstvo životného prostredia v ničom nebráni rezortu hospodárstva už v súčasnosti konať v likvidácii ťažobných vrtov,“ uviedol v stanovisku rezort životného prostredia s tým, že ministerstvo hospodárstva požiadali v súvislosti so zápisom do registra o výklad banského zákona.

Zástupcovia organizácií spadajúcich pod Ministerstvo hospodárstva deklarovali podľa mesta na stretnutí ochotu technicky zabezpečiť sanáciu vrtov, no chýbajú im finančné prostriedky.

Ministerstvo hospodárstva, napriek viacerým urgenciám, na otázky od uplynulej stredy neodpovedalo.

Mesto upozorňuje aj na bezpečnostné riziká v podobe opustených objektov, kde sa zdržiavajú ľudia. Riešením môže byť oplotenie územia, výstražné tabule a pravidelný monitoring mestskej polície. Primátor tiež nevylúčil vyhlásenie mimoriadnej situácie, ak ostane štát nečinný.

„Ak ministerstvá neurobia potrebné kroky, budeme nútení konať,“ uviedol Oľha, podľa ktorého by jej vyhlásenie malo zabezpečiť možnosť vstupu na dané územie a vykonanie neodkladných opatrení na ochranu života, zdravia a majetku obyvateľov.

Zakázaný vstup

Do konca leta očakáva jasné kroky od štátu, inak zvažuje aj súdne spory o refundáciu výdavkov, ak prevezme iniciatívu na vlastné náklady.

Mesto zároveň apeluje na verejnosť, aby sa vyhýbala rizikovému územiu, keďže vstup do dobývacieho priestoru je zakázaný a môže byť pokutovaný.